Rozhodujúci Donbas Mapa, ktorá vysvetľuje ukrajinský problém

Rokovania medzi Witkoffovou delegáciou a Ruskom tento týždeň neuspeli, jedným z hlavných sporných bodov zostáva osud tej časti Donbasu, ktorý je naďalej pod ukrajinskou kontrolou.

„Sporia sa o priestor 30 až 50 kilometrov a zostávajúcich 20 percent regiónu,“ skonštatoval o stave rokovaní americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý vyhlásil, že Spojené štáty sa „snažili zistiť, s čím môžu Ukrajinci žiť“ a „čo im poskytne bezpečnostné záruky do budúcnosti“.

Nejde len o teritórium samotné, najväčšou obavou Ukrajincov je odovzdanie opevnených línií. Len čo Ukrajinci totiž odovzdajú línie opevnení, ktoré v Donbase budovali od roku 2014 a urýchlene od roku 2022, ďalšiemu postupu ruskej armády budú odolávať nepomerne ťažšie.

Ukrajinský problém dobre ilustruje mapa francúzskeho analytika inštitútu OSINT Clémenta Molina. Podľa neho by Ukrajina musela odovzdať nielen päť väčších miest, ktoré sa doposiaľ nachádzajú mimo dosahu ruskej armády (Sloviansk, Kramatorsk, Kosťantynivka, Družkivka a Dobropilľa), ale hlavne svoje opevnenia.

Vybudovaniu nových obranných opevnení nepraje geografia. Obranné postavenia Ukrajincov sa sústreďujú najmä tam, kde im lesnatý porast alebo zastavané oblasti ponúkajú akú-takú ochranu pred dronmi. Kopanie zákopov v otvorenom poli, ako sme ho videli v prvom roku vojny, za takýchto podmienok nedáva zmysel.

Východné časti Dnipropetrovskej oblasti a Charkovskej oblasti, kde by sa tieto nové obranné línie nachádzali, sú riedko zaľudnené, otvorené pláne, v ktorých by Ukrajinci len ťažko vedeli zastaviť ďalší ruský postup. Práve ruský postup v huľajpoľskom smere ukazuje, aké problémy by Ukrajincov mohli čakať na oveľa širšom fronte, ak Rusi obranné línie prelomia alebo Ukrajinci budú nútení tieto línie odovzdať.

Navyše by na západe Doneckej oblasti vznikol okolo mesta Olexandrivka nový ruský výbežok, ktorý by narúšal novú ukrajinskú obrannú líniu.

Vojna sa mení

Rusko podľa analytikov Black Bird Group v novembri dobylo 528 km² ukrajinského územia, čo je najviac od novembra 2024 (750 km²). Naopak, najnižšie zisky zaznamenalo v marci (185 km²), od začiatku roka tak Rusko dobylo asi 7 500 km² alebo 1,2 percenta územia Ukrajiny.

Vojna si za uplynulé roky prešla premenou – drony zohrávajú čoraz väčšiu úlohu, nielen na úkor techniky ako tankov, ale už aj pechoty.

„Jednou z pozorovaných zmien je, že rovnováha strát v ZSU (Ozbrojených silách Ukrajiny) sa presunula z pechoty na podporné úlohy, operátorov dronov, logistiku atď. Pechoty je vpredu veľmi málo a v mnohých brigádach ZSU teraz pechota nesie menej strát,“ hovorí analytik Michael Kofman.

Po rokovaniach v MoskveKremeľ hlási, že s USA nedosiahli kompromis. Putin pred stretnutím pohrozil Európe

TASRPostoj

Kofman však varuje pred precenením úlohy dronov. „Delostrelectvo zostáva dôležité pre potlačenie nepriateľských síl a formovanie spôsobu ich útoku, najmä za zlého počasia, ktoré je v tomto ročnom období častejšie. Hmla, vietor a dážď výrazne zhoršujú prevádzku dronov, čo umožňuje ruskú infiltráciu ukrajinských pozícií,“ vysvetľuje. Situáciu na fronte okrem dronov a delostrelectva ovplyvňujú aj míny.

„Vojna na zemi naďalej nie je definovaná zákopmi a súdržnými obrannými líniami, ale pozíciami dvoch-troch mužov s veľkými medzerami medzi nimi. Tieto hliadky nie sú ani palebnými pozíciami, ani pozorovacími bodmi,“ hovorí americký analytik. Front je podľa neho „priepustný“ – malé skupinky vojakov dokážu prekĺznuť niekoľko kilometrov za predné línie nepriateľa, nedokážu však prevziať kontrolu nad väčším územím.

Rusi sa ponáhľajú

Podľa Kofmana ruský postup prichádza za cenu rekordných strát. Rusko sa zjavne pokúša dosiahnuť čo najväčší postup v čo najkratšom čase, zrejme aj preto, aby na Američanov pôsobilo dojmom, že vyhráva.

„Počet ruských strát sa tento rok výrazne zvýšil, ale podiel ranených na stratách sa znížil, pretože miera prežitia je oveľa nižšia. Pre zranených je oveľa ťažšie zotaviť sa v kill zone (zóne, kde operujú drony, pozn. red.),“ tvrdí Kofman, podľa ktorého Rusi mesačne prídu asi o 25-tisíc mužov (padlých aj ranených).

Zároveň obe strany trápi rastúci počet dezercií.

Kofman písal svoju analýzu ešte pred pádom Pokrovska a varoval pred zbytočnými stratami v prípade oneskoreného ústupu Ukrajincov z mesta. „Ruský postup bol tento rok nevýrazný, najmä v smeroch, ktoré uprednostňovali. Náklady boli tiež vysoké v porovnaní s množstvom získaného územia. Pokrovsk však môže byť nešťastným dodatkom k tomuto príbehu, najmä ak to povedie k zbytočným stratám.“

Práve k tomu však zrejme došlo. S pádom Pokrovska Rusi odrezali veľkú časť ukrajinských jednotiek v Myrnohrade, ktoré sa musia stiahnuť cez „sivú zónu“ – teda územie, kde Rusi nemajú vlastné jednotky, ale v ktorom na nich striehnu ruské drony.

„Pokrovsk a Myrnohrad sú už skrátka pre*ebané,“ cituje portál Hromadske jedného z vojakov.

Debata v redakciiNa koniec vojny na Ukrajine to zatiaľ nevyzerá

Jozef Majchrák

Vyriešia problém garancie?

Za týchto podmienok sa zdá nepravdepodobné, že Ukrajinci dokážu ruský postup úplne zastaviť, zároveň však Rusko zvyšok Donbasu bez kolapsu Ukrajincov nedobyje ani v budúcom roku.

Hroziacu stratu Donbasu – či už v bojoch, alebo ako súčasť dohody – pre Kyjev trochu zmierňuje fakt, že veľká časť ukrajinského obyvateľstva Donbas už opustila, keďže teror ruských dronov robí normálny život aj desiatky kilometrov za frontom nemožným.

Pre Ukrajincov by však odovzdanie Donbasu bolo prijateľným iba vtedy, ak by dostali pevné záruky, že Rusi vojnu neobnovia. Pretože ak si majú vybrať medzi bojom na pozíciách, kde stoja dnes, alebo o 50 kilometrov ďalej, keď Rusi prímerie porušia, ukrajinské vedenie jasne uprednostní boj na terajších pozíciách.

Ale kto môže dnes – po tom, ako Donald Trump a JD Vance demonštrovali, že vzťahy so spojencami vnímajú čisto transakčne, že nad Európou si umývajú ruky a de facto plánujú z Európy odísť – veriť tomu, že Američania Ukrajincom poskytnú garancie podobné členstvu v NATO?

Že sú zahraničné garancie slepou uličkou, varoval Ukrajincov už pred takmer štyrmi rokmi vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett a na tejto skutočnosti sa odvtedy nič nezmenilo.

„Pýtal som sa: ‚Dá vám Amerika záruky? Zaviaže sa, že o niekoľko rokov, ak Rusko niečo poruší, pošle vojakov? Po odchode z Afganistanu a po tom všetkom?‘ Povedal som: ‚Volodymyr, to sa nestane‘,“ spomínal si Bennett v rozhovore na jar 2023.

Je možná aj iná interpretácia. Ukrajinské špičky možno vedia, že na americké garancie sa nemôžu spoliehať, ale garancie zároveň predstavujú jedinú schodnú cestu, ako svojej verejnosti vysvetliť ústupky Rusku, ktoré budú nútení urobiť.