Sobotné rokovanie vlády Koalícia po prehratom spore Šutaja Eštoka s čurillovcami ruší úrad, ktorý ich chránil
Minister vnútra a šéf Hlasu je v spore s Úradom na ochranu oznamovateľov korupcie, ktorý má po novom nahradiť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Vypočuť
Sobotné rokovanie vlády / Koalícia po prehratom spore Šutaja Eštoka s čurillovcami ruší úrad, ktorý ich chránil
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Arcibiskup Bober o kňazovi Barlašovi Vymenovanie Slováka za sekretára dikastéria je vyznamenanie
Hrdí na rodinu Prišla tisícka ľudí, aj Bombic. Radosť z rodiny môže zmeniť každého, reaguje Chromík
Slovák, ktorý trénoval Barcelonu Ferdinanda Daučíka bili komunisti, ušiel a jeho meno bolo tabu. V Španielsku si získal rešpekt, prekonal ho až Guardiola
Náhradníci alebo Čoskoro v kinách „Zmŕtvychvstanie Krista“ od Mela Gibsona
Anglicko získalo bronz, Mbappé prekonal Messiho gólový rekord
Vedec Silvester Krčméry Pre meno mi chodia vyhrážky aj dnes. Zo Slovenska odísť nechcem, ani môj prastrýko to po prepustení z väzby neurobil
Prejavy viery na ihrisku Niektorí zdvíhajú ruky k nebu, iní skláňajú hlavy k zemi. Moslimovia dotlačili FIFA k výnimkám
Karol Habsburg v Prahe Putin je vojnový zločinec a patrí pred súd, ale to sa nestane, zomrie ako vládca
Nie iba Union Možno odíde zo Slovenska aj Tesco. A možno tiež Porsche Cayenne
Magyarská revolúcia V čom má pravdu Orbán, keď hovorí o konci maďarskej demokracie
Desať rokov Amoris laetitia Lev XIV. zvoláva do Ríma lídrov miestnych cirkví. Chce diskutovať o Františkovom dokumente, ktorý vyvolal polemiku
Vláda na sobotnom rokovaní schválila zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Tento úrad má nahradiť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Návrh prišiel od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu. Súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov je s ministrom v súdnom spore pre pokutu vo výške 114-tisíc eur. Hoci ministerstvo pokutu úradu zaplatilo, o jej zákonnosť sa s úradom súdi.
Rezort vnútra sa totiž pri postavení policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby neobrátil na úrad, hoci policajti predtým dostali status chránených oznamovateľov.
Koalícia pristúpila k rušeniu úradu krátko po tom, čo Správny súd v Bratislave zrušil personálny rozkaz, ktorým Šutaj Eštok postavil mimo služby vyšetrovateľa Pavla Ďurku zo skupiny takzvaných čurillovcov. Ten sa tak môže vrátiť do práce.
„Súd nám dal za pravdu vo všetkých podstatných bodoch žaloby a potvrdil, že minister vnútra postavil Pavla Ďurka mimo služby nezákonne. Porušil pri tom všetky zákony, ktoré mu stáli v ceste – nielen zákon o ochrane oznamovateľov, ale aj zákon o štátnej službe policajtov,“ uviedol advokát policajta Peter Kubina.
Súvislosť s tým pri rušení úradu netajil ani premiér Robert Fico. Po rokovaní spresnil, že iniciatíva nového úradu vychádza z toho, „že sú tu komplikované procedúry, ktoré nám neuveriteľne predlžujú postupy realizované v súvislosti s rôznymi prešľapmi v rokoch 2020 – 2023“.
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová sa za konanie úradu v súlade so zákonom stala terčom kritiky aj od ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru, ktorý avizoval, že bude čeliť trestnému oznámeniu pre údajné zneužitie právomoci.
Správnosť postupov úradu v prípadoch chránených policajtov pritom potvrdil aj Súdny dvor EÚ.
Úrad môže skončiť už v novembri podľa vzoru RTVS
Vláda v sobotu odsúhlasila prerokovanie návrhu parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní. Úrad by tak mohli poslanci vládnej koalície zrušiť ešte na novembrovej schôdzi. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Podobne rýchlo postupovala koalícia aj pri rušení verejnoprávnej RTVS a jej premene na STVR. Šéfa úradu bude voliť Národná rada. Post súčasnej riaditeľky Zuzany Dlugošovej by tak s koncom úradu zanikol.
Až do zvolenia predsedu nového úradu by poviedol novú inštitúciu nominant, ktorého určí predseda parlamentu, a tým je Richard Raši z Hlasu.
Vytvorenie nového úradu rezort vnútra zdôvodňuje aj tým, že existujúci model ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo podľa neho vedie k zníženej efektivite a oslabeniu garancie práv obetí a oznamovateľov.
Nový úrad prevezme na seba aj agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti.
Podľa Úradu na ochranu oznamovateľov pritom na zefektívnenie existujúcich modelov inštitucionálnej ochrany stačí novela zákona o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej sa mohli rozšíriť súčasné kompetencie úradu aj na oblasť ochrany obetí trestných činov.
Šutaj Eštok ruší úrad, ktorý zakladala Saková
Ministerstvo v predkladacej správe tvrdí, že zrušením úradu a vytvorením nového chce tiež reagovať na problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, „a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa” a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany.
Podľa rezortu sa v praxi ukazuje, že práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím podľa neho dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa.
Ministerstvo pod vedením Hlasu si týmto krokom sľubuje zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa.
Šutaj Eštok pritom ruší úrad, ktorý zakladala jeho stranícka kolegyňa a vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková, dnes ministerka hospodárstva. Zákon, ktorý zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, prešiel v roku 2019 za vlády Petra Pellegriniho. Úrad nakoniec vznikol v roku 2021 za vlády Igora Matoviča.
Minister vnútra dnes hovorí, že návrh zriadiť celkom nový úrad vzišiel zo spoločnej iniciatívy jeho rezortu, úradu vlády a ministerstva spravodlivosti.
Ide o politické zásahy do nezávislosti, reaguje úrad
Úrad na ochranu oznamovateľov v stanovisku odmietol politické zásahy do jeho nezávislosti. Vláda sa podľa neho pokúša prostredníctvom účelovej zmeny odstrániť vedenie úradu, hoci na to nemá žiaden zákonný ani vecný dôvod.
„Vláda takýmto zásahom priamo ohrozuje nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému, ktorý má chrániť ľudí upozorňujúcich na protiprávne konanie odhalené v práci. Tento krok zároveň podkopáva dôveru verejnosti, že štát dokáže zabezpečiť spravodlivé a bezpečné prostredie pre oznamovateľov,“ vyhlásila Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie úradu
Úrad tvrdí, že snahy o zosadenie predsedníčky Zuzany Dlugošovej prichádzajú po tom, ako úrad udelil tri pokuty a rozhoduje o štvrtej sankcii voči ministerstvu vnútra a opakovane upozorňoval na negatívne dosahy pripravovaných zmien zákona.
Zuzana Dlugošová. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Úrad zároveň pripomenul, že návrh zmien na vládu predložil minister vnútra, ktorý je v zjavnom konflikte záujmov.
„Vnímam to ako snahu politikov zmenami oslabiť úrad a jeho nezávislosť v rozhodovaní. Ak má byť vedenie úradu vymenené nie preto, že pochybilo, ale preto, že si plní svoje zákonné povinnosti, je to jasný signál, že politici sa snažia zasahovať do ochrany oznamovateľov vždy, keď sa ich rozhodnutia dotknú,“ vyhlásila Dlugošová.
Úrad zároveň kritizuje skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa neho nie sú splnené zákonné podmienky. „Postup vlády ide priamo proti princípom právneho štátu,“ zdôraznila Dlugošová.
Okrem ohrozenia nezávislosti úradu podľa nej vzniká aj reálne riziko pre bezpečnosť dát oznamovateľov. Odôvodnila to účelovou zmenou osôb vo vedení.
Opozícia vraví o únose právneho štátu, problém má aj Žilinka
Opozičné strany kritizujú zrušenie úradu a hovoria o ďalšom oslabovaní a únose právneho štátu na Slovensku a snahe ovládnuť nezávislú inštitúciu v čase, keď úrad uložil ministerstvu vnútra viaceré pokuty za nezákonné kroky.
Strana SaS na sobotňajšom brífingu skonštatovala, že úrad patrí medzi kľúčové inštitúcie pre boj s korupciou. Vláda chce podľa strany inštitúciu politicky ovládnuť, a to vrátane jej vedenia, ako to spravila pri STVR, aby nová inštitúcia plne slúžila zámerom súčasnej vlády.
„Kto sa teraz obráti na úrad s dôverou, že ich bude chrániť? Keď sa všetky dáta, ktoré o oznamovateľoch má tento úrad, poskytnú tejto vládnej koalícii so všetkými citlivými dátami aj o prípadoch, o ktorých mal ešte len rozhodnúť,“ uviedla podpredsedníčka SaS Mária Kolíková.
Podľa KDH vláda pokračuje v krokoch oslabujúcich právny štát a znižujúcich bezpečnosť občanov. Pripomína, že úrad uložil rezortu vnútra tri pokuty za nezákonné kroky voči takzvaným čurillovcom a opakovane uspel proti jeho rozhodnutiam.
„Minister napráva svoje chyby tým, že robí ďalšie. Ruší úrady, ktoré fungovali, míňa peniaze na nové projekty bez logiky a rozkladá mechanizmy, ktoré mali držať v štáte poriadok,“ uviedol predseda strany Milan Majerský.
Veronika Remišová zo Za ľudí považuje v tejto veci za nevyhnutné obrátiť sa na príslušné európske inštitúcie, aby zasiahli.
Zrušenie úradu a vytvorenie nového úradu je podľa PS ukážkou pomsty voči inštitúcii a jej vedeniu.
„Je to jediný spôsob, akým v súčasnosti vedia odstrániť predsedníčku úradu, ktorej funkčné obdobie by inak skončilo v roku 2028. Zabezpečia si, že budú mať nielen nový úrad, ale že tam dosadia svojho nominanta na sedem rokov, ktorý bude znova neodvolateľný budúcou vládou,“ uviedla poslankyňa Zuzana Števulová z PS.
Matúš Šutaj Eštok s Marošom Žilinkom v pozadí. Foto: TASR/Martin Baumann
Ku kritikom sobotňajšieho uznesenia vlády, ktoré ruší Úrade na ochranu oznamovateľov, sa pridal generálny prokurátor Maroš Žilinka. Poukazuje konkrétne na zrýchlený režim, v ktorom sa má legislatíva prijať. „Na skrátené legislatívne konanie nevzhliadam splnené zákonné podmienky,“ napísal na sociálnej sieti.
Ľudí odradia nahlasovať korupciu, tvrdia mimovládky
Neziskové organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a Via Iuris varujú pred vážnymi dôsledkami zákona.
Uvádzajú, že ak návrh rušiaci doterajší úrad v parlamente prejde, o ochranu pred prepustením príde zhruba stovka oznamovateľov korupcie, ktorým hrozí šikana v zamestnaní či prepustenie.
„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,“ uviedla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.
Mimovládky vysvetľujú, že ak sa v súčasnosti človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred možným „šikanovaním“ zo strany zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu úradu.
Po novom tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ochranu aj spätne prišli.
„V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal,“ konštatovala Petková.
Neziskové organizácie varujú, že návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom. Spätné odoberanie už udelenej ochrany je podľa nich v rozpore s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity.
Meniť zákon o oznamovateľoch chcú aj poslanci Hlasu
Poslanci Hlasu plánovali v posledných týždňoch upraviť zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Michal Bartek, Dávid Demečko a Peter Kalivoda do parlamentu predložili novelu, na základe ktorej by oznamovateľ závažnej protispoločenskej činnosti mohol dostať ochranu vtedy, ak sa oznámenie týka priamo zamestnávateľa.
Poslanci Hlasu rovnako tvrdili, že v súčasnosti sa pri poskytovaní ochrany oznamovateľovi „značne“ obmedzujú práva zamestnávateľa.
Podľa Úradu by však návrh priniesol oznamovateľom neistotu, vytvoril priestor na šikanu oznamovateľov a spôsobil aj marenie vyšetrovania. Podobný návrh podľa úradu porušuje aj záväzky vyplývajúce zo smernice Európskej únie.
Úrad pritom nemusí pomôcť len čurillovcom. Naposledy sa na úrad obrátil aj predseda Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, ktorého chce odvolať generálny prokurátor Maroš Žilinka pre údajné závažné porušenia zákonov pri hospodárení na krajskej prokuratúre.
V prípade zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov pôjde v súvislosti s vládnou koalíciou o ďalšiu z inštitúcií, ktorá jej vládnutie v pôvodnej podobe neprežije.
V prípade orgánov činných v trestnom konaní vláda zrušila Národnú kriminálnu agentúru či Úrad špeciálnej prokuratúry. Policajti a prokurátori z týchto inštitúcií sa presunuli do iných, už existujúcich.