Vojna na Ukrajine Bude štvrtý rok vojny tým najkrvavejším?

Počet padlých na Ukrajine dosahuje nové rekordy. Podľa ukrajinského generálneho štábu bolo doposiaľ zabitých alebo zranených 1,13 milióna ruských vojakov. 

Tieto čísla sú s takmer istotou nadhodnotené. No aj keď ich skorigujeme nadol o desiatky percent, stále ide o závratné počty, aké Európa nevidela od konca druhej svetovej vojny. Ba čo viac, počet padlých podľa rôznych zdrojov rastie v tomto roku ešte rýchlejšie než v tých predošlých.

Istá je dolná hranica počtu padlých: ruská opozičná Mediazona v spolupráci s ruskojazyčnou službou BBC zhromažďuje mená všetkých Rusov, ktorí padli na Ukrajine. Opiera sa pritom najmä o verejné zdroje, smútočné oznamy v ruských denníkoch, oznamy v sociálnych médiách alebo pomníky na ruských cintorínoch.

Do 24. októbra tak napočítala 140 101 ľudí.

Tento počet pritom nie je odhadom celkového počtu padlých Rusov, ale len zaručenou dolnou hranicou, ktorá zachytáva asi 45 až 65 percent skutočných strát, pripomína BBC.

Skutočný počet padlých ruských vojakov do konca augusta Mediazona a Meduza odhadujú na 219-tisíc vojakov. Zdrojom týchto odhadov je analýza počtu dedičských konaní.

Odkiaľ pochádzajú mŕtvi?

Aj keď je Mediazonou napočítaný zoznam neúplný, vzorka je dostatočne veľká, aby nám napovedala pôvod vojakov, ktorí bojovali v ruskej armáde.

V absolútnych číslach najviac padlých pochádza z regiónu Baškortostan (známy aj ako Baškirsko), presne 7000 ľudí (v Baškirsku žijú štyri milióny obyvateľov). Nasleduje Tatársko (6334) a Jekaterinburg (Sverdlovská oblasť) (4998), obe pri podobnom počte obyvateľov.

Hranicu 4000 padlých prekročila aj Čeľabinská oblasť a Permský kraj (4306 a 4303), ako aj Moskovská oblasť (4049 padlých, samotné mesto Moskva nie je jej súčasťou).

Medzi spomínanými regiónmi pritom jestvujú značné rozdiely. Kým v Čeľabinskej oblasti žije 3,4 milióna ľudí a v Permskom kraji dokonca len 2,5 milióna, v Moskovskej oblasti to je až 8,5 milióna.

Na kyjevskom Majdane. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Hoci zjednodušene platí, že čím väčší je región, tým viac padlých z neho pochádza, veľkosť populácie nie je jediným určujúcim faktorom. Dve najväčšie ruské mestá Moskva a Petrohrad ďaleko zaostávajú za ruským priemerom v počte padlých na milión obyvateľov.

Napríklad z Moskvy pochádzalo 1637 identifikovaných padlých ruských vojakov – pri populácii 13 miliónov ľudí. Ak by bola v Baškortostane miera úmrtnosti rovnaká, namiesto 7000 identifikovaných padlých by odtiaľ pochádzalo asi 500. Aj v Petrohrade sú straty len zlomkom ruského priemeru – 1288 padlých pri 5,6 milióna obyvateľov.

Naopak, obzvlášť vysoké sú straty v regiónoch obývaných etnickými menšinami. V počte padlých na stotisíc obyvateľov tak dominujú Tuviansko, Altajská republika, Buriatsko a Čukotka, výrazne nad priemerom je aj Nenecký autonómny okruh a Chakasko.

V Tuviansku (regióne pri hraniciach s Mongolskom) padlo z 334-tisíc obyvateľov 1488. Z februárových čísiel BBC (vychádzajúc z počtu 968 padlých) vyplývalo, že v Tuviansku preukázateľne padlo 1,04 percenta mužskej populácie vo veku od 16 do 61 rokov – podľa nových údajov by tento podiel narástol na 1,6 percenta. Pozoruhodný je tu výrazný nárast za posledných sedem mesiacov.

Pohľad z MoskvyZápad musí precitnúť. Ukrajine hrozí katastrofa

Jiří Just

Medzi smutných rekordérov patrí aj Buriatsko, kde z necelých 980-tisíc obyvateľov padlo prinajmenšom 3620. To je 65-percentný nárast od 21. februára, keď ich bolo napočítaných ešte „len“ 2193. Ak by Slovensko zaznamenalo rovnaký počet padlých vzhľadom na celkové obyvateľstvo, bolo by ich asi 20-tisíc.

Zaujímavé je aj porovnanie Altajského kraja s Altajskou republikou, dvoch susedných regiónov na Sibíri. Zatiaľ čo v Altajskom kraji žije asi 2,1 milióna ľudí (z toho vyše 95 percent etnických Rusov), v republike to je len desatina tohto počtu. Podiel Rusov tu však dosahuje len necelých 54 percent, zvyšok tvoria domorodí Altajci (37 percent), Kazachovia a Kumandínci. S výsledkom, že počet padlých na stotisíc obyvateľov je tu štvornásobne vyšší než v susednom kraji.

Aj tu sa však črtá jasná výnimka: je ňou Čečensko, odkiaľ pochádza 358 padlých (pri 1,5-miliónovej populácii), jeden z najnižších počtov na stotisíc obyvateľov v celom Rusku.

Príčinou je zjavne angažovanie čečenského miestodržiteľa Ramzana Kadyrova, ktorý Čečencom vybavil nasadenie najmä v jednotkách Rosgvardije v zázemí frontu. V susednom Dagestane je už situácia úplne iná, tu pripadá na necelých 3,2 milióna obyvateľov 1789 padlých.

Nadpriemerné sú straty aj v regiónoch, v ktorých už pred vojnou hrala armáda významnú rolu a kde sídlili mnohé ruské jednotky, ako napríklad oblasti Pskov či Sachalin.

Dá sa veriť novým číslam?

Ukrajinský projekt Choču žyty (Chcem žiť) začiatkom októbra zverejnil dokument, ktorý má údajne ukazovať počty ruských padlých od januára do konca augusta 2025. Hoci pravosť údajov nie je dokázaná, dokument vyvolal rozruch, pretože naznačuje výrazný nárast v počte padlých na ruskej strane.

„Podľa tohto dokumentu, ktorého zdroj nie je uvedený, ruská armáda za osem mesiacov prišla o 86 744 ľudí zabitých, 33 966 nezvestných, 2311 zajatých a 158 529 osôb v nemocniciach,“ zhŕňa dáta ruská Mediazona. Údajný ruský dokument pokrýva obdobie od 1. januára do 1. septembra.

Choču žyty, samozrejme, nie je neutrálnym zdrojom a ruská opozičná Mediazona spochybnila správnosť týchto čísiel.

Pamätník padlých vojakov v centre Kyjeva. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Najväčšie pochybnosti vyvolávajú straty hlásené pre skupinu síl Dneper. V roku 2025 sa na tomto úseku frontu odohrali len malé intenzívne boje, no dokument uvádza viac ako 5000 úmrtí. Zároveň je počet nezvestných osôb nezvyčajne nízky, čo sa zdá v rozpore s povahou vojny na rieke Dneper, ktorá zahŕňala nájazdy na ostrovy a vylodenia. O vnútornej byrokracii týchto vojenských skupín však vieme len málo. Je možné, že skupina Dneper premiestnila svoje jednotky do iných častí frontu alebo že straty boli zaznamenané spätne,“ argumentuje redaktor Dmitrij Treščanin.

Ukrajinský vojenský analytik Tatarigami túto argumentáciu Mediazony spochybnil. „V skutočnosti boli v oblastiach Robotyne a Kamianske ťažké boje,“ pripomína.

Úplne istý si nie je ani Treščanin: „Na porovnanie, v roku 2025 sme doteraz do nášho vlastného zoznamu otvorených zdrojov pridali približne 50 000 unikátnych nekrológov. Viac ako polovica z nich – 27 000 – sa týkala úmrtí, ku ktorým došlo medzi rokmi 2022 a 2024. Bohužiaľ, čím dlhšie vojna trvá, tým viac úsilia vynakladáme na odstraňovanie nahromadených nekrológov z predchádzajúcich rokov. Odhadujeme, že viac-menej kompletný súbor údajov za rok 2025 budeme mať najskôr do budúceho leta. Vieme však, že boje boli tento rok ešte intenzívnejšie ako vlani a straty sa naďalej zvyšovali,“ priznáva.

Andrej ŽiarovskýPrečo krachol samit v Budapešti

Jozef Majchrák

Tatarigami pripomína, že čísla z dokumentu sa nevynímajú z rámca odhadov, ktorý zverejnila samotná Mediazona. „Dňa 22. februára [2025] odhadovali padlých na 167 194 až 234 669. Do 25. júla sa ich odhad zvýšil na 206 000 až 291 000 – čo predstavuje nárast o 38 806 na 56 331 za približne päť mesiacov, čiže približne 7600 až 11 000 mesačne,“ počíta Tatarigami.

„Ak vezmeme tento rozsah a aplikujeme ho na osem mesiacov, dostaneme 60 800 až 88 000. V dokumente k otázke sa uvádza 86 744, čo sa blíži k hornej hranici tohto odhadu, ale neprekračuje ho,“ tvrdí Tatarigami.

O čosi nižšie sú čísla vyplývajúce z odhadov počtu dedičských konaní. Tu v období od 1. januára do 29. augusta odhadovaný počet padlých stúpol o 54-tisíc, teda asi 6750 za mesiac.

Čoraz viac padlých

Nech už pravosť dokumentu zverejneného Ukrajincami posudzujeme akokoľvek, nie je jediným zdrojom, ktorý naznačuje nárast počtu padlých. Aj britský týždenník Economist prednedávnom zverejnil nový odhad, ktorý naznačuje výrazný nárast počtu padlých v roku 2024.

„Náš metaodhad naznačuje, že od začiatku rozsiahlej invázie do januára tohto roku dosiahli ruské straty 640 000 až 877 ​​000 vojakov, z ktorých 137 000 až 228 000 zomrelo. Do 13. októbra sa tieto čísla zvýšili takmer o 60 percent na 984 000 až 1 438 000 vojakov vrátane 190 000 až 480 000 mŕtvych,“ tvrdí britský týždenník.

Ak by tieto čísla boli pravdivé, ruská armáda by v strednom scenári utrpela straty vo výške približne 1,211 milióna vojakov, z toho 335-tisíc padlých. Z toho až 152,5-tisíc padlých by prišlo o život v tomto roku, oproti 182,5-tisíc padlým v období od februára 2022 do januára 2025.

Sprevádzajúce grafy, ktoré Economist zverejnil, ukazujú exponenciálny nárast ruských strát.

Reportáž z UkrajinyNechceme pomstu, len pokoj a hrádzu proti tomu zlu, ktorá by zastavila drony

Zuzana Cascino

Aj ak vychádzame z odhadov Mediazony (6750, respektíve 7- až 11-tisíc padlých mesačne), čísla ukazujú jasný nárast oproti prvému roku vojny.

Ešte vo februári 2023 americký think-tank CSIS hovoril asi o 5000 padlých mesačne. Novšia analýza CSIS z júna odhaduje celkové ruské straty od februára 2022 do mája 2025 na 950-tisíc vojakov, z toho 200- až 250-tisíc padlých, teda 5200 až 6400 vojakov mesačne.

CSIS navyše podotýka, že podľa odhadov britského ministerstva obrany mesačný priemer denného počtu strát (vrátane mŕtvych aj ranených) na ruskej strane každý rok stúpa – od 386 vojakov denne v marci 2022 (s poklesom na 172 až 173 v júni a júli 2022) cez 776 v marci 2023, 910 v marci 2024 až na 1328 v marci 2025.

Ako je na tom Ukrajina?

Avšak ohromné čísla ruských strát môžu zastierať, že ani situácia na ukrajinskej strane nie je práve ružová. Economist odkazuje na stránku UALosses, ktorá napočítala 77 403 úmrtí medzi ukrajinskými vojakmi od roku 2022 a odhaduje, že ďalších 77 842 ukrajinských vojakov je nezvestných. Tieto čísla budú zahŕňať nielen zajatých vojakov a dezertérov, ale aj dodatočných padlých.

O čosi nižšie sú odhady CSIS, ktoré v júni hovorili o 60- až 100-tisíc padlých na ukrajinskej strane a dohromady asi 400-tisíc padlých a ranených.

V porovnaní s ruskou stranou sa tak ukrajinské straty zdajú nižšie, ale vzhľadom na menšiu ukrajinskú populáciu je Kyjev na straty citlivejší a nemôže si dovoliť viesť opotrebovávaciu vojnu s Ruskom.

Kyjevská Matka vlasť získala namiesto sovietskeho znaku ukrajinský trojzubec. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Naše hrubé výpočty naznačujú, že vojaci zabití vo vojne predstavujú 0,5 až 1,2 percenta z predvojnovej kohorty mužov mladších ako 60 rokov v Rusku v porovnaní s 0,6 až 1,3 percenta na Ukrajine,“ píše Economist.

Najhoršia situácia je v regiónoch, ktoré boli už od roku 2014 pod kontrolou proruských „separatistov“. Ako odhadovala britská BBC vo februári 2025, v rokoch 2022 až 2025 tam padlo 17- až 24-tisíc vojakov. Na území pod kontrolou takzvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky pritom na prelome rokov 2021 a 2022 žilo dovedna asi 3,6 milióna ľudí. Muži vo veku 18 až 60 rokov pritom tvoria necelú tretinu populácie. Straty by tak dosahovali asi 1,4 až 2 percentá mužskej populácie v bojaschopnom veku, nepočítajúc padlých na strane separatistov alebo ukrajinskej armády v rokoch 2014 až 2021.

Nedostatkom dát Economistu je, že na rozdiel od ruských opozičných médií nezverejnil metodiku výpočtu svojich odhadov. Ako dospel k takému výraznému nárastu počtu padlých (na ruskej strane) v tomto roku, preto zostáva tajomstvom.

Aké sú dôvody rekordných strát?

Sčasti možno nárast vysvetliť väčším počtom vojakov na fronte – zatiaľ čo v úvodnej fáze vojny Rusi aj Ukrajinci disponovali armádami z mierového stavu, ktoré len postupne rozširovali, po ukrajinskej mobilizácii na jar a ruskej mobilizácii na jeseň 2022 sa armády rozrástli o státisíce dodatočných vojakov.

Z tohto dôvodu boli ruské straty vyššie v roku 2024 než v rokoch 2023 a 2022 a aj v súčasnom roku zrejme dosiahnu nové maximum.

Druhým možným vysvetlením je, že Rusko sa pokúša využiť tento rok, aby dosiahlo čo najväčšie úspechy predtým, než bude musieť vojnu ukončiť. Ruská armáda preto útočí a postupuje na niekoľkých smeroch – na severe pri meste Kupiansk v Charkovskej oblasti, v Donbase smerom na Dobropilľu a Kosťantynivku a na juhu pri meste Záporožie, kde sa pokúša prelomiť ukrajinské obranné línie.

Výsledky týchto útokov sú však doposiaľ striedme. „Pri tempe uplynulých 30 dní by obsadenie zvyškov štyroch regiónov, ktoré si pán Putin nárokuje – Luhanska, Donecka, Chersonu a Záporožia –, trvalo do júna 2030,“ pripomína Economist.

Rusko ešte stále kontroluje menej než 20 percent ukrajinského územia a aj dobytie Pokrovska, ktorý zrejme čochvíľa padne do rúk Rusov, mu trvalo vyše roka.

Donald Trump pritvrdzujeIndické a čínske spoločnosti zvažujú koniec nákupov ruskej ropy, Moskva môže prísť o veľké príjmy

Christian Heitmann

Drony menia vojnu

Podľa amerického odborníka Roba Leeho sú dnes asi za 80 percent ľudských strát zodpovedné drony.

Tie majú výrazný vplyv aj na pomer padlých a ranených – ako pre Postoj potvrdili aj ukrajinské zdroje, drony spôsobujú výraznú komplikáciu pri evakuácii ranených, ktorí často musia vyčkávať hodiny, kým sa podarí ich zachrániť.

Časť ranených tak nielenže nemôže byť evakuovaná, zdĺhavá evakuácia navyše znižuje šance na prežitie aj pre tých, ktorí sa napokon dočkajú lekárskej pomoci. Poučkový pomer padlých a ranených (1:3) preto na Ukrajine nemusí platiť.

Reklamný pútač v centre Kyjeva o batalióne ukrajinskej armády. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Nemáme tu zlatú hodinu, ale tri hodiny,“ hovorí pre Business Insider americký dobrovoľník Jackie, ktorý bojuje na ukrajinskej strane. Zlatá hodina je v medicíne termín znamenajúci, že poranený má najväčšiu šancu na včasný zásah počas prvej hodiny. Vo vojne na Ukrajine sa to nedá dodržať. Aj ľahko ranení preto prichádzajú o končatiny a vojaci, ktorí by sa v Afganistane rýchlo dočkali lekárskej pomoci, často zahynú.

Ak by sme vychádzali z údajov projektu Choču žyty, pomer padlých a ranených Rusov by dosahoval 1:1,8.

Vrátia sa tanky do bojov?

Indikátorom rozsahu ruských strát môžu byť aj počty zničenej techniky. Aj tu sa čísla značne rozchádzajú. Zatiaľ čo Ukrajinci tvrdia, že zničili viac než 11-tisíc tankov, zdokumentované a verejne prístupné počty sú mnohonásobne nižšie.

Stránka Oryx, ktorá dokumentuje straty techniky, doposiaľ napočítala zničenie, poškodenie alebo opustenie 4199 ruských tankov. Ukrajinci v rovnakom období (do 27. októbra 2025) prišli prinajmenšom o 1308 tankov, pomer strát tohto druhu techniky tak dosahuje asi 1:3,25.

V uplynulých mesiacoch sa však ukazuje pozoruhodný vývoj: zatiaľ čo ešte pred polrokom sa ruské mesačné straty tankov neraz blížili k stovke kusov, od leta poklesli asi na tretinu. Príčinou pritom nie je nižšia intenzita bojov, ale rozhodnutie ruského velenia nevystavovať tanky riziku zničenia a viesť ofenzívy najmä pechotou a dronmi.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Na druhej strane technologické preteky sa ešte zďaleka nekončia. Posádky hľadajú stále nové spôsoby, ako svoje tanky lepšie ochrániť a zabrániť dronom v prieniku až k vozidlu.

„Aj keď sú vozidlá zničené, konštrukcia optimalizovaná na ochranu posádky zvyčajne znamená, že cestujúci vyviaznu živí. Jeden ukrajinský tank Leopard 1 bol znehybnený až po ôsmich zásahoch; posádka ho opustila a na jeho zničenie boli potrebné ďalšie tri FPV [drony]. Pri inom incidente bol tank Abrams dodaný USA zastavený až po zásahu najmenej šiestimi FPV a posádka vyviazla bez zranení,“ píše magazín Forbes.

Pripomína nedávnu analýzu britského think-tanku RUSI, podľa ktorého „tank s vhodnou úpravou dokáže prežiť 10 – 15 zásahov z FPV a zároveň utrpieť opraviteľné poškodenie“.