KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Verejný život v službe Evanjelia

Na slávnosť Krista Kráľa je dobré si uvedomiť, že cirkev si neželá zavádzať teokratické zriadenie, ale ponúka cestu, na ktorej spoločnosť nestratí zdroj svojej vnútornej sily.

Počiatky kresťanstva boli u niektorých národov podmienené šťastným rozhodnutím ich kráľa prijať krst spoločne s ostatnými. Takými boli aj časy panovania uhorského kráľa sv. Štefana. Obdobie jeho vlády sa už nespája s barbarskými násilnosťami, ale s hromadným prijímaním kresťanstva a s osvojovaním si novej kultúry. Aj keď kristianizácia v multietnickom Uhorsku prebiehala ešte mnoho rokov po skončení jeho vlády, tento krok je dodnes hodnotený ako úspešný.

Kráľ pre nové časy

Politická autorita môže aj prekvapiť. Pontius Pilát v súdnom procese s Ježišom Kristom zistil, že nie je zločinec a šírenie jeho učenia medzi Židmi sa odvíja od jeho náboženského poslania a kráľovskej hodnosti. Židom to nebolo ľahké priznať a Pilátovi nebolo ľahké podľa toho súdiť. Dejiny sa ale uberali v línii, ktorá prisudzovala Mesiášovi titul spojený s najvyšším honorom. Izaiáš dávno pred Kristovým narodením o ňom predpovedal, že bude Kniežaťom pokoja. Bežní ľudia, ktorí počúvali Ježišove kázne, zase o ňom tvrdili, že je Dávidovým synom a zdôrazňovali jeho kráľovský pôvod. Nakoniec aj Pilát, nevedno či z vnútorného presvedčenia alebo natruc Židom, dal vyvesiť na Kristov kríž tabuľku s nápisom: „Toto je židovský kráľ.“

V našich ušiach tieto kategórie môžu znieť politicky. Venujeme im málo pozornosti, keďže politiku často spájame so špinavosťou. Ak nám Biblia opakovane pripomína kategórie z politického slovníka je to preto, lebo pre ňu sú to synonymá pozemského sveta, ktorý je slabý, hriešny, potrebuje očistenie a stálu pomoc zhora. Kresťanstvo nalieha, aby sa verejná činnosť veriacich vylepšovala tak, aby politici neboli likvidátormi ľudského šťastia. Biblická viera je schopná očistiť a pretvoriť všetky aspekty verejného života, z ktorých pozostáva pravda o človeku a spoločnosti.

Cirkev si neželá zavádzať teokratické zriadenie, ale ponúka cestu, na ktorej spoločnosť nestratí zdroj svojej vnútornej sily. Všetkým pripomína, aby svoj intelekt, slobodu a celú osobu ponúkli do služby blížnemu a Kristovmu kráľovstvo pravdy, lásky, práva a pokoja.

Odkaz kresťanského svedka

Pred tisíc rokmi umierajúci sv. Štefan napísal svojmu synovi list, v ktorom mu odkázal: „Ak chceš získať česť kráľovskej korune, svedomite zachovávaj katolícku vieru, aby si bol príkladom pre všetkých, ktorých ti Boh dal. Pri všetkom sa opieraj o nábožnosť, aby si bol naklonený nielen rodine a príbuzným, ku kniežatám, vodcom, boháčom a domácim obyvateľom, ale aj k cudzincom a všetkým, čo k tebe prídu. Buď trpezlivý so všetkými, nie iba s mocnými, ale aj s tými čo nemajú moc. Buď ponížený, aby ťa Boh povýšil tu aj v budúcom živote. Buď mierny a nikoho príliš netrestaj, ani neodsudzuj. Buď tichý, aby si nikdy nekonal proti spravodlivosti. Toto všetko dohromady tvorí kráľovskú korunu a bez toho tu nik nemôže kraľovať ani dosiahnuť večné kráľovstvo.“

Tento kráľ nebol „šašom na koni“. Sv. Štefan bol zodpovedný muž a jeho činy ho priviedli medzi hrdinov Kristovho kráľovstva. Všetkým nám ukázal vynachádzavosť, s ktorou vydobýjal pre svoj ľud prirodzené i nadprirodzené šťastie. Nech nám v službe blížnemu nikdy nechýba podobná vynachádzavosť a nech je aj charakteristikou novej generácie verejných činiteľov.

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.

Foto: Flickr.com