Štátna školská inšpekcia nedávno zverejnila správu o tom, že až 79 percent detí z Prešovského a Košického kraja prijímaných do špeciálnych škôl muselo v uplynulom školskom roku absolvovať rediagnostické vyšetrenie. Podľa inšpekcie ide o dramatický nárast oproti predchádzajúcim rokom.
Poukázala aj na to, že medzi deťmi, ktoré prijali do špeciálnych škôl, bolo výrazne vyššie zastúpenie žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.
„Takýto podiel rediagnostík je bezprecedentný a svedčí o tom, že systém diagnostiky prestáva plniť svoju ochrannú funkciu. Najviac sú ohrozené deti z MRK, ktorým hrozí nesprávne zaradenie do špeciálnych škôl,“ povedala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Inšpekcia sa v uplynulom školskom roku zamerala na Prešovský a Košický kraj, kde je najvyšší podiel žiakov žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách.
Vo svojich zisteniach poukázala na prípady, keď sa podľa nej psychologické vyšetrenia vykonali iba raz a použil sa pri nich jediný – často neštandardizovaný – diagnostický nástroj, ktorý je nevhodný pre slovenskú populáciu či kultúrny kontext detí z marginalizovaných rómskych komunít.

Celkový počet žiakov a žiakov z MRK v ŠZŠ a špeciálnych triedach ZŠ za sledované školské roky v Prešovskom a Košickom kraji. Zdroj: ŠŠI
Viaceré školy podľa hlavnej školskej inšpektorky prijímali žiakov bez platného odborného odporúčania, chýbali individuálne vzdelávacie plány a odporúčania poradenských zariadení sa v praxi neaplikovali.
„Pochybenia v diagnostike vedú k reťazcu ďalších zlyhaní – od nesprávneho zaradenia žiaka až po neadekvátny spôsob jeho vzdelávania. Ide o systémový problém, ktorý sa dotýka základného práva dieťaťa na vzdelanie primerané jeho schopnostiam,“ tvrdí Štofková Dianovská.
Žiaci z týchto komunít sú podľa nej zaraďovaní do špeciálnych škôl alebo do špeciálnych tried nekorektne a je veľký predpoklad, že mnohí z nich mohli ísť do bežných škôl. Hovorí, že to potvrdila aj minuloročná rediagnostika niektorých detí.
„Máme problémy, čo sa týka korektnosti práce v poradenských zariadeniach. Diagnostika nie je taká, aká by mala byť. Ďalší problém je v školách, ktoré zaraďujú tieto deti do špeciálnych tried veľmi nekorektne,“ povedala v rozhovore pre STVR.
Dôvodom, prečo stúpa počet týchto posudkov od psychológov, nie sú podľa Štofkovej Dianovskej chýbajúce štandardy diagnostiky. „Potrebujeme dostať do obehu trošku viac slovenských normovaných testov aj pre túto komunitu. To, čo je veľký problém, je podľa mňa morálne a odborné zlyhanie. Nejaký psychológ sa podpíše pod niečo, čo je nekvalitné, neúplné, neprofesionálne spracované, a tak rozhodne o nejakom dieťati, čo s ním bude ďalej.“
Myslí si, že často o budúcnosti dieťaťa rozhodujú stereotypy. „Ako keby sa niektorí odborníci hrali na sibyly, že na jeden pohľad určia osud niekoho na celý jeho život.“
Odporúča, aby dodržiavali štandardy, nepoužívali iba jeden diagnostický nástroj a aby posudok nevytvárali na základe jedného stretnutia. „Urobiť to naozaj profesionálne, čestne, aby si to ten psychológ hocikedy vedel obhájiť, možno aj pred súdom.“
.jpg)
Alžbeta Štofková Dianovská. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Zákon je podľa nej nastavený dobre, pomohlo by však, ak by sa voči psychológom, ktorí postupovali nekorektne, uplatnilo tvrdšie vyvodzovanie zodpovednosti. „Je to výzva, aby sme boli nároční a nemuseli sme potom čítať v médiách príbehy mladých ľudí, ktorí u nás navštevovali špeciálne školstvo, a keď sa presťahovali napríklad do Anglicka, tak vyštudovali bežnú školu, dokonca aj vysokú.“
Hlavná školská inšpektorka si myslí, že jedným z riešení by bolo dať na nejaké obdobie stopku psychológom, ktorí vykonávajú nekorektnú diagnostiku. „Potom sa budú môcť vrátiť, keď si doštudujú veci, keď si uvedomia, ako ublížili deťom. Niekedy stačí takýto preventívny charakter, že sa bavíme o tom, že by takáto situácia mohla nastať. Niektorí potom začnú postupovať zodpovedne.“
Proti tvrdej kritike zo strany hlavnej školskej inšpektorky sa v uplynulých dňoch ohradili psychológovia z centier poradenstva a prevencie (CPP) v Prešovskom a Košickom kraji.
Napísali otvorený list ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi, v ktorom žiadajú od Štofkovej Dianovskej ospravedlnenie.
„Dôrazne sa dištancujeme od paušalizovaných tvrdení, že naša práca je nemorálna, neprofesionálna a nekorektne vykonávaná. Tieto výroky vnímame ako hrubé zneváženie našej odbornosti, profesionálnej integrity a dlhoročného úsilia o inkluzívne a spravodlivé vzdelávanie všetkých detí vrátane tých zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ píšu v liste psychológovia.
„Zvlášť znepokojujúce je pre nás nepriame nabádanie na podávanie trestných oznámení voči psychológom pracujúcim v CPP, ktoré predstavujú základný pilier všetkých stupňov podpory detí a žiakov v školstve SR. Takéto vyjadrenia vytvárajú atmosféru nedôvery, zastrašovania a verejnej stigmatizácie. Nielen poškodzujú dobré meno jednotlivých zamestnancov a inštitúcií, ale môžu viesť k oslabeniu systému odbornej starostlivosti, ktorý je pre mnoho detí na východnom Slovensku často jedinou dostupnou formou pomoci.“

Odborníci z východu odmietajú generalizované tvrdenia o účelovom zaraďovaní detí do špeciálnych škôl na základe sociálneho znevýhodnenia. Rozhodovanie o odporúčaniach je podľa nich vždy výsledkom komplexnej viacúrovňovej diagnostiky, ktorú vykonávajú kvalifikovaní odborníci na základe platných obsahových a výkonových štandardov.
Ako uvádzajú v liste, diagnostické procesy zohľadňujú anamnestické údaje, kognitívny vývin, zdravotný stav, školskú úspešnosť, výsledky pedagogickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky a ďalšie faktory ovplyvňujúce vývin dieťaťa.
„Využívame komplexné testové batérie – hoci si uvedomujeme, že stále neexistuje štandardizovaný diagnostický nástroj pre deti z MRK, a práve preto sa na situáciu pozeráme s profesionálnou opatrnosťou a citlivosťou.“
Vyzývajú, aby im kritici prišli ukázať v praxi, ako by mali postupovať.
„Naše zariadenia sú otvorené spolupráci. Privítame odborný tím, ktorý by priamo v prostredí materských a základných škôl v dotknutých komunitách predviedol diagnostický postup detí z MRK a so ŠVVP s využitím štandardizovaných metodík.“
.jpg)
Ilustračné foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Upozorňujú aj na chýbajúce materiály, ktoré umožnia rozlíšiť medzi sociálnym a organickým znevýhodnením pri deťoch z chudobného prostredia.
„Ak chceme dosiahnuť reálnu pomoc rómskym deťom, je nevyhnutné vychádzať z hlbšej znalosti rómskej komunity. Tento problém sa za posledné desaťročia nerieši systematicky – chýba rešpekt voči ich jazyku, mentalite, hodnotám i reálnym potrebám. Bez tohto porozumenia zostane každá reforma či projekt iba formálnym nástrojom bez dopadu,“ dodávajú.
Psychológovia žiadajú od hlavnej školskej inšpektorky verejné ospravedlnenie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.