Ekonomická štúdia o AI Umelá inteligencia ohrozuje najmä mladších pracovníkov, v niektorých sektoroch však vďaka nej zamestnanosť rastie

Odkedy si v roku 2022 mohla verejnosť po prvýkrát vyskúšať široko dostupné veľké jazykové modely, diskutuje sa o tom, ako rozmach generatívnej umelej inteligencie ovplyvní pracovné príležitosti, najmä pre nových ľudí na pracovnom trhu. Nová štúdia troch ekonómov zo Stanfordovej univerzity vrhá na túto debatu o čosi viac svetla.

Obavy, že AI ohrozí pracovné príležitosti niektorých mladých pracovníkov, sú opodstatnené, ukazuje ich výskum. Zároveň však platí, že v sektoroch, kde AI mladým pracovníkom pomáha namiesto toho, aby ich nahradzovala, zamestnanosť rastie.

Svoje závery vedci vyvodzovali z anonymizovaných údajov o miliónoch zamestnancov, ktoré obsahovali údaje o veku zamestnancov a druhu práce, ktorú vykonávali. Štúdia zatiaľ neprešla recenzným konaním, takže ju ekonómovia nevydali v žiadnom odbornom časopise.

Neľahká dátová analýza

O vplyve AI na pracovné pozície, ktoré sa dajú relatívne ľahko nahradiť, napríklad na začiatočnícke pozície vo vývoji softvéru, sa už hovorilo veľa. Wall Street Journal však upozorňuje na to, že nie je jednoduché odlíšiť vplyv AI od iných faktorov, ktoré významne ovplyvňujú pracovný trh.

Veľké jazykové modely sa totiž stali masovo dostupnými v časoch, keď centrálne banky šliapali na brzdu ekonomického rastu a zvyšovali úrokové sadzby. Zároveň dochádzalo k spomaľovaniu abnormálne rýchleho rastu počtu voľných pracovných miest po pandémii.

Vedci preto postupovali tak, že si zohnali údaje od spoločnosti ADP, ktorá mnohým firmám spravuje administratívne záležitosti týkajúce sa ľudského kapitálu. Tieto údaje boli omnoho detailnejšie ako tie, ktoré používa ministerstvo práce pre svoje správy o zamestnanosti, a ekonómom poskytovali napríklad štatistiky o zamestnaní, ktoré ľudia vykonávali, a ich veku.

Na základe porovnávania vývoja medzi jednotlivými sektormi a vekovými kategóriami potom prišli na to, že od konca roka 2022 skutočne existuje klesajúci trend zamestnanosti v povolaniach, ktoré dokáže AI ľahko nahradiť, ako napríklad prekladatelia či softvéroví vývojári.

Prekvapenia na pracovnom trhuUmelá inteligencia neohrozuje „rutinné“ zamestnania sekretárok, ale programátorov či autorov textov

Ján Cipár

V niektorých sektoroch zamestnanosť vzrástla

Počet programátorov vo veku 22 až 25 rokov sa napríklad od konca roka 2022 znížil o 20 percent. Oproti rastu počtu pracovných miest v iných vekových kategóriách sa navyše takmer nezmenil počet pracovníkov vo veku 26 až 30 rokov.

Ekonómovia pritom dokázali modelmi vylúčiť ďalšie faktory, ktoré mohli mať vplyv na tieto údaje, ako napríklad tendencia niektorých sektorov outsourcovať prácu či citlivosť na zmenu úrokových sadzieb.

Pokles zamestnanosti sa však netýka všetkých pracovných miest. Výskumníci zistili, že v zamestnaniach, kde AI funguje ako pomocník, nie ako náhrada, zamestnanosť stúpa neúmerne rýchlo voči iným sektorom.

Celková miera takéhoto nárastu zamestnanosti síce nekompenzuje pokles počtu miest v iných sektoroch, ale podľa Erika Brynjolfssona, jedného z autorov štúdie, to ukazuje, ako využívať AI tak, aby mala dlhodobý blahodarný účinok na pracovný trh.

Nahradzovanie zamestnancov totiž krátkodobo šetrí zdroje, ale z dlhodobého hľadiska nevytvára nič nové. Zlepšenie schopností zamestnancov pomocou AI môže, naopak, viesť k inováciám a k následnému rastu počtu pracovných miest.

Vzniká paradox skúsenejších zamestnancov

Závery štúdie taktiež dávajú odpoveď na otázku, ako sa stať ťažšie nahraditeľným umelou inteligenciou: disponujte ťažšie automatizovateľnými zručnosťami nadobudnutými rokmi skúseností.

Práve vďaka tomu má rozmach AI menej výrazný dosah na starších pracovníkov – obvykle už totiž oplývajú pracovnými schopnosťami nad rámec čisto technickej práce, ako napríklad vývojár na seniorskej pozícii, ktorý si vybudoval citlivosť pri spolupráci s ľuďmi mimo svojho odboru.

To podľa Brynjolfssona vytvára paradox – ak AI nahradí mladých a neskúsených pracovníkov, kto bude v budúcnosti tými staršími a skúsenejšími pracovníkmi, ktorí nie sú tak ľahko nahraditeľní?

Zamestnávatelia budú preto podľa neho musieť prehodnotiť filozofiu vzdelávania svojich zamestnancov. „Myslím si, že budeme musieť ľudí explicitnejšie školiť namiesto toho, aby sme len dúfali, že na niektoré veci prídu sami,“ uviedol Brynjolfsson.

Vzostup AIUmelá inteligencia ohrozuje začínajúcich informatikov a, naopak, odštartovala súboj o ich top talenty

Ján Cipár