Fico: Keby nebola Pražská jar zastavená, Slovensko by bolo podstatne ďalej

Normalizácia v 70. rokoch počas okupácie Československa si podľa Fica vypýtala veľkú daň, ktorú Slovensko aj Česká republika zaplatili. Premiér je rád, že v Novembri '89 "sme nastúpili cestu a dnes je Slovensko vnímané ako krajina, ktorá je demokratická, slobodná a bezpečná".
      

Celkovo je Slovensko podľa jeho slov dnes považované za mimoriadne slobodné a nemieni to ohroziť. "Budem robiť všetko preto, na rozdiel od iných krajín, aby tieto elementárne hodnoty, ktoré máme, sloboda a demokracia, boli naďalej rozvíjané. Neexistuje žiadna tendencia, ktorá by mala potláčať to, čo sme za posledné roky dosiahli," vyhlásil Fico.
      

Na hrob Alexandra Dubčeka chodí Fico každý rok. "Mám tradíciu každý rok, keď si pripomíname augustové udalosti z roku 1968, prichádzam sem a na hrob človeka, ktorý v tom čase zohrával veľmi dôležitú úlohu, Alexandra Dubčeka kladiem veniec. Považujem to za najvhodnejší spôsob pripomenutia si toho, čo sa 21. augusta 1968 stalo," vysvetlil. Je podľa neho obrovská škoda, že Dubček nemal so svojimi kolegami, ktorí videli inú perspektívu vtedajšieho Československa, možnosť pokračovať vo svojich víziách.
      

Pripomíname si 49. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Na územie Československa vtrhli v noci z 20. na 21. augusta 1968. Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny.
      

Okupácia Československa mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).