Po rokovaniach v Bielom dome USA vojakov na Ukrajinu nepošlú, letecká podpora však môže byť, vyhlásil Trump

To najdôležitejšie z rokovaní v Bielom dome:

Trump rokoval so Zelenským a s európskymi lídrami, nakrátko rokovania prerušil a zavolal Putinovi.

Zelenskyj je pripravený stretnúť sa s Putinom bez toho, že by si vopred kládol podmienky.

Trump predtým oznámil, že začal s prípravami na bilaterálne stretnutie ruského a ukrajinského prezidenta. 

Podľa nemeckého kancelára by malo stretnutie prebehnúť niekedy počas nadchádzajúcich dvoch týždňov.

Putin podľa Trumpa súhlasil s tým, aby západné krajiny poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky.

Americký prezident tvrdí, že prímerie nie je potrebné, chce rovno mierovú dohodu.

Dianie sme sledovali online:

21.25 Donald Trump vylúčil vyslanie amerických vojakov na pomoc s presadzovaním možnej mierovej dohody na Ukrajine. Informovala o tom spravodajská televízia CNN, ktorá pripomenula, že Trump pritom ešte pripustil, že by o tomto variante mohol uvažovať. 

V utorok Trump uviedol, že súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by mohla byť letecká podpora USA a nasadenie európskych jednotiek. V rozhovore pre Fox News povedal, že Európania „sú pripravení vyslať vojakov“ a on je „pripravený pomôcť“, a to aj vyslaním leteckej podpory.

Trump zároveň zopakoval, že európske krajiny sú „prvou líniou obrany“ proti ruskej agresii na Ukrajine, a dodal, že USA budú tiež zohrávať úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti regiónu.

Aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v utorok na brífingu uviedla, že Trump nateraz „definitívne“ vylúčil iba prítomnosť amerických vojakov v priamo v teréne. Dodala, že existujú aj iné spôsoby, ako zaistiť obranu Ukrajiny.

Biely dom v utorok súčasne odmietol špekulácie, že Trump zmenil svoj postoj k mierovým rokovaniam o Ukrajine pod vplyvom ruského prezidenta Vladimira Putina. Kým ešte pred ich schôdzkou Trump avizoval ako ďalší krok trilaterálne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Putinom, po rokovaniach oznámil, že najskôr sa má uskutočniť bilaterálne stretnutie lídrov z Moskvy a Kyjeva.

Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že Trump hovoril s oboma prezidentmi a obaja vyjadrili ochotu sadnúť si za spoločný stôl. 

„Náš bezpečnostný tím bude pomáhať obom krajinám s prípravou. Prezident (Trump) vždy zdôrazňoval, že existujú oblasti, ktoré si musia vyriešiť Rusko a Ukrajina medzi sebou. Preto je otvorený ich priamej diplomacii,“ citovala Leavittovú agentúra Reuters.

Podľa nemenovaného predstaviteľa rozhovory o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a ich konkrétnej podobe po pondelkových kľúčových rokovaniach v Bielom dome ďalej pokračujú. Zahraniční lídri chcú vedieť, aké zdroje sú USA ochotné poskytnúť, aby po dosiahnutí dohody s Ukrajinou Rusko nemohlo získať čas na opätovné preskupenie svojich armádnych jednotiek a ďalšiu ofenzívu.

Televízia Sky News pripomenula, že Trump bol zvolený za prezidenta USA aj na základe svojho prísľubu, že americkí vojaci sa nebudú zapájať do zahraničných konfliktov. Niektorí členovia jeho administratívy presadzujú aj výrazné zníženie americkej angažovanosti vo vojne na Ukrajine.

19.59 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová avizovala, že EÚ bude naďalej cieliť na ruskú vojnovú ekonomiku a ďalší balík sankcií proti Moskve bude mať pripravený v septembri.

Podľa agentúry Reuters to Kallasová uviedla po virtuálnom summite Európskej rady, ktorý sa konal deň po schôdzke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a niekoľkých lídrov krajín EÚ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome vo Washingtone.

Kallasová konštatovala, že „jednota medzi lídrami EÚ na dnešnom virtuálnom summite bola citeľná“. Uviedla, že problematiku bezpečnosti Ukrajiny a sankcií voči Rusku zaradila na prvé miesta agendy nadchádzajúcich rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ.

Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sieti X Kallasová napísala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nedá veriť, že dodrží svoje sľuby či záväzky. „Preto musia byť bezpečnostné záruky dostatočne silné a dôveryhodné, aby odradili Rusko od preskupovania síl a opätovného útoku,“ dodala. 

Kallasová zverejnila aj niekoľko podrobností o tom, ako EÚ prispeje k bezpečnostným zárukám na Ukrajine. Ozrejmila, že EÚ bude cvičiť ukrajinských vojakov a posilňovať svoje ozbrojené sily a zbrojný priemysel.

18.01 Vladimir Putin navrhol Moskvu ako možné miesto svojho rokovania s Volodymyrom Zelenským, ktoré má byť zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa dvoch zdrojov oboznámených s obsahom pondelkového telefonátu Donalda Trumpa s Putinom o tom informovala agentúra AFP. 

Zelenskyj však možnosť schôdzky v Moskve obratom vylúčil.

Počas diplomatických rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine sa objavili rôzne návrhy týkajúce sa miesta avizovaného trojstranného summitu za účasti prezidentov USA, Ruska a Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok navrhol, aby sa takéto stretnutie uskutočnilo vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve, kde sa v minulosti odohralo už viacero významných schôdzok a ktorá je sídlom mnohých medzinárodných organizácií.

V nadväznosti na Macronovo vyjadrenie švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis vyjadril pripravenosť hostiť ruského prezidenta Vladimira Putina, ak by jeho návšteva poslúžila mierovým iniciatívam, a to aj napriek existujúcemu zatykaču Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydanému na Putina za odvlečenie detí z Ukrajiny.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani tiež pripustil, že Ženeva „by mohla byť najvhodnejším miestom“ na summit a Taliansko s touto možnosťou súhlasí. Podľa britskej televízie Sky News uprednostňuje Ženevu aj Rusko.

Lokalitou preferovanou Trumpom a Zelenským je však Rím, s čím súhlasia aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance.

Nemenovaní diplomati EÚ podľa Sky News uviedli, že stále je v hre niekoľko lokalít. Podľa utorkovej správy agentúry Reuters a televízie Sky News sa ako možné miesto stretnutia Zelenského a Putina zvažuje i Budapešť či Helsinki. 

Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza by sa Zelenskyj s Putinom mohli stretnúť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.

Posledné priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa konali v júni v Turecku. Putin vtedy odmietol Zelenského verejné pozvanie na osobné stretnutie a namiesto toho vyslal do Istanbulu delegáciu na nižšej úrovni.

17.37 Európski lídri zvažujú zavedenie ďalších sankcií voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby naňho zvýšili tlak s cieľom dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine. Uviedol to úrad britského premiéra.

Úrad na Downing Street informoval, že britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok predsedali virtuálnemu stretnutiu viac než 30 lídrov koalície ochotných, aby ich oboznámili s výsledkami pondelňajších rokovaní s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Bielom dome. 

Starmerov hovorca uviedol, že britský premiér ocenil konštruktívny priebeh stretnutia a zdôraznil jednotu a spoločný cieľ zúčastnených, ktorým je zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu.

Starmer podľa vyhlásenia zdôraznil, že plánovacie tímy koalície ochotných sa v nasledujúcich dňoch stretnú s americkými partnermi, aby pripravili konkrétne opatrenia, ktorými by sa zaručila ochrana Ukrajiny pred ďalšími útokmi alebo hrozbami – napríklad formou vojenskej podpory, diplomacie či iných záväzkov zo strany spojencov. Zároveň sa diskutuje aj o plánoch na prípravu nasadenia tzv. zaisťovacích síl, ktoré by po ukončení bojov na Ukrajine zaisťovali bezpečnosť.

Agentúra Reuters konštatovala, že Ukrajina a jej európski spojenci sú povzbudení po tom, čo prezident Trump v pondelok povedal prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Spojené štáty pomôžu garantovať bezpečnosť Ukrajiny v akejkoľvek dohode o ukončení vojny rozpútanej na jej území Ruskom. Rozsah tejto pomoci však zatiaľ nie je jasný.

15.43 Donald Trump vyjadril nádej, že ruský prezident Vladimir Putin urobí kroky smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine. Trump však súčasne pripustil, že Putin nemusí mať záujem uzavrieť dohodu.

„Úprimne, nemyslím si, že to bude problém. Myslím si, že Putin je z toho unavený. Myslím si, že všetci sú z toho unavení, ale... nikdy neviete,“ uviedol Trump v rozhovore pre reláciu Fox & Friends televízie Fox News. 

Dodal, že v nasledujúcich týždňoch sa ukáže, či Putin skutočne chce dospieť k dohode. „Je možné, že nechce uzavrieť dohodu,“ pripustil Trump s tým, že v takom prípade sa Putin ocitne v „ťažkej situácii“.

Trump zároveň dodal, že očakáva, že aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „urobí to, čo musí“. Zdôraznil, že ukrajinský prezident musí byť na rokovaniach flexibilný.

Trump poznamenal, že Zelenskyj a Putin sa zrejme nikdy nestanú najlepšími priateľmi, avšak o ukončení vojny na Ukrajine musia rozhodnúť práve oni.

14.40 Niektorí ruskí politici sa vysmievali európskym lídrom po ich stretnutí v Bielom dome. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev označil „protiruskú a vojnovú“ koalíciu ochotných za neefektívnu a tvrdil, že „ďakovala a nadbiehala“ americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, no neuspela. 

Vo svojom príspevku na platforme X sa Medvedev vyjadril posmešne aj o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom. „Otázkou je, akú melódiu bude kyjevský (zabávač) hrať o zárukách a územiach vo svojej krajine, keď si opäť oblečie zelenú vojenskú uniformu,“ napísal.

Predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev na sociálnej sieti Telegram uviedol, že pod Trumpovým tlakom museli Ukrajina i Európania zmierniť svoj protiruský postoj. „Časy sa zmenili. Ani Kyjev a ani Brusel nemôžu za chrbtom Ameriky (útočiť) na Rusko,“ napísal. Poslanec Štátnej dumy Leonid Sluckij vyhlásil, že „Európa by mala nasledovať Putinovu výzvu a nezasahovať do rokovacieho procesu“. (tasr, dpa)

14.26 Švajčiarsko je pripravené hostiť mierové rokovania medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom. Šéfovi Kremľa by poskytlo imunitu, vyhlásil v utorok švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

Cassis ocenil návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby sa prípadné stretnutie konalo v Ženeve, a vyjadril vďaku za prejavenú dôveru voči Švajčiarsku. 

Existujú však právne otázky týkajúce sa takéhoto stretnutia, poznamenala BBC. Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu totižto vydal na ruského lídra zatykač. Orgány členských krajín ICC by ho teda v prípade, ak vstúpi na ich územie, mali zatknúť.

Švajčiarska vláda, ktorá ratifikovala Rímsky štatút o zriadení ICC, však už poverila svojich právnikov, aby sa touto otázkou zaoberali. Cassis na tlačovej konferencii povedal, že existuje priestor na flexibilitu. „Môžeme to (stretnutie) urobiť napriek zatykaču na Putina vďaka našej špeciálnej úlohe a úlohe Ženevy ako európskeho sídla Organizácie Spojených národov.“

Vlani tiež švajčiarska vláda stanovila „pravidlá pre udelenie imunity osobe, na ktorú bol vydaný medzinárodný zatykač. Ak táto osoba prichádza na mierovú konferenciu, nie ak prichádza zo súkromných dôvodov“, doplnil Cassis.

Putin naposledy navštívil Ženevu v júni 2021, kde sa stretol s vtedajším americkým prezidentom Joeom Bidenom. Posledné bilaterálne rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa konali v Istanbule. (tasr, afp, bbc)

13.31 Moskva neodmieta žiaden formát rokovaní o vojne na Ukrajine, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Zdôraznil však, že prípadné stretnutie medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom musí byť dôkladne pripravené.

„Prezident (Putin) to opakoval mnohokrát,“ uviedol Lavrov. „Hlavné je, aby sa akékoľvek formáty nezavádzali len preto, aby o nich na druhý deň niekto napísal v novinách alebo večer ukázal v televízii,“ doplnil v rozhovore pre televíziu Rossija 24.

Podľa Lavrova je nevyhnutné, aby akákoľvek mierová dohoda garantovala bezpečnosť Ruska. „Bez rešpektovania bezpečnostných záujmov Ruska, bez plného rešpektovania práv Rusov a rusky hovoriacich ľudí žijúcich na Ukrajine nemôže byť reč o žiadnych dlhodobých dohodách,“ poznamenal.

Lavrov ocenil prístup Donalda Trumpa, zatiaľ čo kritizoval európskych lídrov. Atmosféru piatkového stretnutia Trumpa a Putina na Aljaške označil za „veľmi dobrú“. „Bolo jasné, že americký prezident a jeho tím úprimne chcú dosiahnuť dlhodobý, udržateľný a spoľahlivý výsledok,“ povedal.

V rozhovore tiež uviedol, že „Trump má pozvánku na návštevu Ruska“. Reagoval na otázku, či by americký prezident mohol navštíviť krajinu do konca tohto roka.

Trump počas pondelkových rokovaní vyhlásil, že prímerie nie je potrebné a mierová dohoda sa dá dosiahnuť aj počas prebiehajúcej vojny – čo je postoj Moskvy, nie však Európy, píše sa v správe portálu stanice Sky News. Lavrov dodal, že európski lídri „na každom kroku trvali iba na prímerí a následnom pokračovaní dodávok zbraní Ukrajine“. (reuters, tass, afp, tasr)

13.10 Lídri koalície ochotných rokujú o ďalšom postupe po stretnutí v Bielom dome. Videokonferencii predsedajú Emmanuel Macron a Keir Starmer. 

Foto: TASR/AP

13.01 Stretnutie Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského by sa podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa americkej vlády mohlo uskutočniť v Maďarsku. S odvolaním sa na server hirado.hu to uviedol britský denník The Guardian.

Server magyarnemzet.hu v tejto súvislosti poznamenal, že jedným z dôvodov v prospech takéhoto rozhodnutia by mohla byť skutočnosť, že maďarský parlament v máji schválil vystúpenie Maďarska z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Táto organizácia so sídlom v Haagu predtým vydala zatykač na Putina, a teda orgány členských krajín ICC by mali ruského prezidenta zatknúť. (the guardian, hirado, tasr, magyarnemzet)

11.57 Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron budú dnes predsedať virtuálnemu stretnutiu koalície ochotných. Hlavnou témou sú výsledky rozhovorov so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšie kroky vrátane možných bezpečnostných záruk pre Kyjev. Potvrdili to Downing Street aj Elyzejský palác.

Videokonferencia sa má uskutočniť napoludnie, uviedol úrad poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý sa na nej tiež zúčastní. Účasť potvrdil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Koalícia ochotných zahŕňa desiatky krajín, ktoré podporujú Ukrajinu v jej boji proti Rusku a zaviazali sa chrániť mier po jeho dosiahnutí.

Pod vedením Londýna a Paríža by mohli byť v rámci tejto iniciatívy na Ukrajinu po prípadnom podpise mierovej dohody vyslané jednotky z viacerých európskych krajín a štátov NATO ako mierové sily, aby odradili ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalšieho zbrojenia a útokov.

Po rozhovoroch koalície ochotných by mali prostredníctvom videokonferencie diskutovať o tejto téme aj lídri členských štátov Európskej únie. Predseda Európskej rady António Costa ju zvolal na 13.00 h. (bbc, sky news, the guardian, tasr)

11.29 „Už pracujeme na konkrétnom obsahu bezpečnostných záruk,“ napísal Volodymyr Zelenskyj. Hovorí, že dnes bude pokračovať koordinácia na úrovni lídrov.

„Budú prebiehať diskusie a pripravujeme príslušné formáty. Budeme pokračovať v práci aj zajtra. Poradcovia pre národnú bezpečnosť sú teraz tiež v neustálom kontakte. Bezpečnostné záruky budú,“ uviedol ukrajinský prezident na sociálnej sieti. 

10.16 Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol Švajčiarsko ako potenciálneho hostiteľa summitu o prímerí medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským. 

Po stretnutí v Bielom dome Macron povedal, že summit by sa mohol konať v Európe. „Bude ho hostiť neutrálna krajina, možno Švajčiarsko – presadzujem Ženevu – alebo iná krajina,“ povedal francúzsky líder v rozhovore odvysielanom v utorok televíziou LCI. „Posledné bilaterálne rokovania sa konali v Istanbule,“ pripomenul odkazujúc na tri kolá schôdzok na nižšej úrovni medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prebiehali v čase od mája do júla.

Macron povedal, že Francúzsko a Británia sa v utorok stretnú s ďalšími spojencami Ukrajiny, aby ich „oboznámili s rozhodnutiami“ prijatými vo Washingtone v otázke poskytovania bezpečnostných záruk Kyjevu. „Hneď potom začneme konkrétnu spoluprácu s Američanmi. Takže (od utorka) naši diplomatickí poradcovia, ministri a náčelníci štábov začnú pracovať na tom, aby zistili, kto je pripravený prevziať akú úlohu,“ povedal.

Na otázku, či bude Zelenskyj nútený vzdať sa územia v prospech Ruska, Macron odpovedal, že to záleží na Kyjeve. „Ukrajina urobí ústupky, ktoré považuje za spravodlivé a správne,“ povedal. „Buďme však veľmi opatrní, keď hovoríme o právnom uznaní,“ zdôraznil. „Ak si krajiny... môžu povedať, že získajú územie silou, otvorí to Pandorinu skrinku,“ dodal. (afp, tasr)

9.58 Fínsky prezident Alexander Stubb je „skeptický“ voči odhodlaniu Vladimira Putina dosiahnuť mierovú dohodu. Stubb označil pondelkové rokovania v Bielom dome za „konštruktívne“. Priblížil, že podrobnosti týkajúce sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa zrejme doladia v priebehu budúceho týždňa.

K možnému bilaterálnemu stretnutiu Zelenského s Putinom povedal, že sa ešte uvidí, či bude mať ruský líder vôbec „odvahu“ zúčastniť sa na ňom. Pripravenosť na takúto schôdzku pritom už deklarovali obe strany.

„Nedá sa mu veriť... Som veľmi skeptický, čo sa týka Putinovho odhodlania na tento proces,“ povedal fínsky prezident. „Do týždňa by sme mohli získať konkrétnejšie informácie o bezpečnostných zárukách zo strany USA, po ktorých by nasledovalo spomínané bilaterálne stretnutie, a to hádam do niekoľkých týždňov,“ dodal. (tasr, sky news)

9.37 Ukrajina tvrdí, že Rusko podniklo útoky iba niekoľko hodín po rozhovoroch medzi Donaldom Trumpom, Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami. Tamojšie úrady hlásili zranených po dronovom útoku na obytnú budovu na severovýchode Ukrajiny.

Vojenská administratíva Sumskej oblasti na platforme Telegram uviedla, že „nepriateľské bezpilotné lietadlo zasiahlo obytný dom v Piščanskom obvode. Dom začal horieť a podľa predbežných informácií sú hlásené zranenia. Na mieste prebieha záchranná akcia a zasahujú záchranné zložky“.

Výbuchy bolo počuť aj v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti, kde Moskva údajne použila viacero balistických rakiet, uvádza ukrajinský portál The Kyiv Independent. Cieľom úderov sa pravdepodobne stala energetická infraštruktúra krajiny. Vzdušné sily doplnili, že mestá v blízkosti bojovej línie vrátane Charkova a Poltavy sú ohrozené raketovými útokmi.

Vzdušné sily Ukrajiny upresnili, že Rusko v noci na utorok zaútočilo celkovo 270 dronmi a desiatimi raketami. Podľa oznámenia sa podarilo zostreliť 230 dronov a šesť rakiet. Údery zaznamenali v 16 lokalitách. (tasr, sky news)

7.25 Britský premiér Keir Starmer povedal, že na pondelňajších rokovaniach v Bielom dome panovala „atmosféra jednoty“ a vzišli z nich „dva podstatné výsledky“. 

Prvým zásadným výsledkom je podľa Starmera potvrdenie, že tzv. koalícia ochotných – pozostávajúca už z 31 krajín – bude spolupracovať s USA na tom, aby Ukrajine poskytla bezpečnostné záruky. 

Druhým podstatným výsledkom je plánovanie bilaterálneho stretnutia Volodymyra Zelenského s Vladimirom Putinom i následná trojstranná schôdzka tejto dvojice s Donaldom Trumpom. 

„Vždy som hovoril, že budeme potrebovať zábezpeku zo strany USA, takže som naozaj rád, že sa koordinujeme na základe spoločného porozumenia, že pôjde o dohodu (záruku) podobnú článku 5 (zmluvy NATO),“ uviedol Starmer pre stanicu Sky News na margo pripravovaných bezpečnostných sankcií pre Kyjev. 

Dodal, že krajiny sa posnažia vypracovať tieto záruky v čo najkratšom čase, pričom pôjde o „trvalú dohodu, ktorá sa v prípade potreby vynúti“, a ak ju Putin poruší, bude to mať dôsledky.

Keir Starmer a Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

7.04 Francúzsky prezident Emmanuel Macron tvrdí, že ak Rusko odmietne dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou, malo by to viesť k sprísneniu sankcií zo strany Európy. „Prezident Trump verí, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, a verí aj v to, že (ruský) prezident Putin tiež chce mierovú dohodu,“ povedal Macron novinárom po pondelňajších rokovaniach. 

„Ak však tento proces nakoniec narazí na odmietnutie (zo strany Ruska), sme pripravení povedať, že musíme sprísniť sankcie,“ dodal. Macron poukázal na zavedenie nových vysokých amerických ciel voči Indii z dôvodu jej pretrvávajúcich nákupov ruskej ropy. Takéto sankcie podľa jeho slov mali veľký dosah. 

Macron pritom vyjadril pochybnosti o túžbe ruského prezidenta Vladimira Putina po mieri, píše agentúra DPA. „Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé,“ povedal.

Francúzsky prezident zároveň uviedol, že o potenciálnych územných ústupkoch zo strany Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sa v pondelok v Bielom dome nediskutovalo. „Nie, o tom sa vôbec nediskutovalo. Od toho sme ešte ďaleko,“ priblížil. 

Zároveň informoval, že Trump a európski lídri sa zhodli na tom, že v budúcej mierovej dohode s Ruskom nemôžu figurovať nijaké obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinskej armády. Všetci, ktorí sa zišli vo Washingtone, podľa jeho slov podporujú „silnú ukrajinskú armádu, ktorá dokáže odraziť akýkoľvek pokus o útok“.

Macron vyjadril nádej, že Rusko a Ukrajina obnovia dialóg už „v najbližších dňoch“ a že „za dva až tri týždne“ sa uskutoční trojstranný summit Trumpa, Putina a Zelenského. Dodal však, že mierové rokovania môžu prebiehať len, ak najprv dôjde k prímeriu. „Nazvite to prestávkou v bojoch alebo prímerím, ale takéto diskusie nemôžu prebiehať počas bombardovania,“ dodal. 

CNN uvádza, že za najvýznamnejší výsledok rokovaní v Bielom dome označil francúzsky líder ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

6.29 Volodymyr Zelenskyj je pripravený stretnúť sa s Vladimirom Putinom bez toho, že by si vopred kládol podmienky. Zelenskyj to povedal po pondelňajších rozhovoroch, ktoré v Bielom dome absolvoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom i európskymi lídrami.

„Potvrdil som – a všetci európski lídri ma podporili –, že sme pripravení na bilaterálne stretnutie s Putinom,“ povedal Zelenskyj po rokovaniach ukrajinským médiám pred Bielym domom. „Sme pripravení na akýkoľvek formát,“ dodal, no spresnil, že by muselo ísť o stretnutie na úrovni lídrov. 

Zelenskyj ďalej uviedol, že „nech sa stane čokoľvek“, mal by sa stretnúť s Putinom, aby spoločne začali hľadať spôsob, ako ukončiť vojnu. Na takéto rokovania by podľa vlastných slov pristúpil bez predbežných podmienok, keďže na požiadavku Kyjeva by Moskva podľa jeho slov zareagovala „stovkou“ svojich vlastných požiadaviek. Zároveň však označil za oprávnenú predošlú požiadavku Kyjeva na prímerie predchádzajúce začatiu mierových rokovaní.

Ukrajinský prezident na sociálnej sieti X dodal, že Trump podporil stretnutie (Ukrajiny a Ruska) na úrovni lídrov. „Takéto stretnutie je potrebné na vyriešenie citlivých otázok,“ dodal. 

Zelenskyj novinárom naznačil, že to však bol Putin, kto navrhol, aby sa najskôr konalo bilaterálne rusko-ukrajinské stretnutie a až následne trojstranné stretnutie aj s Trumpom. Stanica Sky News uvádza, že Trump ešte pred pondelňajším telefonátom s Putinom tvrdil, že najskôr sa uskutoční trojstranná schôdzka. Po telefonáte však už avizoval, že k nej dôjde až po stretnutí Putina so Zelenským. 

Ukrajinský líder tiež uviedol, že s Trumpom a európskymi lídrami diskutoval o bezpečnostných zárukách, pričom od USA dostal v tomto smere dôležité signály. 

Podľa stanice CNN informoval, že počas rozhovorov v Bielom dome zaznel návrh, že Ukrajina by prostredníctvom programu svojich európskych spojencov nakúpila – ako podmienku bezpečnostných záruk od USA – americké zbrane v hodnote 90 miliárd dolárov či aj vyrábala drony, ktorých časť by zase kúpili USA. Dodal však, že o tejto veci sa stále diskutuje a strany ešte nedospeli k dohode.

Táto dohoda, respektíve podrobnosti bezpečnostných záruk budú podľa slov Zelenského „nejakým spôsobom vypracované v priebehu budúceho týždňa, respektíve do desiatich dní“. 

Volodymyr Zelenskyj po stretnutí v Bielom dome. Foto: TASR/AP

5.52 Generálny tajomník NATO Mark Rutte tvrdí, že sa zvažujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné tým, aké majú členské krajiny NATO. Povedal to po rokovaniach v Bielom dome.

Spojené štáty vyjadrili ochotu podieľať sa na koncepcii bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, čo Rutte označil za prelomové, a stretnutie v Bielom dome opísal ako úspešné. Podľa Rutteho sa diskutuje o zárukách typu z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Generálny tajomník NATO to po stretnutí v Bielom dome uviedol pre americkú televíznu stanicu Fox News. 

„Nediskutujeme tu o členstve v NATO. Bavíme sa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu typu článku 5,“ uviedol. „Čo presne to má znamenať, sa teraz bude rozoberať konkrétnejšie,“ dodal.

Šéf NATO tiež zdôraznil, že vo Washingtone sa nehovorilo o nasadení zahraničných pozemných síl na Ukrajinu ani o prekresľovaní ukrajinských hraníc, čo je podľa jeho slov otázka, o ktorej musí rokovať ukrajinský prezident s Ruskom.

Účastníci rokovaní sa však podľa Rutteho zhodli na tom, že aby sa mohlo vôbec rokovať o územiach, musia byť Ukrajine poskytnuté práve bezpečnostné záruky. Všetky krajiny NATO sa pritom musia dohodnúť na ich podobe, o čom sa podľa jeho slov bude diskutovať v nadchádzajúcich dňoch. 

Zelenskyj vyzval Západ, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky takéhoto typu, pričom ešte pred stretnutiami v Bielom dome ich označil za nevyhnutné na ukončenie vojny. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy sa týka tzv. kolektívnej obrany, pričom členské krajiny na základe neho vojensky pomáhajú napadnutému štátu, pripomína DPA.

2.38 Volodymyr Zelenskyj by sa podľa očakávaní mal s Vladimirom Putinom stretnúť niekedy počas nadchádzajúcich dvoch týždňov. Médiám to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Merz priblížil, že miesto bilaterálneho stretnutia Putina so Zelenským sa ešte nedohodlo, a zdôraznil, že táto schôdzka si bude vyžadovať dokonalú prípravu.

Nemecký kancelár zároveň zdôraznil, že Ukrajina by nemala byť tlačená do toho, aby sa vzdala svojho územia. Požiadavka Ruska, aby sa Ukrajina vzdala aj častí Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou, by podľa jeho slov bola porovnateľná zhruba s tým, „ako keby sa Spojené štáty museli vzdať Floridy“. Dodal, že suverénna krajina jednoducho nemôže na niečo také pristúpiť.

Európski lídri podľa Merza veľmi uvítali Trumpovo oznámenie, že Ukrajine poskytne bezpečnostné záruky. AFP približuje, že Trump však v tomto smere pripísal zodpovednosť skôr Európe.

„Podstatné je, že Spojené štáty americké sú pripravené poskytnúť (Kyjevu) bezpečnostné záruky a koordinovať ich s Európanmi. V prípade dosiahnutia mierovej dohody budú pre Ukrajinu existovať primerané bezpečnostné záruky,“ komentoval jeho tvrdenie Merz. Dodal, že podrobnosti o týchto zárukách vrátane toho, kto a akým podielom sa do nich zapojí, budú musieť prediskutovať európski partneri s USA. „Je úplne zrejmé, že by sa mala zapojiť celá Európa,“ povedal Merz. Samotné Nemecko má podľa neho v tejto veci „veľkú zodpovednosť“.

Rokovania v Bielom dome nemecký kancelár celkovo hodnotil pozitívne a označil ich za veľmi otvorené. „Moje očakávania boli nielen naplnené, ale prekonané,“ povedal Merz, pričom priznal, že si nebol istý tým, že rokovania budú mať taký dobrý priebeh. 

Zdôraznil však, že skutočné vyjednávanie o ukončení vojny na Ukrajine sa môže uskutočniť – s ukrajinskou účasťou – až po tom, ako dôjde k „pokoju zbraní“.

0.56  Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že začal s prípravami na bilaterálne stretnutie Volodymyra Zelenského s Vladimirom Putinom. Po tomto stretnutí chce Trump podľa vlastných slov s oboma lídrami absolvovať aj trojstrannú schôdzku. Trump to povedal po pondelkových rokovaniach so Zelenským a európskymi lídrami v Bielom dome.

„Po skončení stretnutí (s lídrami v Bielom dome) som zavolal (ruskému) prezidentovi Putinovi a začal som s prípravami stretnutia medzi prezidentom Putinom a prezidentom Zelenským na mieste, ktoré bude ešte stanovené,“ napísal Trump v príspevku na Truth Social. „Po tejto schôdzke sa uskutoční trojstranné stretnutie, na ktorom sa zúčastnia obaja spomínaní prezidenti a ja,“ dodal. 

Portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené so situáciou uvádza, že spomínané trojstranné stretnutie by chcel Trump zorganizovať už možno na budúci piatok. 

Trump najprv v Bielom dome rokoval so Zelenským. Následne dvojica absolvovala stretnutie s európskymi lídrami. Trump po stretnutí taktiež uviedol, že európske krajiny by mohli poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v rámci budúcej mierovej dohody s Ruskom, pričom Washington by dohliadal na ich dodržiavanie. 

„Počas stretnutia sme diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by poskytli rôzne európske krajiny v koordinácii so Spojenými štátmi americkými,“ napísal na Truth Social.

Americký prezident rokovania s európskymi lídrami a Zelenským v Bielom dome nakrátko prerušil, aby zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Viaceré ruské médiá následne informovali, že tento telefonát trval zhruba 40 minút. Krátko po ňom sa rokovania obnovili výlučne „vo formáte lídrov“ v Oválnej pracovni. 

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že Putin sa počas spomínaného telefonátu americkému lídrovi poďakoval za minulotýždňový summit na Aljaške. Obaja prezidenti sa zároveň vyslovili za pokračovanie priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Agentúra AFP s odvolaním sa na svoje zdroje uvádza, že Putin v telefonáte povedal Trumpovi konkrétne aj to, že je ochotný stretnúť sa so Zelenským.

00.42 Rokovania medzi americkým prezidentom a európskymi lídrami sa skončili. 

23.49 Rokovania s Trumpom opäť pokračujú, sú na nich Zelenskyj aj európski lídri.

23.08 Rokovania boli prerušené, aby mohol Trump zavolať Putinovi. Stretnutie amerického prezidenta s európskymi lídrami sa skončilo, avšak lídri ostávajú v Bielom dome a budú pokračovať v rokovaniach v inom formáte. (bbc)

22.45 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na štvorstranný summit s účasťou Ukrajiny, Ruska, USA a Európy s cieľom dosiahnuť mier a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Macron v súvislosti so svojím návrhom argumentoval, že keď sa rokuje o bezpečnostných zárukách, ide o bezpečnosť celého európskeho kontinentu, doplnil denník Le Monde.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová pripomenula odvahu ukrajinských vojakov pri zadržiavaní postupu ruskej armády na Ukrajine a jednotu, ktorá bola potrebná na podporu Kyjeva. 

„Ak chceme dosiahnuť mier a zaručiť spravodlivosť, musíme byť jednotní,“ zdôraznila. Ubezpečila, že Ukrajina a jej spojenci sa môžu aj naďalej spoliehať na podporu Talianska.

Dodala, že hlavným bodom diskusie v Bielom dome budú bezpečnostné záruky a spôsob, ako zabrániť opakovaniu konfliktu. Ako východiskový model navrhla princíp článku 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého útok na jednu členskú krajinu NATO sa považuje za útok na všetkých členov Aliancie.

Nemecký kancelár Friedrich Merz označil cestu k mieru na Ukrajine za otvorenú. Upozornil však, že ďalšie rokovanie by malo viesť k prímeriu. 

Podľa Merza summit prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške minulý piatok „otvoril cestu“ k mierovým rokovaniam, ale teraz sú pred aktérmi zložité diskusie. „Všetci chceme prímerie. Nedokážem si predstaviť, že by sa ďalšie stretnutie uskutočnilo bez neho,“ uviedol.

Trump na to reagoval slovami, že v nedávnej minulosti nebolo prímerie potrebné na ukončenie iných vojen, ak však bude v prípade Ukrajiny potrebné, privíta ho.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte ocenil prezidenta Trumpa za to, že „prelomil patovú situáciu“ s Putinom a summitom na Aljaške „začal dialóg“. Rutte zdôraznil aj význam Trumpovej ochoty, aby sa USA podieľali na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu – označil to za „veľký krok“ a „prielom“.

Trump následne pochválil členské krajiny NATO za zvýšenie výdavkov na obranu z dvoch percent HDP, „ktoré neboli vždy platené“, na päť percent, „ktoré sú platené“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom príspevku privítala, že USA poskytnú bezpečnostné záruky „v duchu článku 5“.

Britský premiér Keir Starmer uviedol, že so „správnym prístupom dnes popoludní môžeme dosiahnuť skutočný pokrok, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné záruky“. 

Doplnil, že Trumpov návrh bezpečnostných záruk podľa vzoru článku 5 je v súlade s tým, na čom koalícia ochotných pracuje už niekoľko mesiacov. Ak sa USA do projektu zapoja, môže stretnutie v Bielom dome viesť k „historickému kroku“ pre bezpečnosť Ukrajiny a Európy, uviedol Starmer.

Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorého krajina má 1300 km dlhú hranicu s Ruskom, vyzdvihol, že za posledné dva týždne sa v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine dosiahol väčší pokrok než za predchádzajúceho tri a pol roka. 

Podobne ako iní rečníci aj Stubb vyjadril nádej na trvalý a spravodlivý mier. Pripomenul, že Fínsko má vlastné historické skúsenosti s Ruskom. „Ak sa však pozriem na pozitívne aspekty súčasnej situácie, našli sme riešenie už v roku 1944 a som presvedčený, že dokážeme nájsť riešenie aj v roku 2025.“ Priznal, že situácia „je veľmi náročná, a práve preto sme tu“. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s  Trumpom a európskymi lídrami vyhlásil, že rokovania „boli veľmi dobré“. Zdôraznil, že hlavnou témou boli bezpečnostné záruky, pričom bezpečnosť Ukrajiny podľa neho závisí od Spojených štátov a európskych spojencov. 

Zelenskyj sa poďakoval aj prvej dáme USA Melanii Trumpovej za list adresovaný Putinovi týkajúci sa ukrajinských detí zavlečených do Ruska a spomenul, že ďalšie citlivé otázky vrátane územných sa budú riešiť na trilaterálnom stretnutí – za účasti Putina.

21.30 Trump, Zelenskyj a európski lídri rokovali v prvých minútach naživo pred kamerami. Ukrajinský prezident označil predchádzajúce osobné rokovanie s prezidentom USA za doteraz najlepší vzájomný rozhovor.

Trump na začiatok rokovania uviedol, že v pondelok telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a po stretnutí s lídrami európskych krajín mu opäť zavolá. 

„Potom zorganizujeme trojstranné stretnutie a uvidíme, či to dokážeme dotiahnuť do konca a uzavrieť túto záležitosť,“ povedal americký prezident. 

Okrem toho uviedol, že piatkový summit s ruským prezidentom na Aljaške posilnil jeho presvedčenie, že mier je „na dosah“. Objasnil, že Putin súhlasil s bezpečnostnými zárukami Západu pre Ukrajinu. Podľa Trumpa ide o jeden z kľúčových bodov, o ktorom budú lídri v Bielom dome diskutovať. 

Trump by podľa svojich slov uprednostnil okamžité prímerie na Ukrajine, avšak stanica BBC informuje, že americký prezident následne vyjadril pochybnosti, či by to vôbec bolo možné. „Všetci by sme, samozrejme, uprednostnili okamžité prímerie, kým pracujeme na trvalom mieri, a možno by sa niečo také mohlo stať. Zatiaľ sa to však nedeje,“ povedal Trump. 

Okrem toho spomenul aj možnú výmenu zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom. „Viem, že je tam viac ako tisíc zajatcov, a viem, že ich plánujú prepustiť,“ uviedol o Ukrajincoch zadržiavaných v Rusku. „Možno ich prepustia veľmi skoro – hneď,“ dodal.

Ukrajinský prezident Zelenskyj o stretnutí s Trumpom povedal, že bolo „konštruktívne, konkrétne“ a išlo o veľmi dobrý rozhovor. 

Foto: TASR/AP

21.04  Trump označil dnešné rokovania za úspešné.

Putin podľa neho súhlasil s tým, aby západné krajiny poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky. Európske štáty podľa neho budú musieť niesť veľkú časť tohto „bremena“.

Putin dal podľa Trumpa najavo svoj súhlas na ich spoločnom stretnutí, ktoré sa konalo v piatok na Aljaške, pričom obaja vyjadrili s výsledkami schôdzky spokojnosť. Zdôraznili, že sa zhodli na viacerých bodoch, no konkrétny plán riešenia vojny na Ukrajine nepredstavili. 

O tom, že na summite vznikla dohoda medzi USA a Ruskom na „silných bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu, hovoril v nedeľu aj Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff v relácii stanice CNN. Vtedy spresnil, že USA a európski spojenci poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky podobné mandátu kolektívnej obrany NATO ako súčasť prípadnej dohody o ukončení vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine už vyše tri roky.

„Veľmi významný krok – Putin súhlasil, že Rusko bude akceptovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, a to je jeden z kľúčových bodov, ktorý musíme zvážiť,“ povedal Trump, keď otvoril rokovania s európskymi lídrami a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome. O otázke záruk a o tom, kto prispeje ako a čím, sa podľa neho bude rokovať. „Myslím si, že európske štáty ponesú veľkú časť bremena. Pomôžeme im a zabezpečíme, aby to bolo veľmi bezpečné,“ dodal americký prezident.

20.49 Trump, Zelenskyj a európski lídri prišli na spoločný fototermín po rokovaní ukrajinského a amerického prezidenta, ktoré trvalo necelú hodinu. Zatiaľ nie je jasné, s akým výsledkom.

Nasleduje spoločné rokovanie Trumpa, Zelenského, európskych lídrov a generálneho tajomníka NATO.

Foto: TASR/AP

19.24 Donald Trump privítal Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni. Ukrajinský prezident mu poďakoval za jeho snahy dosiahnuť mier na Ukrajine, podľa Trumpa došlo k pokroku. Zelenskyj sa poďakoval prvej dáme Melanii Trumpovej za list, ktorý napísala Vladimirovi Putinovi o unesených ukrajinských deťoch.

Zelenskyj mu odovzdal list od Oleny Zelenskej pre manželku Trumpa.

Obaja lídri odpovedali na otázky novinárov viac ako polhodinu.

„Tento gentleman chce vojnu ukončiť,“ povedal Trump o Zelenskom. Predtým hovoril o tom, že koniec vojny si želá aj Putin.

Priznal, že si myslel, že bude jednoduchšie ukončiť vojnu na Ukrajine. „Je to zložité z viacerých dôvodov.“ Prezident USA tvrdí, že vojna sa podľa neho skončí.

Trump povedal, že hoci sú európske krajiny „prvou obrannou líniou, pretože sú tam, sú Európou, my im tiež pomôžeme. Zapojíme sa“.

Foto: TASR/AP

Uviedol taktiež, že na Ukrajine nie je potrebné prímerie, lebo je možné pracovať na mierovej dohode, aj keď Ukrajina a Rusko sú stále vo vojne. Argumentoval, že tento rok uzavrel šesť mierových dohôd, pričom všetky boli dosiahnuté počas vojny. 

Pripustil, že „prímerie by mohlo byť dobré“, ale zároveň vyjadril pochopenie, prečo ho jedna alebo druhá strana konfliktu nechce.

Podľa Trumpa ruský prezident Vladimir Putin i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chcú, aby sa vojna na Ukrajine skončila. „Myslím si, že celý svet je z toho unavený a my ju ukončíme,“ zdôraznil Trump. 

Vyhlásil zároveň, že ak sa pondelková schôdzka v Bielom dome vydarí, očakáva následné trojstranné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom.

„Ak dnes všetko pôjde dobre, uskutočníme trojstranné rokovanie a myslím si, že bude reálna šanca ukončiť vojnu,“ povedal Trump, pričom Zelenskyj neskôr v odpovedi na otázku jedného z novinárov uviedol: „Sme pripravení na trojstranné stretnutie.“

V odpovedi na inú novinársku otázku, či je Zelenskyj pripravený poslať ukrajinských vojakov na smrť alebo radšej prekresliť mapy, ukrajinský prezident pripomenul, že Ukrajina čelí útokom ruskej armády každý deň. „Musíme zastaviť túto vojnu, aby sme zastavili Rusko, a potrebujeme podporu – amerických aj európskych partnerov. S nimi urobíme všetko, čo je v našich silách,“ doplnil Zelenskyj s tým, že Ukrajina podporuje zámer prezidenta Trumpa zastaviť vojnu.

Zelenskyj sa počas brífingu s novinármi Trumpovi poďakoval za organizovanie rokovaní, ktoré sa neskôr rozšíria o európskych lídrov. „Ďakujem za pozvanie a veľmi ďakujem za vaše osobné úsilie zastaviť zabíjanie a ukončiť túto vojnu,“ uviedol.

Trump pred novinármi vyhlásil, že ak sa schôdzka so Zelenským vydarí, očakáva následné trojstranné stretnutie s Putinom s cieľom ukončiť vojnu medzi Rusko a Ukrajinou. Zelenskyj povedal, že na takýto summit je pripravený. Putin sa jasnej odpovedi o trojstrannom summite dosiaľ zakaždým vyhol, napísal webový server stanice CNN.

„Možno budú trojstranné rokovania, možno nie – ak nebudú, boje budú pokračovať. Myslím si, že k nim dôjde, máme tak šancu, že vojna na Ukrajine sa skončí,“ povedal americký prezident s tým, že po rokovaniach v Bielom dome bude Putin čakať na jeho telefonát.

Foto: TASR/AP

Zelenskyj vyhlásil, že je otvorený konaniu volieb na Ukrajine. Dodal však, že hlasovanie sa musí uskutočniť v bezpečných podmienkach.

„Počas vojny sa voľby konať nemôžu,“ povedal Zelenskyj. Vysvetlil, že na to, aby bolo možné uskutočniť demokratické a zákonné voľby, je potrebné prímerie na pevnine, na mori aj vo vzduchu.

Do tejto debaty sa zapojil aj Trump, ktorý sa v skrumáži otázok novinárov obrátil na Zelenského s otázkou:  „Takže hovoríte, že počas vojny nemôžete mať voľby? Tak mi dovoľte povedať, že o tri a pol roka, ak by sme náhodou boli vo vojne s niekým, nebudú voľby?“

V reakcii na Trumpovu repliku sa Zelenskyj zasmial a opýtal sa svojho hostiteľa, či by sa mu takýto scenár pozdával. Podľa televízie Sky News šlo o narážku na termín ďalších prezidentských volieb v USA, na ktorých sa Trump podľa súčasných pravidiel už nemôže uchádzať o znovuzvolenie. 

Trump na spoločnom vystúpení v Bielom dome odpovedal aj na otázku novinára týkajúcu sa hlasovania poštou. Ako konštatovala televízia CNN, využil ju na zopakovanie viacerých nepravdivých tvrdení. Vyhlásil, že „hlasovanie poštou je skorumpované a nemožno ho považovať za skutočne demokratické.“ Avizoval, že Republikánska strana urobí všetko pre to, aby sa v USA s týmto spôsobom volieb skoncovalo. „Začíname výkonným nariadením, ktoré v tejto chvíli pripravujú tí najlepší právnici,“ doplnil Trump.

Ako pripomenula CNN, hlasovanie poštou využívajú desiatky ďalších krajín. Podľa expertov na voľby je síce miera podvodov pri takomto hlasovaní o niečo vyššia než pri prezenčnom, ale v celoštátnych voľbách zostáva veľmi nízka.

CNN dodala, že samotný Trump svojich voličov v roku 2024 nabádal, aby hlasovali poštou.

Na stretnutí s novinármi, ktoré predchádzalo rokovaniam so Zelenským, Trump sľúbil, že pomôže Európe poskytnúť ochranu a bezpečnostné záruky Ukrajine po skončení vojny. Uviedol tiež, že uzavretie prímeria na Ukrajine nie je potrebné a že mierová dohoda by sa mohla uzavrieť, aj kým sú Rusko a Ukrajina vo vojne. Súčasne poprel dohody, že podpora USA pre Ukrajinu sa končí.

Viaceré médiá si všimli, že americký reportér, ktorý vo februári slovne zaútočil na Zelenského za to, že nemal klasický oblek, mu v pondelok zložil kompliment za jeho „úžasný“ outfit. Zelenskyj prišiel do Bieleho domu v čiernom bluzóne vojenského strihu a čiernej košeli, nie vo svojej tradičnej mikine a bunde, ktoré začal nosiť po vypuknutí vojny na znak podpory ukrajinských vojakov na fronte.  

Televízia Sky News dodala, že priebeh stretnutia Trumpa so Zelenským sledovali aj európski lídri, ktorí v pondelok tiež prišli do Bieleho domu, aby sa zúčastnili na rokovaniach o Ukrajine. V miestnosti, kde európski lídri čakali na prijatie, boli podľa spravodajcu tejto britskej televízie nainštalované monitory.

19.15 Volodymyr Zelenskyj už dorazil do Bieleho domu, kde ho privítal prezident Spojených štátov Donald Trump.

Foto: TASR/AP

18.56 „Ukrajina je pripravená na skutočné prímerie a na vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry. Potrebujeme mier,“ napísal Volodymyr Zelenskyj krátko pred stretnutím v Bielom dome.

„Chápeme, že nemôžeme očakávať, že Putin dobrovoľne upustí od agresie a nových pokusov o dobýjanie. Preto musí tlak fungovať, a to spoločný tlak – zo strany Spojených štátov a Európy a zo strany všetkých na svete, ktorí rešpektujú právo na život a medzinárodný poriadok,“ uviedol ukrajinský prezident.

18.38 Európski lídri prichádzajú do Bieleho domu.

Foto: TASR/AP

18.36 Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social kritizoval svojich oponentov a médiá za to, ako spravodajsky pokrývajú jeho úsilie ukončiť vojnu na Ukrajine. Tvrdí, že za šesť mesiacov sa mu podarilo vyriešiť šesť vojen a napriek tomu niekto pochybuje o jeho krokoch, pokiaľ ide o rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.

Trump počas svojej prezidentskej kampane opakovane sľuboval, že vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, ukončí do 24 hodín od nástupu do funkcie. Odvtedy však opakovane priznal, že konflikt je zložitejší, než očakával.

V piatok sa na Aljaške stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Obaja vyjadrili spokojnosť s výsledkami schôdzky a zdôraznili, že sa zhodli na viacerých bodoch, no konkrétny plán riešenia vojny na Ukrajine nepredstavili. Podľa medializovaných informácií je však Trump po summite ochotný podporiť návrh Ruska, aby prevzalo plnú kontrolu nad ukrajinskou Luhanskou a Doneckou oblasťou a súčasne zastavilo bojové operácie v Chersonskej a Záporožskej oblasti.

„Za šesť mesiacov som vyriešil šesť vojen, z toho jednu, ktorá mohla viesť k jadrovej katastrofe, a napriek tomu musím čítať a počúvať Wall Street Journal a mnohých iných, ktorí o tom celom nemajú ani šajnu, ako mi vysvetľujú, čo všetko robím zle v prípade tohto ,brajglu‘ medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý je vojnou zaspatého Joea Bidena, a nie mojou,“ napísal Trump s odkazom na svojho predchodcu.

„Som tu len preto, aby som ju zastavil, nie aby som ju ďalej podnecoval. Ak by som bol prezidentom, nikdy by k nej nedošlo. Presne viem, čo robím, a nepotrebujem rady ľudí, ktorí sa týmito konfliktmi zaoberajú už roky, a za ten čas nedokázali urobiť nič, aby ich zastavili... Ja to napriek všetkým týmto plytkým a veľmi žiarlivým kritikom dokážem – vždy to dokážem!!!“ pokračoval americký prezident na Truth Social.

V nasledujúcom príspevku potom napísal, že je absolútne presvedčený o tom, že ak by Rusko „zdvihlo ruky a povedalo: ‚Vzdávame sa, kapitulujeme, odovzdávame Ukrajine a veľkým Spojeným štátom americkým... Moskvu a Petrohrad a všetko v okruhu tisíc míľ okolo nich‘, tieto falošné médiá a ich partneri od demokratov by aj tak povedali, že to bol zlý a ponižujúci deň pre Donalda Trumpa, jeden z najhorších dní v histórii našej krajiny“.

17.44 Volodymyr Zelenskyj sa stretol s osobitným vyslancom Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Ich schôdzka sa konala niekoľko hodín pred Zelenského prijatím v Bielom dome.

Zelenskyj na sociálnych sieťach informoval, že rozhovory s Kelloggom sa zamerali na situáciu na bojisku, diplomatické úsilie Ukrajiny a cestu k mieru.

Vo svojom príspevku na Facebooku Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že „Rusko možno prinútiť k mieru iba silou a prezident Trump túto silu má“. Podľa Zelenského sú Kyjev a jeho európski partneri pripravení „naďalej pracovať s maximálnym úsilím na ukončení vojny a zaistení spoľahlivej bezpečnosti“.

Zelenskyj sa Kelloggovi poďakoval aj za spoločnú prácu s ukrajinským tímom pred stretnutím v Bielom dome, kde Trump okrem ukrajinského prezidenta prijme aj viacerých európskych lídrov. „Ide o prvé stretnutie v takomto formáte a je veľmi dôležité,“ zdôraznil Zelenskyj.

Na nedávnom summite Trumpa s Putinom na Aljaške Kellogg nebol pre námietky Ruska voči jeho účasti. Moskva ho totiž považuje za príliš proukrajinského.

Podľa spravodajskej televízie CNN však európski predstavitelia v súkromných rozhovoroch s novinármi vyjadrili znepokojenie nad Kelloggovou neprítomnosťou na Aljaške. Vnímajú ho totiž ako človeka, ktorý má v americkom tíme najhlbšie pochopenie pre to, ktoré z podmienok by Ukrajina mohla akceptovať pri prípadnej dohode s Ruskom.

17.07 Spojenci Kyjeva musia zaistiť, aby bol mier na Ukrajine spravodlivý, povedal britský premiér Keir Starmer, ktorý sa spoločne s ďalšími európskymi lídrami v Bielom dome stretne s Donaldom Trumpom. 

Britský premiér vo videu z paluby lietadla na ceste do USA zverejnenom na sieti X povedal, že každý chce, aby sa vojna na Ukrajine skončila, a chcú to podľa jeho slov najmä Ukrajinci. „Ale musíme to urobiť správne. Musíme zaistiť, aby bol mier, aby bol trvalý, spravodlivý a férový,“ vyhlásil Starmer. 

„Preto s ďalšími európskymi lídrami cestujem do Washingtonu, aby sme diskutovali z tváre do tváre s prezidentom Trumpom a ukrajinským prezidentom Zelenským, pretože je v záujme každého, je v záujme Spojeného kráľovstva, aby sme to urobili správne,“ dodal.

Trump bude v pondelok vo Washingtone hostiť ukrajinského prezidenta Zelenského a európskych lídrov, pričom toto stretnutie nadväzuje na Trumpove piatkové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a ďalší európski lídri sa v nedeľu stretli, aby posilnili vyjednávaciu pozíciu Zelenského pred rokovaním v Bielom dome. Privítali americké úvahy o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, no zároveň zdôraznili, že Kyjev musí byť zahrnutý do všetkých rokovaní o území. 

Na pondelkovom stretnutí by sa okrem Starmera mali zúčastniť aj Macron, Merz, talianska premiérka Georgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social napísal, že to bude „veľký deň“ a „veľká česť“ hostiť „toľko skvelých európskych lídrov“.

Trump zároveň uviedol, že je na Zelenskom, aby vojnu ukončil. „Ukrajinský prezident Zelenskyj môže ukončiť vojnu s Ruskom takmer okamžite, ak chce, alebo môže pokračovať v boji,“ napísal americký prezident. Vylúčil vstup Ukrajiny do NATO a vrátenie Ruskom anektovaného Krymského polostrova.

DPA však informuje, že Starmer spoločne s ďalšími lídrami NATO trvá na tom, že Ukrajina je na „nevratnej ceste“ k členstvu v Severoatlantickej aliancii. „Rusko nemôže mať právo veta voči ceste Ukrajiny do EÚ alebo NATO,“ povedal v pondelok hovorca britského premiéra. Na otázku, či môže toto rozhodnutie vetovať Trump, hovorca zopakoval: „Naša pozícia na Ukrajine a v NATO sa nezmenila.“ 

Stamerov úrad podľa hovorcu úzko spolupracuje s Trumpom, čo sa týka Ukrajiny. Bezpečnostné záruky, ktoré sú USA ochotné poskytnúť Ukrajine, budú podľa neho dôležitým aspektom pondelkových diskusií v Bielom dome. 

13.15 Rusko by nemalo byť odmenené za svoju účasť na vojne, povedal Volodymyr Zelenskyj. V príspevku na sociálnej sieti X odsúdil „demonštratívny a cynický ruský útok“ na obytný blok v Charkove, pri ktorom zomrelo najmenej sedem ľudí. V Záporoží si raketové útoky vyžiadali troch mŕtvych a 20 zranených.

Rusi útoky spáchali s vedomím toho, že dnes sa vo Washingtone bude hovoriť o ukončení vojny, uviedol Zelenskyj. „Všetci hľadajú dôstojný mier a skutočnú bezpečnosť. A práve v tejto chvíli Rusi útočia na Charkov, Záporožie, Sumskú oblasť a Odesu, ničia obytné budovy a našu civilnú infraštruktúru,“ upozornil ukrajinský prezident.

Putin podľa neho bude pokračovať v demonštratívnych útokoch, aby ponižoval diplomatické úsilie a udržiaval tlak na Ukrajinu a Európu. „Práve preto žiadame o pomoc, aby sme ukončili zabíjanie. Preto sú potrebné spoľahlivé bezpečnostné záruky,“ napísal Zelenskyj.

Dodal, že Rusi zaútočili aj na energetické zariadenie v Odese, ktoré patrí azerbajdžanskej spoločnosti.

12.20 Posledné vyjadrenia Donalda Trumpa znejú, ako keby kládol zodpovednosť za ukončenie vojny na Volodymyra Zelenského. Voči Vladimirovi Putinovi sa podobným spôsobom nevyjadruje, všíma si BBC.

„Tento tón bude znepokojovať európskych spojencov Ukrajiny, aj keď ho pravdepodobne nebudú otvorene spochybňovať,“ hodnotí britská stanica. Budú sa totiž podľa nej snažiť, aby sa neopakovalo nepodarené stretnutie Trumpa so Zelenským vo februári tohto roka.

10.51 Čína vyzvala všetky strany zapojené do mierových rozhovorov na urýchlené dosiahnutie dohody, ktorá by ukončila ruskú vojnu na Ukrajine. Vyjadrenie prišlo tesne pred plánovanými rokovaniami vo Washingtone.

„Dúfame, že všetky strany a zainteresovaní účastníci sa včas zapoja do rokovaní a čo najskôr dospejú k spravodlivej, trvalej, záväznej a pre všetky strany prijateľnej mierovej dohode,“ povedala na tlačovej konferencii hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

„Čína podporuje všetky snahy vedúce k mierovému vyriešeniu krízy a teší sa, že Rusko a Spojené štáty udržiavajú kontakty, zlepšujú vzájomné vzťahy a podporujú politický proces riešenia ukrajinskej krízy,“ dodala.

Peking tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, Západ ho však kritizuje za to, že neodsúdil Rusko za jeho inváziu. Od začiatku vojny pritom Moskva s Pekingom zintenzívnili strategické partnerstvo. (tasr)

9.55 Donald Trump sa s Volodymyrom Zelenským stretne dnes o 19.15 nášho času. Vyplýva to z harmonogramu schôdzky, ktorý zverejnili noviny The Hill, zamerané na pokrývanie udalostí z najvyšších poschodí americkej politiky.

Európski lídri spolu so Zelenským majú prísť do Bieleho domu napoludnie miestneho času (18.00 h nášho času). O hodinu a niečo neskôr sa má začať rokovanie Trumpa s ukrajinským prezidentom. Na stretnutí podľa The Hill bude aj viceprezident J. D. Vance.

Diskutovať majú spolu približne hodinu. O 20.15 h nášho času Trump privíta ďalších európskych lídrov. Okolo 21.00 h bude nasledovať spoločné rokovanie všetkých politikov.

Spolu so Zelenským sa na ňom majú zúčastniť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, fínsky prezident Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Podľa stanice Sky News bude na rokovaní prítomná aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Zelenskyj dorazil do Washingtonu už v nedeľu neskoro večer. „Všetkých nás spája silná túžba ukončiť túto vojnu rýchlo a spoľahlivo. A mier musí byť trvalý,“ uviedol v príspevku na sociálnej platforme X.

Stretnutie Trumpa so Zelenským nadväzuje na piatkový summit medzi americkým prezidentom a Vladimirom Putinom. Ukrajinský prezident bol v Bielom dome naposledy vo februári, stretnutie sa skončilo veľkou roztržkou.

8.40 Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul vyzval na zvýšený tlak na Rusko vrátane väčšej pomoci Ukrajine. Cieľom je prinútiť Moskvu k ústupkom, ktoré by viedli k spravodlivému a trvalému mieru.

Jeho vyhlásenie prišlo v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pripravuje hostiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a európskych lídrov vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza. „Pravdepodobne nie je prehnané povedať, že celý svet sa pozerá na Washington,“ vyhlásil nemecký minister. Podľa Wadephula sú „pevné bezpečnostné záruky kľúčové“, pretože „Ukrajina sa musí vedieť účinne brániť aj po prímerí a uzavretí mierovej dohody“. (tasr)

7.00 Donald Trump pred stretnutím s Volodymyrom Zelenským vylúčil vrátenie Krymského polostrova anektovaného Ruskom Ukrajine a jej vstup do NATO. Napísal to v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Pripomeňme si, ako sa to začalo. Žiadne vrátenie Krymu, ktorý prenechal Obama (pred 12 rokmi bez jediného výstrelu!), a ŽIADNY VSTUP UKRAJINY DO NATO. Niektoré veci sa nikdy nezmenia!!!“ konštatoval Trump.

Ďalej uviedol, že je na Zelenskom, aby ukončil vojnu. „Ukrajinský prezident Zelenskyj môže ukončiť vojnu s Ruskom takmer okamžite, ak chce, alebo môže pokračovať v boji,“ napísal americký prezident.

Šéf Bieleho domu sa v pondelok najprv stretne vo Washingtone so Zelenským, neskôr sa k nim pridajú európski lídri. Kľúčovými témami budú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v prípade dohody o ukončení vojny a postoj k územným nárokom Ruska.

Rokovania sa uskutočnia po summite na Aljaške, na ktorom sa Trump 15. augusta zišiel s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Do Bieleho domu prídu aj nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Na Truth Social označil Trump pondelok za „skvelý deň“ a uviedol, že je to „česť“, prijať toľko popredných európskych predstaviteľov.

Po piatkovom stretnutí s Putinom americký prezident už nespomenul svoju výzvu na okamžité prímerie vo vojne na Ukrajine, ale hovoril o komplexnej mierovej dohode. Priblížil sa tým k postoju dlhodobo presadzovanému Putinom, čím na Ukrajine a medzi západnými podporovateľmi Kyjeva vyvolal veľké rozčarovanie.

Rokovania o komplexnej mierovej dohode by totiž trvali oveľa dlhšie ako nastolenie prímeria, ktoré by sa teoreticky mohlo dohodnúť pomerne rýchlo. Ukrajina a jej západní spojenci sa obávajú, že Rusko len hrá o čas a snaží sa o ďalšie územné zisky na Ukrajine. (tasr) 

Týždenný výber Jozefa MajchrákaNevyzerá to, že po Aljaške sme bližšie k mieru

Jozef Majchrák