Čo sa udialo na summite Trump – Putin Tlačovka bez otázok, červený koberec a spoločná jazda v limuzíne

To najdôležitejšie:

Rokovanie Donalda Trumpa a Vladimira Putina trvalo dva a pol hodiny.

Po skončení mali prezidenti spoločnú tlačovú konferenciu. 

Žiadna konkrétna dohoda nenastala. Obidvaja prezidenti hovorili, že sa dohodli na vytvorení cesty k mieru.

Už pred rokovaním zaujala spoločná cesta Trumpa a Putina v jednom aute z letiska.

Dosiahli sme pokrok, ale nie prímerie. Tak by sa dali zhrnúť slová Donalda Trumpa a Vladimira Putina po summite na Aljaške. V piatok približne o 21.00 nášho času pristál ruský prezident na území USA. Stalo sa tak prvýkrát od začiatku vojny, ktorú vedie na Ukrajine.

Na letisku v Anchorage už vtedy stál Air Force One s jeho americkým náprotivkom. S lietadla ako prvý vystúpil Trump, o pár sekúnd neskôr aj Putin. Obidvaja sa k sebe vybrali po červenom koberci. Trump pri príchode šéfa Kremľa dokonca párkrát zatlieskal. 

Po podaní rúk sa udiala nečakaná vec. Obidvaja spoločne nastúpili do jedného auta a presunuli sa na rokovania. V limuzíne boli osamote, bez svojich poradcov.

Foto: TASR/AP

Už na letisku čakali na obidvoch prezidentov novinári, ktorí sa prekrikovali a svoje otázky smerovali najmä na šéfa Kremľa. Pýtali so ho na prímerie, ale neodpovedal. Pri otázke, či „prestane zabíjať civilistov“, gestom naznačil, že nepočuje.

Krátko po 21.30 nášho času sa začali samotné rokovania. Tesne pred pristátím obidvoch špeciálov v Anchorage, prišla nečakaná správa o zmene plánu. Biely dom pôvodne avizoval úvodné rozhovory Trumpa a Putina len za účasti tlmočníkov, no neskôr už tvrdil, že sa pridajú aj delegácie. 

Okrem prezidentov tak boli v rokovacej miestnosti aj americký minister zahraničia Marco Rubio a osobitný vyslanec Steve Witkoff. Na ruskej strane to boli minister zahraničia Sergej Lavrov a Putinov poradca Jurij Ušakov.

Foto: TASR/AP

Rokovania trvali takmer tri hodiny. Po skončení sa obidvaja prezidenti postavili na spoločnú tlačovú konferenciu. Ako prvý začal hovoriť Putin, čo nie je zvyčajné pri stretnutiach zahraničných politikov s Trumpom na americkej pôde. 

Hovorili o pokroku, ale nie o prímerí

Vyhlásil, že s Trumpom dosiahli dohodu na vytvorenie cesty k mieru a očakáva, že Kyjev a Európa k nej pristúpia konštruktívne. „Dúfam, že sa nebudú pokúšať narušiť začínajúci proces provokáciami alebo zákulisnými machináciami,“ dodal.

„Vždy sme zastávali názor, že ukrajinský národ je bratský národ, akokoľvek to možno znie zvláštne v súčasnej situácii. Všetko, čo sa tam deje, je pre nás tragédia, a preto máme úprimný záujem všetko ukončiť. Sme však presvedčení o tom, že aby sme to mohli vyriešiť trvale, musíme vyriešiť prvotné príčiny,“ povedal Putin s tým, že je potrebné zaistiť bezpečnosť Ruska. Pripustil, že je potrebné zaistiť aj bezpečnosť Ukrajiny.

Šéf Kremľa tvrdil, že Rusko má úprimný záujem ukončiť vojnu na Ukrajine, ale aby to bolo „trvalé“, musia sa odstrániť „primárne príčiny konfliktu“ a riešiť „legitímny konflikt“ Ruska.

„Rád by som dúfal, že dohoda, ktorú sme spoločne dosiahli, nám pomôže priblížiť sa k tomuto cieľu a vydláždi cestu k mieru na Ukrajine,“ vyhlásil.

Putin následne podporil Trumpa a vyjadril súhlas s tým, že ak by bol prezidentom, tak by žiadna vojna nebola. „Vybudovali sme veľmi dobrý dôveryhodný vzťah. Domnievam sa, že ak pôjdeme po tejto ceste ďalej, čoskoro dospejeme ku koncu konfliktu,“ doplnil.

Trump vo svojom vystúpení povedal, že bude telefonovať s lídrami NATO aj s Volodymyrom Zelenským. Hovoril, že rokovanie bolo konštruktívne a so stretnutím je spokojný.

Uviedol, že s Putinom dosiahli veľký pokrok a zostáva už len niekoľko bodov, na ktorých treba dosiahnuť konsenzus. Dodáva však, že „nie je žiadna dohoda, kým nebude dohoda“.

„O chvíľu zavolám do NATO. Zavolám rôznym ľuďom, ktorých považujem za vhodných. A, samozrejme, zavolám prezidentovi Zelenskému a poviem mu o dnešnom stretnutí. Nakoniec je to na nich,“ povedal Trump.

Americký prezident vraví, že mali produktívne stretnutie a na mnohých bodoch sa zhodli. „Nedostali sme sa tam, ale máme veľmi dobrú šancu, že sa tam dostaneme,“ doplnil.

Neskôr Zelenskému a lídrom NATO povedal, že Putin nechce prímerie. Preferuje namiesto toho „komplexnú dohodu o konci vojny“. Informoval o tom reportér spravodajského servera Axios Barak Ravid na sieti X. Trump si podľa jeho zdroja myslí, že rýchla mierová dohoda je lepšia než prímerie.

President Trump told Zelensky and NATO leaders that Putin doesn't want a ceasefire and prefers a comprehensive agreement to end the war. According to a source on the call Trump said: "I think a fast peace deal is better than a ceasefire."

Ruský prezident na konci uviedol, že by chcel, aby ďalšie stretnutie s Trumpom bolo v Moskve. „To je zaujímavé,“ povedal Trump. „Ale viem si predstaviť, že by sa to mohlo stať,“ dodal.

Trump na tlačovke hovoril menej ako Putin. Po jej skončení novinári nedostali možnosť klásť otázky. Viacerí komentátori to označili za neštandardné, keďže americký prezident sa vyžíva v tlačových konferenciách a otázky neodmieta. 

Program summitu mal byť dlhší, Moskva dokonca pôvodne hovorila o siedmich hodinách. Plánovaný spoločný obed aj rokovanie obidvoch delegácií sa zrejme zrušilo. 

Putin odletel z Aljašky po necelých piatich hodinách a neskôr ho nasledoval aj Trump. 

Foto: TASR/AP

Trump po ceste do Anchorage na palube Air Force One hovoril, že úspechom preňho bude prímerie, to sa napokon neudialo. Tvrdil tiež, že ak sa rokovania nebudú vyvíjať dobre, tak odíde. Telefonoval aj s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a prijal jeho pozvánku na návštevu.

Ruské provokácie a protest na Aljaške

Pred rokovaním sa vyjadril aj Volodymyr Zelenskyj, ktorý poukazoval na to, že Rusko aj naďalej zabíja ľudí a nič podľa neho nenaznačuje, že by Moskva chcela vojnu ukončiť. 

Médiá si počas piatku všímali aj viaceré provokácie zo strany Ruska. Minister zahraničia Sergej Lavrov prišiel do hotela na Aljaške v mikine s nápisom CCCP (Zväz sovietskych socialistických republík).

V ruskom štátnom špeciáli, ktorý viezol na Aljašku ruských novinárov, zase podávali kura Kyjev (plnené vyprážané kuracie mäso). Reportér RT uviedol, že „jedlo by mohlo byť dobrým znamením pre nadchádzajúce rokovania“.

Všimli si to aj prokremeľskí komentátori, označovali to za zmysel pre humor. Naopak, bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis pre CNN povedal, že Rusko „využije všetky príležitosti na poníženie USA, Západu a Ukrajiny“, keďže teraz dostalo priestor na „svetovej scéne“.

Deň pred stretnutím sa v Anchorage konal proukrajinský protest, na ktorom tamojší obyvatelia vyjadrili podporu Kyjevu. 

Protesty v Anchorage. Foto: TASR/AP