Pohľad z Moskvy pred summitom na Aljaške Putin hodil Trumpovi novú návnadu. Na pozadí sa mihol tieň jadrovej vojny

Už sa to blíži. Vladimír Putin nechal „vycukať“ Donalda Trumpa a hodil mu novú návnadu. Aby dokázal svoju ústretovosť, súhlasil so schôdzkou s americkým lídrom. Len nie je jasné, či stretnutie na Aljaške zastaví boje na Ukrajine. A kdesi na pozadí sa mihol tieň jadrovej vojny medzi Ruskom a USA.

Vladimir Putin vytiahol, zdá sa, posledný tromf z rukáva. Rusko a Spojené štáty sa dohodli na stretnutí prezidentov oboch krajín. Rande si dajú v piatok 15. augusta na Aljaške. A hoci nejde o žiadnu putiku, môže sa tam odohrať poriadny rozruch.

Ako Putin uviedol, záujem o usporiadanie summitu prezidentov Ruska a USA prejavila Moskva aj Washington. „Kto povedal nejaké slovo ako prvý, už nie je dôležité,“ reagoval na otázku, kto stretnutie inicioval. Putinov zahraničný poradca Jurij Ušakov uviedol, že s návrhom na schôdzku Trumpa s Putinom prišla americká strana. Biely dom minulú stredu vyhlásil, že záujem o schôdzku s Trumpom vyjadrilo Rusko.

A vlastne to nie je príliš dôležité. Dôležitejšie je, že ruský líder dosiahol svoje. Posledných niekoľko mesiacov Trump naznačoval, že má veľký záujem o priamy rozhovor s Putinom – podľa amerického denníka The Wall Street Journal si telefonujú pravidelne, hoci sa o tom verejne nehovorilo.

Variantov možnej dohody je viacero

Trump dostane schôdzku s Putinom za odmenu. A s ňou aj pocit, že môže vyriešiť Ruskom rozpútaný konflikt na Ukrajine. Zámerne píšem slovo pocit, pretože stále nie je jasné, ako bude finálna dohoda medzi Moskvou a Washingtonom vyzerať. A či bude vyhovovať Kyjevu, ktorý ju bude buď akceptovať, alebo zhodí zo stola.

Aké tu máme varianty? Médiá tvrdia, že Washington a Moskva pripravujú dohodu o prímerí na Ukrajine, ktorá potvrdí ruské teritoriálne zisky na východe Ukrajiny, najmä v Donbase. Moskva si chce zároveň ponechať polostrov Krym, ktorý Ukrajine v rozpore s medzinárodným právom zabrala už v roku 2014. Špekuluje sa aj o tom, že sa Putin mohol dohodnúť s Trumpovým vyslancom Steveom Witkoffom, že Rusko získa celý Donbas a Záporožie s Chersonom si ponechá v línii dotyku.

Ukrajinská armáda by sa údajne mala dobrovoľne stiahnuť z Luhanskej a Doneckej oblasti. Druhú spomínanú oblasť pritom Rusko ovláda zhruba na 75 percent.

Naopak, Európa s Ukrajinou vytasili svoj variant zastavenia vojny. Podľa nej je pred priznaním akýchkoľvek ústupkov voči Rusku nutné vyhlásiť prímerie. Eventuálne územné ústupky musia byť recipročné, musí ich teda urobiť Ukrajina aj Rusko. Východiskovým bodom rokovania by mala byť súčasná kontaktná línia. Plán taktiež požaduje silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu vrátane členstva v NATO.

Vopred sa dá povedať, že Vladimir Putin rozhodne nebude ochotný pristúpiť na európsko-ukrajinský plán. Nielenže by vďaka nemu neutŕžil aspoň to minimum, čo si praje – Doneckú a Luhanskú oblasť po celých hraniciach –, ale by musel aj akceptovať návrh Ukrajiny a Európy, ktoré prehliada a nepovažuje ich za partnera.

Ani prijatý dokument zrejme neukončí vojnu

Ako bude vyzerať schôdzka na Aljaške, nie je jasné. Ale to pre Putina nie je dôležité. Nie je pre neho dôležité ani to, či rokovania o zastavení paľby skrachujú. A ak Trumpov plán odmietne ukrajinský prezident Zelenskyj, bude to pre Putina príjemný bonus. Obzvlášť, ak sa potom opäť vyostria vzťahy medzi Bielym domom a Kyjevom.

Pre Putina je dôležité simulovať záujem o rokovania, aby sa vyhol americkému tlaku a Trump nezaviedol protiruské clá. Ani nie tak na Rusko, toho by sa príliš nedotkli, ale mohli by citlivo postihnúť hlavných odberateľov ruských energetických surovín Čínu, Indiu a Turecko. Mimochodom, čiastočne, priamo i nepriamo, aj Európsku úniu.

Ak sa stretnutie uskutoční, bude prvým osobným stretnutím medzi prezidentmi USA a Ruska od roku 2021, keď s Putinom rokoval vtedajší americký prezident Joe Biden v Ženeve. Je potrebné zdôrazniť, že toto rokovanie úspešné nebolo a Rusko o niekoľko mesiacov nato napadlo Ukrajinu.

Stretnutie Vladimira Putina a Joea Bidena v júni 2021 v Ženeve. Foto: TASR/AP

Ja si skromne trúfnem napísať, že aj keby sa schôdzka Trumpa s Putinom uskutočnila, všetko prebehlo hladko a došlo k potvrdeniu „nejakého“ dokumentu, definitívne to neukončí vojnu na Ukrajine. V hre je mnoho neznámych. Stále tu strašia dva prízraky minských dohôd z roku 2014 a 2015, ktoré mali ukončiť konflikt na Donbase. Nepodarilo sa. Urazené Rusko ich stále vníma ako podvod. Presvedčiť Putina, že Trumpova zmluva (nech už bude akákoľvek) má platiť, bude mimoriadne ťažké.

Navyše sa mi zdá, že zrušenie sankcií, ku ktorému by po zastavení bojov na Ukrajine mohlo dôjsť, nie je pre Putina tá motivácia, ktorá by ho mala prinútiť k dodržiavaniu dohody o pokoji zbraní.

To sú však zatiaľ špekulácie. Je tiež úplne možné, že zo stretnutia Trumpa s Putinom zíde. Ruského lídra by to rozhodne nemrzelo tak ako šéfa Bieleho domu, ktorý sa s mierovým riešením všemožných ozbrojených konfliktov v rôznych kútoch sveta solídne rozbehol.

Preto je trochu pikantné, že Trump hasí vojnové požiare v Ázii, na Blízkom východe a na Kaukaze, ale takmer rozpútal jadrovú vojnou s Ruskom.

Americký prezident Trump pre slová ruského exprezidenta Medvedeva vyslal smerom k Rusku ponorky s jadrovými hlavicami. A možno tam niekde pod hladinou sú.

Obaja páni sa pohádali, to už tak nejako patrí k dnešnej dobe, na sociálnych sieťach. Medvedev šéfovi Bieleho domu naznačil, že Rusko nie je Irán a žartovať s ním smrdí jadrovou vojnou. Trump, ktorý zjavne nemá pochopenie pre Medvedevov jastrabí žargón, údajne nechal rozmiestniť americké jadrové ponorky v „príslušných oblastiach“.

Aká je úloha Medvedeva v Putinovom režime?

Kremeľ sa k tomu konfliktu postavil šalamúnsky. Tlačový hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že vo vedení krajiny sú ľudia s rôznymi názormi. Inak povedané, Trump by sa mal zmieriť s tým, že exprezident Medvedev píše to, čo píše. Medvedev však nie je brutálny internetový gašparko, ako je často vnímaný. Myslí si to aspoň ruský politológ žijúci v Česku Ivan Preobraženskij.

„Medvedeva samozrejme Kremeľ využíva na vyhlásenia, ktoré Putin sám robiť nechce, ale jadrovú vojnu zatiaľ rozhodne nerozpúta. Jeho hlavným ,úspechom‘ je teda zatiaľ vojna proti Gruzínsku v roku 2008, ktorá sa stala prvým stupňom prípravy na agresiu proti Ukrajine,“ hovorí expert.

Ako dodáva, Medvedev prestal byť samostatným politikom. Teraz je Putinovým „tieňom“, jeho vnútorným hlasom.

Dmitrij Mevedev. Foto: TASR/AP

„Medvedev sa po odchode z postu predsedu vlády v roku 2020 stal neformálnym koordinátorom prípravy plnohodnotnej agresie proti Ukrajine, ktorá vypukla vo februári 2022. Zostáva formálnym vodcom kremeľskej strany Jednotné Rusko a koordinátorom štátnych vojenských zákaziek. Stále je jedným z najvplyvnejších ľudí v krajine, aj keď zo seba robí ,pomätenca‘. Ale aj táto hra mu umožňuje zostať v Putinovej blízkosti a brániť sa obvineniam z nadmerného liberalizmu, ktorý prejavoval, keď bol prezidentom,“ opisuje Preobraženskij vplyv Dmitrija Medvedeva.

Ako zároveň zdôrazňuje, Putin neberie Medvedeva vážne ako verejnú osobu, ako politika. Ale berie ho vážne ako byrokrata, administrátora a organizátora.

„Medvedev preto zostáva koordinátorom Jednotného Ruska, tohto dôležitého prvku riadenia krajiny, obdobou Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, a zároveň koordinuje vojenské zákazky," hovorí politológ.

Pohľad ruskej spoločnosti na Medvedeva je však iný. Ruská spoločnosť považuje Medvedeva za klauna.

„Hovorí sa mu alkoholik a blázon. To však nie je pre Rusov nič neobvyklé. Predtým takú úlohu hral vodca Liberálnodemokratickej strany Vladimir Žirinovskij, ktorý bol v skutočnosti tiež dôležitým prvkom politického systému, ale ktorého Rusi považovali za klauna. Žirinovskij v apríli 2022 zomrel a jeho miesto čiastočne zaujal Medvedev. V skutočnosti Medvedev nie je len zlým politickým klaunom, ale zostáva aj vážnou postavou v ruskom mocenskom systéme,“ uzatvára Ivan Preobraženskij.