Pohľad z Moskvy Tlak na Rusko, ktorý naozaj cíti

Európska únia nedávno prijala osemnásty balíček sankcií proti Rusku. A to aj napriek tomu, že sa Slovensko a s ním aj Maďarsko a Malta ošívali. Európski politici vyhlasujú, že „dvadsaťsedmička útočí priamo na srdce ruskej vojnovej mašinérie a bude v tlaku pokračovať“. To sú slová šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Za doteraz najtvrdší označila nový sankčný balík šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Podľa nej zníži vojnový rozpočet Kremľa.

Nové sankcie ocenil aj Kyjev. „Je to potrebné rozhodnutie a je potrebné práve teraz ako reakcia na to, že Rusko začalo podnikať ešte brutálnejšie útoky na naše mestá a dediny,“ myslí si ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa nedávno menovanej premiérky Julije Svyrydenkovej opatrenia posilňujú tlak na Moskvu tam, kde je to dôležité.

Nemecký kancelár Friedrich Merz dal najavo presvedčenie, že sankcie oslabia možnosti Ruska ďalej financovať vojnu proti Ukrajine. Tak prosím.

A o čože v novom sankčnom balíčku ide? Po prvé, EÚ znižuje cenový strop pre surovú ropu zo 60 na 47,6 dolára a zavedenie automatického a dynamického mechanizmu na jeho prieskum v budúcnosti. Nový systém zabezpečí, aby bol strop vždy o 15 percent nižší ako priemerná trhová cena ruskej ropy značky Urals v predchádzajúcom šesťmesačnom období, čo má viesť k predvídateľnosti pre prevádzkovateľov, ako aj k tlaku na znižovanie ruských príjmov z energie.

Rovnako dôjde k zákazu dovozu rafinovaných ropných produktov získaných z ruskej surovej ropy. To znamená obmedzenie dovozu rafinovaných produktov vyrobených z ruskej surovej ropy, ktoré sú spracované v zahraničí a dodávané do EÚ. To zabráni tomu, aby sa ruská surová ropa dostala na trh EÚ v akejkoľvek forme.

A na sankčnom zozname sa objavilo ďalších 105 plavidiel, čo znamená, že EÚ teraz zaradila na zoznam celkovo 444 plavidiel ruskej tieňovej flotily. Plavidlá uvedené na zozname podliehajú zákazu vstupu do prístavu a zákazu prijímania služieb. Spolu so zaradením týchto tankerov nespôsobilých na plavbu na mori vykonáva EÚ oslovenie vlajkových štátov s cieľom zabezpečiť, aby lodné registre neumožňovali týmto tankerom plávať pod ich vlajkou.

Súbežne s tým balíček obsahuje ďalšie opatrenia týkajúce sa Bieloruska, konkrétne v podobe úplného zákazu bankových transakcií so štátmi Európskej únie, čo je mimoriadne citlivé pre Bielorusov, ale aj Rusov, ktorí si zriaďovali bieloruské platobné karty so systémami Visa a MasterCard, ktoré z Ruska odišli z dôvodu vojny. Teraz majú po chlebe aj v Bielorusku.

Nie je jasné, ako dôsledne sa bude dodržiavať aj tento únijný sankčný balíček. Problémov je tu hneď niekoľko. Po prvé, strop pre ropu zriadený EÚ musí nájsť podporu v Spojených štátoch a ďalších členských krajinách G7, aby mal skutočný efekt. Nie je príliš zrejmé, ako dôjde k obmedzeniu dovozu rafinovaných ropných produktov získaných z ruskej surovej ropy. Od roku 2023 európske krajiny tieto produkty nakupujú napríklad v Indii, potom čo ich odmietli nakupovať priamo z Ruska.

Agentúra Bloomberg uviedla, že zákaz na dovoz ropných produktov z ruskej ropy má byť odložený o pol roka, do januára 2026.

Ani s tankermi to nie je také jednoznačné. Tieňovú flotilu sa nedarí príliš obmedzovať a na legálnom dovoze ruského čierneho zlata, teda v súlade s cenovým stropom pre ruskú ropu, sa podieľajú niektoré európske krajiny, konkrétne napríklad Grécko.

Silácke vyhlásenia únijných politikov zaznievali aj pri schvaľovaní predchádzajúceho balíčka a budú vychádzať z ich úst aj počas uvaľovania ďalších reštrikcií. To už je taký folklór.

Pohľad z MoskvyRusi vzhliadajú k Stalinovi, je projekciou ideálneho politika

Jiří Just

Nech už účinnosť aktuálneho balíčka bude akákoľvek, posledné týždne robia Rusom veľké vrásky. Prichádzajú o veľké finančné prostriedky a aj nervy.

Od začiatku júla ruské civilné letiská opäť čelia ukrajinským dronovým útokom. Ruské médiá hlásia, že bolo zrušených viac ako tisíc letov a počet oneskorených letov presiahol niekoľko tisíc. Straty leteckých spoločností a ruských letísk sú mnohomiliardové.

Podľa ruského denníka Kommersant zrušenie jedného letu najrozšírenejšieho stoja Boeing 737-800 so 158 cestujúcimi na palube aerolinky stojí medzi 15 až 23 miliónmi rubľov.

Stačí pár dronov letiacich smerom k ruskej metropole a v dopravných huboch prestane pulzovať obvyklý kolobeh štartov a pristátí. Čas sa zastaví. Ukrajinské drony majú pramalú šancu poškodiť civilné letisko. Ale stačí, aby uzavretím vzdušného priestoru pripomenuli Rusom a zahraničným cestujúcim, že vojna je skutočná a nekončí sa v zákopoch.

„Pokúsime sa s tým niečo robiť,“ uviedol nedávno menovaný ruský minister dopravy Andrej Nikitin s tým, že jeho rezort bude rokovať s ministerstvom obrany, aby prerušovanie leteckej dopravy bolo mäkšie. „Chápeme nepríjemnosti, vzniknutý diskomfort, ale s bezpečnosťou cestujúcich sa nikto zahrávať nechce,“ dodal Nikitin.

Sám som túto situáciu zažil na vlastnej koži. Pre varovanie pred vzdušným útokom som nedobrovoľne strávil niekoľko hodín na palube lietadla prikovaného k ranveji moskovského letiska Vnukovo a nestihol som nadväzujúci let.

Ale to je vojna. Vojna pre civilistov v ruskom zázemí hmatateľnejšia ako víťazoslávne reportáže valiace sa z televíznych obrazoviek. Rusko každý deň bez prestania posiela drony a rakety na ukrajinské mestá. Ukrajina odpovedá dronovými útokmi na ruské vnútrozemie.

Plán Kovior, čiže Koberec, predtým budil skôr ironický úsmev. Teraz cestujúcich desí. Plán Kovior znamená uzavretie vzdušného priestoru. A rady. Rady pri pasovej kontrole. Rady v odletovej hale. Lietadlá na zemi. Lietadlá odklonené na iné letiská.

Rusko už nechce riskovať ďalšiu tragédiu. Následky decembrového incidentu nad Čečenskom v krajine stále rezonujú. Počas ukrajinského dronového útoku na Severný Kaukaz bolo nad čečenskou metropolou Grozným streľbou poškodené lietadlo azerbajdžanského dopravcu. Jeho pád v Kazachstane – ruskí dispečeri nepovolili pristátie – si vyžiadal 38 obetí.

Nehoda a nasledujúce ochladzovanie vzťahov negovali takzvanú moskovskú deklaráciu o spojeneckej spolupráci medzi Ruskom a Azerbajdžanom, ktorá bola podpísaná krátko pred ruským vpádom na Ukrajinu vo februári 2022.

Ukrajinské dronové útoky nabúravajú ilúziu spokojného života na pozadí vojny. Ilúziu, ktorá je nosná pre kremeľský režim.

Netuším, čo Rusom ide v hlave, keď musia – či už v lietadle, alebo na letisku – čakať, kým ruská protivzdušná obrana dostane tých pár letiacich objektov plávajúcich po nočnej oblohe. Na palube nášho lietadla som videl skôr zmierlivosť s osudom.

Napriek situácii – a možno vzhľadom na neskorú hodinu, a teda aj únavu – napodiv nikto nenadával na Ukrajincov. Aspoň nie nahlas. A na vojnu prirodzene tiež nie. Na to je v Rusku paragraf.

Moji spolucestujúci odovzdane sedeli, a keď si po uplynutí niekoľkých hodín uvedomili, že nemajú šancu stihnúť svoj let do Európy, len čakali, kým sa lietadlo odlepí od letiskového betónu.

Ukrajinské dronové útoky nabúravajú ilúziu spokojného života na pozadí vojny. Ilúziu, ktorá je nosná pre kremeľský režim. Bojujú dobrovoľníci (a trocha tých mobilizovaných), obchody sú plné, a keď ste malý človiečik, držíte ústa a krok, spoločenské reštrikcie a represie sa vás netýkajú.

Sankcie zasiahli Rusko pozvoľna a krajina sa s nimi naučila žiť: obchádzať ich alebo sa im prispôsobiť. Najprv bolestivo hryzú, ale naplno sa prejavia až o nejaký čas. Alebo vôbec. S dronmi to je iné. Nebudia veľkú hrôzu, ale znepríjemňujú život. A je jasné, odkiaľ letia. A prečo.

Táto realita sa ignorovať nedá. Obzvlášť keď sedíte v lietadle a čakáte...