Párová terapia Keď porovnám manžela na začiatku vzťahu a teraz, sú to dvaja cudzí muži. Ostávam v jeho živote bokom

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Najskôr chcem povedať, že si manžela vážim a mám ho rada. Ale láska, tá sa už z mojej strany vytratila. Sme spolu vo vzťahu dvanásť rokov a máme spolu dve deti. Manžel sa posledné roky začal venovať mnohým voľnočasovým aktivitám, do ktorých sa nedá rodina zapojiť. K tomu je workoholik, býva dlho v práci, ale jeho podnikateľské aktivity expandujú, darí sa mu a vie nás veľmi dobre zabezpečiť. Keď si však porovnám nás dvoch v začiatkoch nášho vzťahu a teraz, akoby som videla dvoch mužov, ktorí nemajú nič spoločné, toľko sa toho časom zmenilo. Bohužiaľ, premenu manžela som si nevšímala pre starostlivosť o deti a to, že som sa cítila naplnená materstvom.

Teraz, keď má mladšia dcéra štyri roky a ja by som mohla začať pomaly „žiť“, zistila som, že som zostala sama, že žiadny z jeho záujmov mi nie je blízky. Všíma si to aj naše okolie, že sa manžel sústreďuje hlavne na seba a ja som tak akosi bokom. Inak spolu komunikujeme, nehádame sa. Manžel je s tým, ako to teraz je, spokojný, rodinu zaistí, nemusím nič riešiť, a tak moje výhrady u neho akosi zanikajú, sú pre neho neopodstatnené. Ja mám zase pocit, že roky utekajú, a závidím párom zo svojho okolia, ktoré aj po viacerých rokoch pôsobia harmonicky a súdržne. 

Dá sa takto žiť? Je možné žiť spokojne, ak si nájdem vlastné záujmy, manžela nechám s tými svojimi a budem len rada, že sme finančne zaistení? Uspokojiť sa s týmto stavom alebo riešiť to intenzívnejšie a riskovať, že vyvolám nespokojnosť aj u manžela? Veď sa máme v podstate dobre, manžel ma nekritizuje, nehľadá na mne chyby, nemáme konflikty, v podstate to vyzerá, že nám nič nechýba.

Dobrý deň, milá čitateľka, je viacero pekných vecí, ktoré Vám fungujú a na ktorých môžete momentálne stavať. Je vzácne, že si manžela vážite a máte ho rada. Hoci sa vám zdá, že to už nie je láska, myslím, že skôr máte na mysli city. Je výborné, že sa spolu rozprávate a že vám záleží na rodinnej pohode. 

Stáva sa to celkom prirodzene a často, že pre ženu ide počas materských povinností manžel na druhú koľaj. Starostlivosť o manželský vzťah je vtedy skôr rozhodnutie ako prirodzená potreba. Je možné, že takým dlhým časom sa naozaj manžel vzdialil, odcudzil, čím bolo následne preňho nevyhnutné vyplniť medzeru, ktorá vznikla zo strádania Vás. Cítite sa bokom možno tak, ako sa cítil on dlhšie obdobie, keď bol v rodine bokom on. Skúsila by som zistiť, prečo manžel inklinuje k aktivitám mimo domu, hľadala by som, či od niečoho v rodine uniká a čo mu poskytujú činnosti, ktoré doma nenachádza. 

Zároveň ma zaujíma, ako je možné, že doteraz, keď Vám niečo chýbalo, nedochádza ku konfliktom? Ako prebiehajú vaše rozhovory? Je super, že sa nehádate, zdá sa, že je všetko pokojné, usporiadané, ale akoby len na povrchu, len naoko. Nakoľko si však stojíte za svojimi potrebami, nakoľko sa dokážete postaviť za seba samu? Benefity finančného zabezpečenia isto oceňujete, avšak sama viete, že samotné nenapĺňajú Vašu potrebu citovej blízkosti. Spoločne strávený čas je jedným zo základných pilierov vzťahu. Čo si myslíte o spoločnej ceste za koníčkami? Tým, že jeho Vás nebavia, nájsť si niečo uspokojivé poblíž? (Cesta by bola cieľom. Doslova.)

O Vašom vzťahu sa rozprávate s rodinou, priateľmi, keďže Vás na niektoré veci upozorňujú. Môže to byť pre Vás ponižujúce, že si to všimli aj iní. Vidieť harmonické páry je vždy inšpiratívne, zároveň majte na pamäti, že nikde to nie je ideálne, akokoľvek úžasne sa to javí.

Váš manžel si našiel rovnováhu vo svojom živote – venuje čas práci, voľnočasovým aktivitám a v rodine je spokojný. Z jeho pohľadu nie je dôvod niečo riešiť. Ani sa mu nie je čo čudovať. Pýtate sa však, či sa dá takto žiť. Ako komu. Pozerám sa na to z Vašej perspektívy – áno, dá sa tak prežiť, hoci citovo živoriť. 

Tu sa dostávam k najdôležitejšej otázke Vášho príbehu, pri ktorej som zbystrila – pri otázke riskovania spokojnosti manžela. Postavili ste si (Vy sama alebo obaja) na piedestál manželstva jeho spokojnosť? O čom je Vaša rodinná pohoda, keď je len jednostranná? Prečo by manžel nemal vedieť o Vašej frustrácii? Stavajte na tom, čo máte postavené: Vaša dobrá komunikácia, úcta v manželstve. Avšak pridajte do nej viac autentickosti, viac seba. Máte čo ponúknuť, neochudobňujte Vaše manželstvo o Váš vklad – o seba samu. 

Zmena nemusí byť zozačiatku komfortná. Nevyčítavým rozhovorom skúste manželovi predložiť svoje prežívanie a tipy, čo a prečo by Vás tešilo. Nemusí to byť jednorazový predel, zmena (hoci ani to nie je vylúčené), možno skúste postupne pridávať svoju ingredienciu – svoje potreby, túžby, návrhy na ďalšie smerovanie manželstva, spoločne trávený čas.

Držím palce a želám pravdu pred sebou samou i do vzťahu! Alena Michalcová