Hlasovanie o ústave Ako môže Fico naozaj vykostiť KDH

Keď Robert Fico začiatkom roka pod heslom stavania hrádze proti progresivizmu predstavil návrh ústavných zmien, bolo jasné, že tým sleduje dva ciele.

Okrem mobilizácie voličov pri téme odporu voči progresivizmu v Smere určite kalkulovali aj s tým, že takto dostanú KDH pod tlak a vnesú rozkol do radov opozície.

Zdá sa, že táto taktika Ficovi vychádza. Vládna koalícia má 79 poslancov, a tak pri hlasovaní budú kresťanskí demokrati jazýčkom na váhach. Bez ich hlasov návrh, ktorý obsahuje aj zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, teda dlhoročnú programovú prioritu KDH, neprejde.

Už nejaký čas preto kresťanskí demokrati čelia intenzívnemu tlaku z progresívneho tábora, aby za Ficove návrhy nehlasovali. 

Tento tlak sa bude až do dňa hlasovania ešte viac zvyšovať.

Už dnes však prináša výsledky a z prostredia KDH prenikajú informácie, že niekoľkí poslanci majú s podporou ústavných zmien problém.

Pritom ak sa oslobodíme od progresívneho preháňania a pozrieme sa na celú vec optikou čistého politického pragmatizmu, tak je zrejmé, že jednoznačnou podporou tohto Ficovho návrhu riskuje KDH oveľa menej, ako keď pri ňom bude vajatať a štiepiť sa na ňom.

Zoraďme si vedľa seba len holé fakty.

Iste, bolo by krásne, keby KDH dokázalo svoje programové priority presadiť samo. Lenže realita je taká, že kultúrno-etická zvrchovanosť má šancu dostať sa do ústavy len s podporou Smeru. Ak by progresívci mali možnosť s Ficovou podporou presadiť registrované partnerstvá alebo čokoľvek iné zo svojho programu, neváhali by ani sekundu.

Z dát prieskumov, ale aj z osobných stretnutí s voličmi a radovými členmi KDH, ktorých redaktori Postoja v ostatných mesiacoch absolvovali niekoľko, vyplýva nasledujúci záver. Väčšina voličov KDH si neželá spoločné vládnutie s Ficom, zároveň však nemajú žiaden problém s tým, keď kresťanskí demokrati v parlamente podporia tento konkrétny návrh Smeru.

To znamená, že hlasovaním za ústavné zmeny kresťanskí demokrati neriskujú stratu podpory svojich voličov.

Ako ďalej, KDH?So Smerom alebo s progresívcami? Čo odkazujú členovia z regiónov vedeniu strany

Adam TakáčJuraj Brezáni

Politici KDH by takisto mali s väčším nadhľadom prežívať kritiku z progresívneho a liberálneho tábora. Títo ľudia ich nevolia a nikdy ani voliť nebudú. S istým zveličením skôr platí veta, ktorú kedysi dávno formuloval jeden z niekdajších lídrov KDH: „Ak nás chváli denník Sme (N-ko vtedy ešte neexistovalo), tak musíme robiť niečo zle.“

Takáto búrka progresívneho pohoršenia nad KDH je úplne prirodzená a prehrmí za tri dni. Už len preto, že všetkým jej protagonistom je dokonale jasné, že bez KDH sa tu po voľbách alternatíva voči Ficovi nebude dať poskladať.

Navyše, ak by progresívni žurnalisti a aktivisti uprednostnili pred emóciami politický úsudok, muselo by im byť jasné, že ak ústavné zmeny prejdú, výrazne to uľahčí vstup KDH do prípadnej vlády, ktorú by „lídrovalo“ Progresívne Slovensko.

Pre vedenie KDH by bolo ústavné ukotvenie navrhovaných kultúrno-etických bodov silným argumentom smerom k približne tretine ich voličov, ktorí si spoločné vládnutie s PS nedokážu predstaviť.

Teraz k tomu najpodstatnejšiemu.

Najhorším scenárom pre KDH by bolo, ak by sa na hlasovaní o ústavných zmenách rozčeslo: časť poslancov by ich nepodporila a návrh by vďaka tomu neprešiel.

Nezanedbateľná skupina ich voličov by to vnímala ako zradu kresťanských hodnôt, pričom tejto interpretácii by v konzervatívnom priestore pomáhali všetci tí, ktorí už dnes kritizujú KDH sprava.

S utrpenými reputačnými a politickými škodami by KDH, samozrejme, nijako nepomohol nikto z tých, ktorí ho dnes vyzývajú, aby nehlasovalo s Ficom. Naopak, ešte viac by ich jatrili.

Takéto vnútorné rozdelenie a oslabenie KDH by tak bolo obrovským krokom pri uskutočňovaní Ficovho sna o „vykostení“ kresťanských demokratov.

To azda musí byť všetkým v KDH jasné. A želať si to nemôže ani nikto súdny v liberálnej a progresívnej časti opozície.