Bol som (opäť) v ruskej politickej šou Na čo pripravuje propaganda ruskú spoločnosť?

Minulý piatok som bol pozvaný do politickej šou ruského Prvého kanála. Hoci ma v poslednom čase pozývajú čoraz menej, snažím sa neodmietať. Nemá zmysel podceňovať ruskú propagandu. Minimálne preto, čo chce primárne svojim domácim konzumentom oznamovať.

Minulý piatok malo ísť o nebanálne posolstvo. Témou programu, ktorý sa pravidelne obzerá do minulosti, aby súčasných Rusov utvrdzoval v tom, že vždy, ale naozaj vždy ich Západ podviedol alebo chcel na Rusko zaútočiť, bola Parížska mierová zmluva z roku 1814.

Dovolím si krátky historický exkurz. Koncom mája 1814 bola vo vojnou nedotknutej francúzskej metropole uzavretá mierová zmluva medzi postnapoleonovským Francúzskom a protifrancúzskou koalíciou tvorenou Veľkou Britániou, Ruskom, Rakúskom, Švédskom, Portugalskom a Pruskom.

Mier definitívne ukončil éru Napoleonovho cisárstva a veľkú vojnu v Európe (nič na tom nezmenil ani neskorší Napoleonov návrat a jeho sto dní vlády), reštauroval vo Francúzsku monarchiu Bourbonovcov, Francúzsku boli až na niektoré výnimky vrátené hranice do stavu z roku 1792. Rovnako bola potvrdená nezávislosť Švajčiarska, v Napoleonových časoch takzvanej sesterskej Helvétskej republiky.

A navyše sa víťazné mocnosti zaviazali nepožadovať vojnové náhrady.

Prečo toľko záujmu o udalosť dávno minulú, ktorá má na prvý pohľad so súčasným Ruskom, ale aj Francúzskom máločo spoločné? Sotva si ju ruskí diváci pamätajú z hodín dejepisu. Nie je to medzná udalosť, ktorá by delila cárske Rusko pred a po.

Vysvetlenie je však jednoduché. A presah do dnešných dní je zrejmý. „Poraziť Napoleonovu armádu nebolo v tom čase hlavné. Hlavné bolo vytvoriť nový svetový poriadok, o čo sa aj cárske Rusko usilovalo,“ znie jedna z téz programu.

„V záujme našej krajiny bolo zabrániť príliš výraznému oslabeniu porazeného Francúzska, aby bolo zabránené nadmernému posilňovaniu vplyvu Anglicka, Rakúska alebo Pruska. Bolo treba vytvoriť novú celoeurópsku rovnováhu síl, keď by všetky veľké mocnosti západnej Európy vyvážili svoj vplyv,“ zaznelo počas historickej vsuvky.

Len dodám, že polemika v štúdiu sa stočila k tomu, aký veľkorysý bol cár Alexander I., keď nepožadoval od Francúzska retribúcie, a západné mocnosti si to vôbec nevážili. Naopak, takmer okamžite po skončení vojny sa už spriadali plány proti Rusku. Bola teda Parížska mierová zmluva z roku 1814 víťazstvom alebo slabosťou ruskej diplomacie? Tak znela jedna z otázok.

Je úplne jasné, že cieľom programu bolo podprahovo divákom oznámiť, že s Európou nemožno uzavrieť žiadny mier. S tou nevďačnou a zradnou susedkou. Voči nej platí sila. A pokiaľ Rusi nebudú mať absolútnu prevahu a ruské baganče nebudú pochodovať po bulvári Champs-Élysées – pomyselne alebo ešte lepšie v skutočnosti –, Európa nebude Moskvu rešpektovať.

Nejde o žiadne zveličovanie. Rusko naozaj Európu, alebo konkrétnejšie Veľkú Britániu a Francúzsko – hýbateľa takzvanej koalície odvážnych na podporu Ukrajiny – považuje v súčasnej chvíli za väčších nepriateľov než tradičného zaoceánskeho protivníka USA.

Andrej ŽiarovskýKeď Rusi niekoho nazvú klaunom, považuje sa to za dosť veľkú urážku

Lukáš Krivošík

V pondelok 2. júna sa uskutoční druhé kolo priamych rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Opäť v Turecku. Špekulácie, že by znepriatelené strany mohli rokovať vo Vatikáne, boli mylné a vychádzali z neznalosti vzťahu Moskvy ku Katolíckej cirkvi a Vatikánu ako politickej inštitúcii.

Moskva predstaví svoje požiadavky na dosiahnutie trvalého mieru. Kyjev a jeho západní spojenci súčasne vyzývajú Rusko, aby pristúpilo na pokoj zbraní, ktorý by trval najmenej 30 dní.

Ukrajina navyše od Ruska požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie, prepustenie zajatcov a návrat ukrajinských detí unesených Ruskom. A ako vyhlásil nedávno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, v záujme trvalého mieru a bezpečnosti je nutné usporiadať stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Súdiac podľa niektorých únikov do médií, Kyjev by si chcel vymôcť od Ruska reparácie za vojnou zničenú infraštruktúru a ľudské obete na ukrajinskej strane. Kyjev zároveň navrhuje, aby sa Spojené štáty a Európa podieľali na vypracovaní podmienok, ktoré by viedli k úplnému zastaveniu konfliktu.

Ruský zástupca v Bezpečnostnej rade OSN Vasilij Nebenzia vyhlásil, že na dosiahnutie prímeria je nevyhnutné prinajmenšom to, aby Západ prestal dodávať zbrane Kyjevu a aby Ukrajina ukončila mobilizáciu čerstvých síl do svojej armády. Samotné prímerie však podľa diplomata Moskve na ukončenie vojny nestačí.

„Aby sme dosiahli udržateľné a trvalé urovnanie ukrajinskej krízy, musíme sa zaoberať jej základnými príčinami,“ povedal Nebenzia. „Navrhujeme usporiadať tento pondelok druhé kolo rozhovorov v Istanbule, kde si môžeme vymeniť memorandá o prístupoch oboch strán k procesu vyjednávania,“ dodal ruský diplomat.

Propaganda vysiela úplne jasný signál a pripravuje ruskú spoločnosť na zrejmú vec: pre Rusko je lepšia vojna než nevýhodný mier.

Rusko za základné príčiny vojny, ktorú rozpútalo, označuje zámer Ukrajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a prozápadnú revolúciu v Kyjeve, ktorá v roku 2014 zvrhla režim autokratického prezidenta Viktora Janukovyča. Na začiatku vojny Moskva svoju agresiu odôvodňovala potrebou demilitarizovať a denacifikovať susednú krajinu. Tieto požiadavky sú stále kľúčové. Alebo to aspoň tak Rusko verejne deklaruje.

Priesečník pozícií je v nedohľadne. A dá sa pochopiť rozčarovanie amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho administratívy, ktorých nekonečné rokovania o mieri na pozadí pokračujúcej vojny „nebavia“.

„Zistíme, či nás ťahá za nos alebo nie, a ak áno, tak odpovieme trochu inak, ale to zaberie asi týždeň a pol, dva týždne. Môžem povedať toto: som veľmi sklamaný z toho, čo sa stalo niekoľko nocí po sebe, keď ľudí zabíjali uprostred toho, čo by ste nazvali rokovaním. To ma veľmi sklamalo,“ povedal minulú stredu v Bielom dome novinárom Trump v reakcii na ďalší veľký dronový útok Ruska na Ukrajinu.

Trump v súvislosti so vzdušnými útokmi na Ukrajinu už predtým vyhlásil, že „Putin asi zošalel“, a pohrozil mu novými sankciami. Tie na Rusko doteraz neuvalil hlavne preto, že má stále pocit, že je mierová dohoda blízko.

Putin však nezošalel. Jeho propaganda vysiela úplne jasný signál a pripravuje ruskú spoločnosť na zrejmú vec: pre Rusko je lepšia vojna než nevýhodný mier. Rusko si chce svojou vojnou proti susednej krajine, kedysi bratskej, podmaniť nielen Ukrajinu. 

Chce, aby svet akceptoval nové Rusko. Nové v zemepisnom ohľade, ale aj nové veľmocenské Rusko. A to musí byť na papieri. Podpísané. A najprv to musia akceptovať USA a Západ. Inak konfrontácia bude pokračovať ďalej.