Nech kvitnú len červené kvety Cena za nezhodu so zákonmi je pre menšiny v Číne vysoká

Komunistická strana Číny začala v apríli 2018 realizovať plány s cieľom dosiahnuť, aby mešity s kupolami v arabskom štýle vyzerali skôr ako konfuciánske chrámy.

Odstránenie kupol sa uskutočnilo po polnoci, aby sa zabránilo akejkoľvek príležitosti protestovať alebo natáčať celú akciu na video. Jeden imám v provincii Che-nan spolu so svojimi stúpencami postavili okolo kupoly svojej mešity lešenie, aby ju tak skryli pred verejnosťou, kým celá akcia nepominie.

„Chuejovia prežívajú jednu pohromu za druhou a toto je ďalšia ťažkosť, ktorá prejde,“ povedal novinárke Emily Fengovej.

Jej kniha Nech kvitnú len červené kvety (Let Only Red Flowers Bloom) je pestrým opisom života obyčajných Číňanov, ktorí sa ocitli v pochmúrnom pláne prezidenta Si Ťin-pchinga vykoreniť identity menšín. Si Ťin-pching, ktorý má plnú hlavu rozpadu bývalého Sovietskeho zväzu, dospel k záveru, že Sovieti zlyhali, pretože nepotlačili nesúhlasné názory.

12 rokov Si Ťin-pchinga

Dvanásť rokov, ktoré zatiaľ strávil vo funkcii, zasvätil tento prezident potláčaniu aj triviálnych prejavov menšinovej identity. Keď Fengová začala posielať informácie z Pekingu, obdivovala etnickú, jazykovú a náboženskú rozmanitosť Číny. Sedem rokov cestovala po celej Číne, aby vyrozprávala príbeh o „odolnosti, vďaka ktorej zostali ľudia verní sami sebe, a to aj napriek obrovskému zastrašovaniu a tlaku prispôsobiť sa“.

Čínska komunistická strana v roku 2022 Fengovej odmietla udeliť vízum, ktoré by jej umožňovalo naďalej informovať priamo z Číny. Názov Fengovej knihy je adaptáciou názvu kampane Nech kvitne sto kvetov (百花齊放) z čias Mao Ce-tunga.

Táto kampaň sľubovala oslabenie kontroly zo strany čínskej komunistickej strany, čo však trvalo len niekoľko mesiacov. Mao sa čoskoro rozhodol, že kritiky už bolo dosť, a uvrhol Čínu do vražednej kampane Veľkého skoku a kultúrnej revolúcie.

Moslimský vydavateľ, s ktorým Fengová robila rozhovor, uviedol, že Si Ťin-pchingova Čína „chce, aby mala jej záhrada len jeden druh kvetov: červené. (...) Ak nie sú červené, musia sa zrezať“. 

Siov červený kvet je etnický Chan, ktorý hovorí mandarínsky a má dve alebo tri deti. Červený kvet je verný komunistickej strane a neustále upravuje svoj pohľad na svet tak, aby odrážal výkyvy propagandy komunistickej strany.

Emily Fengová a obálka jej knihy Nech kvitnú len červené kvety (Let Only Red Flowers Bloom). Foto: x.com

Moslim Jusuf v emigrácii

Najdetailnejšie rozvinutou postavou Fengovej knihy je Jusuf, ktorý vyrastal v moslimskej rodine Chuejov v strednej Číne. Vzdelanie v štátnej škole Jusufa naučilo, že život sa končí smrťou. Na pohrebe svojho starého otca si Jusuf „nevedel predstaviť, aké by to bolo, keby jeho vlastné telo pomaly hnilo v samote a v stiesnenom priestore tmavej hrobky“.

Ráno po pohrebe počul Jusuf melodický spev vychádzajúci z mešity a „zrazu ho premohol pocit bázne“. O štyri dni neskôr oficiálne konvertoval na islam. Začal nosiť malú bielu čiapočku a naučil sa arabskú abecedu. 

Začal žiť polokočovným životom, putoval po severozápadnej Číne a hľadal imámov, ktorí by mu poskytli nové pohľady na islam. Jusuf získal vytúžené miesto na štátom financovanej hadždž (púti) do Mekky.

V Mekke sa pripojil k „dynamickej mase ľudstva, ktorá obklopovala Kaabu. (...) Jusuf cítil, že spájaním sa s tisícami ďalších pútnikov v Kaabe sa hranice jeho individuálneho bytia stierajú“.

Dostal sa do povedomia písaním krátkych pútavých kníh o každodennom živote moslimov v Číne. Vydavateľstvo v Hongkongu jeho knihy vytlačilo a distribuovalo na pevnine. Otvoril islamské vzdelávacie centrum, ktoré sa usilovalo prispôsobiť islam modernej Číne.

Do roku 2019 sa jeho sen o spojení islamskej a čínskej identity v dôsledku agresívneho nepriateľstva Pekingu voči moslimom rozplynul. Jusuf mal pocit, že každý, koho sa dotkne, sa onedlho stretne s problémami zo strany polície. Desiatky ľudí boli zatknuté, pretože vlastnili knihy, ktoré napísal on; so svojimi príbuznými prerušil všetky kontakty, aby ich tak chránil. Jusuf teraz žije v exile v Malajzii.

Svojský rebel a kresťanský sudca

Jednou z najfarebnejších postáv vo Fengovej knihe je Čou Li-čchi z etnika Čuangov. Vyrastal v rozpadajúcom sa dome v južnej provincii Kuang-si. Jeho rodina si nemohla dovoliť pravidelne kupovať potraviny ani oblečenie a Čou v tretej triede odišiel zo školy, neskôr utiekol z domu a začal si zarábať kradnutím elektrických kolobežiek. Video z jeho zatknutia v provincii Kuang-si v roku 2016 sa stalo virálnym.

„Je veľmi príjemné prísť do záchytného centra,“ povedal Čou novinárke. „Je to pocit, akoby som sa vrátil domov. Mám to tu rád.“ Čou so svojou strapatou kozou briadkou a dlhými čiernymi vlasmi vyzeral ako ázijský Che Guevara a jeho fotografie v barete v štýle tohto kubánskeho revolucionára zaplavili čínsky internet. Videá s Čouom zaznamenali 300 miliónov pozretí. 

V krajine, kde je organizovaný spoločenský protest trestným činom, Čouovo odmietanie poctivej práce (kradol na protest proti nedostatku príležitostí, viackrát sa vyjadril, že radšej bude slobodný ako viazaný prácou, pozn. red.) predstavovalo alternatívny pasívnejší typ protestovania, ktorý sa označuje ako hnutie tchang-pching (躺平) alebo „byť v pohode“ (v angličitne lying flat). 

Keď Čoua v roku 2020 prepustili z väzenia, komunistická strana ho odsúdila ako negatívneho influencera. Sociálne médiá mu zrušili účty a pohrozili, že agentov vyhľadávajúcich nadaných ľudí, ktorí sa ho snažili najať, zaradia na čiernu listinu. Napravený a potrestaný Čou spoluzaložil miestnu spoločnosť vyrábajúcu elektrické kolobežky s bezpečnostným systémom proti krádeži, ktorý navrhol a otestoval on sám.

Čínski kronikári v ilegalitePre pravdu riskujú svoje životy a budujú archu, ktorá prežije súčasnú potopu

Robert Carle

Ťang Ping je kresťanka, ktorá sa stala právničkou v 90. rokoch 20. storočia, keď bolo čínske weičchuan (維權; „hnutie na obranu práv“) ešte v plienkach. Hnutie weičchuan sa snažilo využiť právny systém, aby pomohlo marginalizovaným skupinám v Číne získať ochranu zaručenú čínskou ústavou. 

Ťang sa v tomto prostredí darilo a svoju oddanosť spravodlivosti spájala s rovnakou oddanosťou kresťanským zásadám vykúpenia a odpustenia. V roku 2011 ju čínska vláda ocenila ako jedného z najlepších predstaviteľov čínskeho súdnictva.

Toto všetko sa zmenilo 9. júla 2015, keď neslávne známy zásah 709 hnutie weičchuan rozprášil. Fengová opisuje hrôzu, ktorá sa šírila v čínskej právnickej komunite, keď boli v krajine zatknuté stovky právnikov. 

Krátke obdobie, počas ktorého mohli títo odvážni aktivisti za občianske práva žiadať čínsku vládu, aby sa zodpovedala za dodržiavanie vlastnej ústavy, sa skončilo. „Pre ľudí, ako je Ťang Ping, sa krehká tolerancia skončila,“ píše Fengová.

Číňania mimo štátneho dohľadu

Dnes je bežné, že Američania odmietajú Čínu ako „dokonalú diktatúru“, ktorá potláča akýkoľvek odpor. Fengovej nezdolné osobnosti tento dojem spochybňujú.

Autorka nám ukazuje Čínu s bohatou umeleckou, náboženskou a jazykovou rozmanitosťou, ktorá existuje mimo neustáleho dohľadu, kampaní kultúrnej genocídy a militantného nacionalizmu. 

Silnou stránkou jej knihy je to, že z väčšej časti nepredstavuje disidentov, ktorí sa vedome stavajú proti vláde. Namiesto toho sa zameriava na bežných ľudí dodržiavajúcich zákony, ktorí sa považujú za lojálnych čínskych občanov, pričom však nevedomky prekračujú neustále sa meniace červené čiary čínskej komunistickej strany. 

Ľudia, ktorých Fengová opisuje, nachádzajú spôsoby, ako v krutom prostredí čínskej diktatúry žiť dôstojne a čestne. Nezlomný duch jej postáv svedčí o tom, že čínska komunistická strana nebude mať v Číne posledné slovo. Ani dlhá ruka tejto strany nedokáže uhasiť mihotavé záblesky svetla, ktoré Fengová vo svojej knihe vyzdvihuje.

Pôvodný text: China’s Outlaw Minorities: Journalist Emily Feng Documents The High Cost Of Non-Conformity. Uverejnené v spolupráci s magazínom Religion Unplugged, preložila Daniela Richards.