Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
09. december 2022

Ochota podriadiť sa kvôli ziskom

Ako si Čína kupuje vládu nad Hollywoodom

V roku 2020 sa Čína stala najväčším trhom filmového priemyslu. Čínska komunistická strana tento ekonomický vplyv už roky využíva na ovplyvňovanie obsahu amerických filmov.

Ako si Čína kupuje vládu nad Hollywoodom

Ilustračné foto: pexels.com/Pavel Danilyuk

Erich Schwartzel vo svojej knihe z roku 2022 Red Carpet: Hollywood, China, and the Global Battle for Cultural Supremacy (Červený koberec: Hollywood, Čína a globálny boj o kultúrnu nadvládu) tvrdí, že súčasný čínsky systém cenzurovania amerických filmov sa nápadne podobá na nacistickú príručku. Schwartzel je reportérom denníka Wall Street Journal pre oblasť filmového priemyslu, má teda na napísanie tohto rozsiahleho príbehu o pokrivenom vzťahu Hollywoodu s Čínou výborné predpoklady.

V 30. rokoch 20. storočia nemeckí úradníci prevádzkovali systém cenzúry a nátlaku. Roky takto nútili Hollywood, aby výmenou za prístup na nemecké trhy vytesňoval príbehy urážajúce nacistické cítenie.

Nemeckí cenzori napríklad požadovali, aby štúdio Universal zo svojho filmu z roku 1930 All Quiet on the Western Front (Na západe nič nové) vymazalo všetky scény, ktoré by mohli ponižovať Nemcov. Hollywood vyhovel a nelichotivé zobrazenia nemeckých vojakov vymazal. Nemeckí cenzori ďalej požadovali, aby sa upravená verzia filmu premietala nielen v Nemecku, ale aj v kinách na celom svete. Georg Gyssling, „Hitlerov veľvyslanec v Hollywoode“, tlačil na filmové štúdiá, aby zrušili premietanie protinacistických filmov ako Are We Civilized? (Sme civilizovaní?) a Mad Dog (Šialený pes). Hollywood prestal plniť príkazy Nemecka až na začiatku druhej svetovej vojny.

Hollywoodski režiséri a producenti sa naučili, že témy, ktoré komunistickú Čínu urážajú (Tibet, ujgurská oblasť Sin-ťiang, Hongkong, Taiwan, Tchien-an-men), nesmú otvárať. Zdieľať

Dnes má Čína v Hollywoode podobnú moc. V roku 2010 čínska spoločnosť Wanda kúpila AMC za 2,6 miliardy dolárov a Legendary Entertainment za 3,5 miliardy dolárov. V roku 2017 počet kinosál v Číne (50 766) prekonal ten v USA. V roku 2020 prekonal predaj vstupeniek v Číne predaj v Spojených štátoch, čím sa Čína stala najväčším trhom kinopriemyslu na svete. Takýto obrovský podiel na trhu spôsobil, že Hollywood začal prispôsobovať herecké obsadenie, dejové línie a dialógy tak, aby vyhovovali čínskemu, a nie americkému publiku.

Čínska cenzúra

Za posledných dvadsať rokov Čína pretavila svoj hospodársky vplyv do politického vplyvu. Čínski cenzori bežne žiadajú hollywoodske štúdiá, aby zo scenárov a z hotových filmov odstránili scény, ktoré by mohli nejakým spôsobom poškodiť čínsky komunistický systém. Čínske právo veta nad hollywoodskymi filmami de facto znamená, že väčšina zobrazení Číny je v skutočnosti štátom schválenou propagandou. Producenti a režiséri musia ukazovať „Čínu žiarivých nových miest, kde mladí a starí žijú spolu v harmónii a prosperite“, poznamenáva Schwartzel.

V 90. rokoch 20. storočia americkí filmári zistili, že Čína trestá politickú kritiku hospodárskymi sankciami. Za sympatické zobrazenie dalajlámu vo filme spoločnosti Sony Sedem rokov v Tibete Čína pohrozila, že tejto spoločnosti preruší dodávateľský reťazec v oblasti elektroniky, pričom jeho obnova by ju stála miliardy.

Keď spoločnosť Disney nakrútila film o dalajlámovi Kundun, čínske úrady pohrozili zrušením televízneho kanála a zábavného parku tejto spoločnosti. Aby Disney Čínu upokojilo, v tichosti film utlmilo tým, že minimalizovalo jeho marketingový rozpočet. Keď slabý marketing následne viedol k nízkym výnosom, mala spoločnosť Disney hodnoverný dôvod neuvádzať film do celoštátnych kín. Na dômyselnom ospravedlňujúcom turné sa predstavitelia spoločnosti Disney chválili čínskym úradníkom, že film Kundun videlo len veľmi málo divákov.

Vo filme Pixels z roku 2015 bola vymazaná scéna, v ktorej sa ničí Veľký čínsky múr, namiesto neho bol do vzduchu vyhodený Tádž Mahal. V čínskej verzii filmu Top Gun boli z bundy Toma Cruisa odstránené japonské a taiwanské vlajky. Zdieľať

Na prelome storočí sa hollywoodski režiséri a producenti naučili, že témy, ktoré komunistickú Čínu urážajú (Tibet, ujgurská oblasť Sin-ťiang, Hongkong, Taiwan, Tchien-an-men), nesmú otvárať. Vytvorili aj lobistický proces, aby pre svoje filmy získali čínsky súhlas. Na začiatku životného cyklu filmu sa medzinárodní distribútori stretávajú s úradníkmi čínskeho filmového úradu. Americké štúdiá musia pred uvedením filmu na trh vyhovieť viacerým čínskym byrokratom.

Schwartzel uvádza desiatky príbehov o tom, ako čínski cenzori upravovali americké filmy. Niektoré z takýchto zmien boli menšie, iné si vyžiadali prepísanie celých scenárov. Vo filme Pixels z roku 2015 bola vymazaná scéna, v ktorej sa ničí Veľký čínsky múr. (Namiesto neho bol do vzduchu vyhodený Tádž Mahal.)

V čínskej verzii filmu Top Gun boli z bundy Toma Cruisa odstránené japonské a taiwanské vlajky. V pôvodnej verzii filmu Mission Impossible III z roku 2006 Tom Cruise naháňa záporákov ulicami Šanghaja. Spoločnosť Paramount Pictures z filmu na žiadosť Číny vystrihla scény, ktoré zobrazovali všadeprítomné šanghajské šnúry na bielizeň.

V pôvodnej zápletke remaku filmu Červený úsvit z roku 2012 čínski výsadkári pristávajú na amerických predmestských trávnikoch a čínski generáli obsadzujú námestia. Čínski cenzori požadovali, aby producenti vo filme zmenili nepriateľa. Vedenie MGM sa rozhodlo, že Spojené štáty nenapadne Čína, ale Severná Kórea. Film už bol nakrútený, ale MGM systematicky prepracovalo všetky scény, čo ho stálo viac ako 1 milión dolárov. Herci, ktorí stvárnili čínskych útočníkov, sa zmenili na severokórejských vojakov.

Schwartzel opisuje obrovské úsilie pri editácii potrebné na premenu čínskych vojakov na severokórejských takto: „V malých kanceláriách zatemnených okennými tienidlami pracovníci upravovali myšou záber po zábere, až kým sa čínska červená so žltými hviezdami nevymenila za severokórejské červené, biele a modré vodorovné pruhy. Čína z obrazu vypadla.“

Schwartzel uvádza množstvo ďalších prípadov manipulácie. V pôvodnom scenári filmu z roku 2014 Transformers: Age of Extinction z produkcie Paramountu je Hongkong demolovaný robotmi a Američania ho prichádzajú zachrániť. Čínsky filmový úrad požadoval, aby Paramount zmenil koniec filmu tak, aby Hongkong prišli zachrániť nie americké, ale pekinské stíhačky.

Inzercia

V prerobených záverečných scénach hongkonskí úradníci s hrôzou sledujú, ako sa okolo nich rúcajú mrakodrapy. „Musíme zavolať ústrednú vládu o pomoc!“ kričí jeden z nich. Strih filmu sa presunie do hotela v Pekingu, kde čínsky minister obrany hovorí: „Ústredná vláda bude chrániť Hongkong za každú cenu. Stíhačky sú na ceste.“

V konečnej verzii Transformerov reprezentuje americkú demokraciu skupina skorumpovaných a neschopných hlupákov. Čínski vládni úradníci sú, naopak, efektívni, disciplinovaní a odhodlaní. „Transformers: Age of Extinction je veľmi vlastenecký film,“ poznamenal magazín Variety. „No ide o čínske vlastenectvo, nie americké.“

Kniha reportéra Wall Street Journal Ericha Schwartzela vyšla v tomto roku vo vydavateľstve Penguin Random House. Foto: instagram.com/erichschwartzel

Hollywoodska reverzná cenzúra

S ohľadom na čínsky podiel na trhu začali hollywoodske štúdiá praktizovať akúsi obrátenú cenzúru. Namiesto toho, aby čakali na spätnú kontrolu zo strany Číny, americkí filmári preventívne vytvárajú postavy, scény a produkty, ktoré majú osloviť čínskych byrokratov. Niektoré z týchto prídavkov sú až smiešne, napríklad keď muž stredného veku v Texase vytiahne kartu Čínskej stavebnej banky (CCB), aby si vybral peniaze z bankomatu. Čínski diváci sa nad takýmito „čínskymi prvkami“ často bavia a posmešne ich nazývajú „sójovou omáčkou“.

Zatiaľ čo hollywoodske štúdiá poslušne zbavujú svoje filmy čínskych záporákov, čínski filmári rovnakú láskavosť Američanom nevenujú. Hlavným protivníkom v čínskom blockbusteri Vlčí bojovník 2 z roku 2017 je Big Daddy (Frank Grillo), americký veliteľ žoldnierov vo vojnou zmietanej africkej krajine. Big Daddy je odpornou karikatúrou amerického sadizmu a svojvôle, ktorá sa na africké dediny pozerá ako na hračku, ktorú môže zničiť. Počas záverečnej bitky čínsky superhrdina Leng Feng (Wu Jing) vo veľkolepom súboji Big Daddyho porazí. Big Daddy hovorí: „Ľudia ako ty budú vždy podriadení ľuďom ako ja.“ Leng bodne Big Daddyho do krku a odpovie: „To je sk***ná minulosť.“ Leng končí film tým, že nad hlavu zdvihne čínsku vlajku a prechádza krajinou, ktorej ulice lemujú oslavujúci africkí dedinčania.

Keď sa Schwartzel pýta hollywoodskych manažérov, či súhlasia s podriadením sa čínskym cenzorom, často odpovedajú, že menia filmy pre mnohé zahraničné krajiny. To je pravda. Väčšina takýchto zmien však spočíva v jednoduchom vystrihnutí nahoty a vulgarizmov. Iné krajiny len veľmi zriedkavo filmárom vnucujú ideologické lakmusové papieriky. Iba Čína od Hollywoodu požaduje zmeniť filmy, ktoré sa v Číne premietať nikdy nebudú.

V prerobenej verzii filmu Transformers: Age of Extinction reprezentuje americkú demokraciu skupina skorumpovaných a neschopných hlupákov. Čínski vládni úradníci sú, naopak, efektívni, disciplinovaní a odhodlaní. Zdieľať

Schwartzel zasadzuje svoju analýzu do kontextu čínskej kultúry celebrít a propagandy. Sprostredkúva rozhovor s najbohatším mužom Číny, ktorého syn sa „preslávil tým, že kúpil svojmu psovi dvoje zlatých hodiniek Apple Watch – jedny na každú prednú nohu“. Robí rozhovory s chudobnými dedinčanmi pri Šanghaji, ktorých presťahovali, aby uvoľnili miesto pre Disneyho zábavný park. Rozpráva príbeh čínskych podnikateľov a hviezd, ktoré bez vysvetlenia zmizli z verejného života. Knihu končí v kenskej dedine Suswa, kde Čína v rámci „kampane za africkú verejnú mienku“ dodáva dedinčanom satelitné paraboly, aby si mohli naladiť čínske televízne programy.

Ambíciou Číny je vyrovnať sa Hollywoodu v schopnosti získať si lojalitu divákov. Čínska vláda nechápe, že kritické filmové zobrazenie amerického života dodáva Hollywoodu u amerických divákov dôveryhodnosť. V hollywoodskych filmoch sa pravidelne objavujú vládni úradníci ako záporáci pripravujúci sprisahania, ktoré musia hrdinovia odhaliť a prekaziť. Filmy, ktoré spochybňujú vládnuce orgány a odhaľujú nedokonalosti krajiny, slúžia dôležitému spoločenskému účelu a sú znakom toho, že Hollywood svojim divákom dôveruje.

Dokonca aj taký neskrývaný patriot, akým bol John Wayne, si s nadhľadom uvedomoval nedostatky Ameriky. Práve Waynova ochota postaviť sa americkým chybám z neho urobila takú obľúbenú ikonu.

Keď sa Hollywood teší zo svojich príjmov z čínskych pokladníc, mal by si pripomenúť, že v dlhodobom horizonte si srdcia a mysle verejnosti získa kritická sebareflexia, a nie autokratický obdiv samého seba.

Pôvodný text: How China Is Taking Over Hollywood. Uverejnené so súhlasom The Public Discourse, preložil L. Obšitník.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.