Po prijatí pandemickej zmluvy Maďarsko porušenie suverenity nevidelo, Slovensko a Poľsko áno. Šaško rozporuje Ficove tvrdenia

Aktualizované

Väčšina členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) hlasovala za pandemickú dohodu, ktorej text bol po viac ako troch rokoch intenzívnych rokovaní konsenzuálne dokončený v apríli. Za hlasovalo 124 krajín.

Zdržalo sa 11 štátov – okrem Slovenska aj Rusko, Poľsko, Taliansko, Izrael či Irán. Hlasovať v tomto orgáne WHO mohlo 181 štátov, 46 krajín chýbalo.

Šaško rozporuje Ficove tvrdenia

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (nominant Hlasu) v utorok uviedol, že fakt, že sa Slovensko pri hlasovaní zdržalo, dáva možnosť na ďalšie aktívne kroky.

„Napriek včerajšiemu hlasovaniu sa bude na pôde WHO o dohode naďalej diskutovať, a to aj za účasti Slovenska za rokovacím stolom,“ zdôraznil Šaško a pripomenul pritom, že slovenský zástupca pri hlasovaní postupoval v súlade s pozíciou, ktorú väčšinou odsúhlasila vláda.

Podľa ministra pandemická dohoda neohrozuje suverenitu krajín, čím poprel Ficovo mylné tvrdenie. „Žiadnym spôsobom neohrozuje suverenitu jednotlivých krajín. Nikto nemôže nikomu prikázať napríklad povinnosť naočkovať sa alebo uplatňovať lockdowny. To je jednoducho lož,“ uviedol Šaško.

Finálna verzia, pripravená na ratifikáciu členskými štátmi, by mala prísť na rad podľa neho v horizonte 12 až 18 mesiacov.

„Až vtedy, po ukončení riadnych rokovaní na medzinárodnej úrovni, k nej prijmeme ako krajina jasnú pozíciu a o definitívnom postoji k pandemickej dohode napokon rozhodnú riadne volení zástupcovia občanov SR, a teda vláda, Národná rada a prezident, nikto iný. Nikto nám teda nič nebude vnucovať,“ upozornil minister zdravotníctva.

Sto bodov pre nás, reagoval Kotlár

V pondelok neskoro večer reagoval na slovenský vzdor aj splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Peter Kotlár z SNS, ktorý na telegramovom účte napísal, že je zvedavý, čo budú jeho kritici tvrdiť, keď líderské krajiny ako Spojené štáty, Rusko a Izrael nesúhlasili so znením pandemickej zmluvy.

„A Slovensko umožnilo, aby sa to vedelo. Nič nie je stratené. Sto bodov pre nás,“ komentoval splnomocnenec Ficovej vlády. Po hlasovaní delegáti krajín ocenili dlho pripravovanú zmluvu potleskom, tlieskal aj slovenský veľvyslanec pri OSN Dušan Matulay.

Peter Kotlár a jeho status. Foto: TASR/Jakub Kotian a Reprofoto: Telegram/Martinka a Peter

Pandemická zmluva vznikla, aby sa krajiny dokázali lepšie pripraviť na potencionálne hrozby, akou bola pandémia koronavírusu.

Návrh okrem iného potvrdzuje suverenitu krajín pri riešení otázok verejného zdravia v rámci ich hraníc. Nie je preto pravda, že by sa krajiny prijatím zmluvy vzdali svojich národných rozhodovacích právomocí.

Rokovania o zmluve boli často napäté, najmä pre nezhody medzi bohatšími a rozvojovými krajinami, ktoré kritizovali nerovný prístup k vakcínam počas pandémie covidu-19. Mnohé z nich boli odkázané na darované očkovacie látky a dostávali sa k nim s veľkým oneskorením.

Jedným z kľúčových bodov dohody je vytvorenie mechanizmu prístupu k patogénom s pandemickým potenciálom a prístupu k výhodám z ich výskumu, ako sú testy, lieky či vakcíny (PABS – Pathogen Access and Benefit-Sharing). Detaily systému PABS sa majú doladiť do mája 2026.

Po finalizácii mechanizmu PABS bude dohodu možné ratifikovať. Aby dohoda nadobudla platnosť, bude ju musieť ratifikovať najmenej 60 štátov.

Krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania

Viaceré zo štátov, ktoré sa zdržali, po hlasovaní zdôraznili svoje výhrady. Dve krajiny – Irán a Paraguaj – tvrdili, že pandemickú zmluvu nemôžu podporiť, kým nebude finalizovaný aj mechanizmus PABS.

Hlasovania sa zdržali aj ďalšie krajiny vrátane Poľska, Holandska, Talianska, Izraela, Ruska či Iránu. Tieto krajiny vyjadrili potrebu ďalších rokovaní alebo mali obavy z konkrétnych ustanovení dohody.

Vláda Roberta Fica zaviazala slovenskú delegáciu, aby v Ženeve odmietla schválenie pandemickej dohody všeobecným súhlasom, požiadala o hlasovanie o pandemickej zmluve a nepodporila dohodu v hlasovaní. Slovensko sa napokon zdržalo, nehlasovalo proti.

Okamžite to využili politici hnutia Republika, ktorí upozornili na to, že Slovensko napriek vzdoru nehlasovalo proti. „Ani jedna krajina nebola proti!
Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo…“ napísal podpredseda hnutia Miroslav Suja na sociálnej sieti.

Otázku suverenity nevytiahlo ani Maďarsko

Pandemickú zmluvu napokon podporilo 124 krajín. S dohodou nemalo problém ani Maďarsko, ktoré zdôraznilo, že zmluva neporušuje suverenitu krajín, čo namietali viaceré krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania.

Európska únia označila dohodu za „dôležitý úspech pre globálnu zdravotnú bezpečnosť a spoluprácu“. Zdôraznila, že zmluva dokáže posilniť kapacity krajín pri prevenciách a prípravách na potenciálne riziká, akým bola aj pandémia koronavírusu.

Hoci napríklad Nemecko by privítalo ešte ráznejšie ustanovenia, najmä v oblasti prevencie, uznalo dohodu ako „kritický a včasný krok smerom globálnej solidarite a multilateralizmu“.

Nemci zároveň vyzvali ostatné krajiny, aby sa zapojili do rokovaní o prílohe dohody s „rovnakou politickou vôľou a jednotou ako doteraz“. Slovensko bude súčasťou rokovaní o systéme PABS, aj keď nemalo záujem o prijatie pandemickej zmluvy.

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus tlieska po tom, ako krajiny prijali medzinárodnú dohodu o prevencii a kontrole pandémií. Foto: TASR/AP

Švajčiarsko, ktoré sa počas rokovaní snažilo chrániť svoj farmaceutický sektor, uviedlo, že podporuje „pragmatický, dobrovoľný prístup v rámci existujúcich rámcov, ktorý zohľadňuje rady a príspevky odborníkov“.

K spravodlivému rozdeleniu zdravotníckych produktov, relevantných technológií a zdrojov chce prispieť aj Čína, ktorá naozaj môže rozvojovým štátom pomôcť posilniť ich kapacity na prevenciu, pripravenosť a následnú reakciu na krízové situácie. Zároveň však môže ísť o priamy čínsky záujem vymedziť si sféru vplyvu.

Zareagoval aj Kazachstan, ktorý zdôraznil, že dohoda nie je len globálnym právnym dokumentom, ale aj spoločným záväzkom k ochrane zdravia a bezpečnosti budúcich generácií.

Pandemická zmluva prešla aj bez SlovenskaŠéf WHO volal Ficovi, aby zmenil postoj. Robí to len pre politické body, tvrdí Pellegrini (otázky a odpovede)

Juraj Brezáni

Juhoafrická republika v mene afrického regiónu vyzdvihla význam pandemickej dohody spolu s dodatkom PABS. Ide podľa nich o zabezpečenie skutočnej spravodlivosti. Ocenili cieľ, že až 20 percent pomôcok vyhradených pre WHO pôjde na distribúciu do krajín s nízkymi a strednými príjmami.

Podobne za 22 amerických a karibských krajín s výnimkou USA reagovala aj Jamajka, podľa ktorej je tento región pripravený „dokončiť pandemickú dohodu“.