Nová premiérova iniciatíva Nedeľa bez Andreja Danka v televízii? Nepredstaviteľné

V tom čase Robert Fico o nedeli bez politiky asi ešte vôbec neuvažoval, mal iné starosti.

Zato my v Postoji sa občas k tejto téme vraciame, lebo ju považujeme za dôležitú.

Isto, konzervatívci zvyčajne nie sú za rušenie tradícií a toto už je tradícia. Veď nedeľné televízne diskusie sa v československej televízii začali v roku 1990.

Bolo to vtedy niečo nepredstaviteľné. Politici z rôznych strán diskutujú slobodne a naživo, moderátori môžu klásť aj kritické otázky, improvizovať, neuveriteľné.

Nič také za socializmu nebolo. Preto to bol v roku 1990 aj sviatok demokracie a nedeľa sa naň akoby hodila.

Faktom však je aj to, že nedeľnú politickú diskusiu vtedy zavádzalo pražské ústredie federálnej televízie a bratia Česi nie veľmi vnímali, že nemalá časť Slovákov má v nedeľu aj iný program, napríklad idú do kostola alebo majú veľké rodinné obedy.

Nechajme minulosť minulosťou. Podstatné je, že teraz sa nám táto tradícia nedeľných diskusií totálne zvrhla. 

Ony trvajú nonstop zo štyri hodiny a bežia na štyroch hlavných televíznych staniciach.

Akoby sa to už nikdy nedalo zmeniť, rezeň bez politických rečí už asi ani nechutí. A veď máme slobodu si telku zapnúť aj vypnúť. Tak prečo to riešiť?

Lebo politická prevádzka ide ďalej a v nedeľných diskusiách sa často vyhrocuje.

Tému držal pri živote Ján Figeľ ako ten dômyselný rytier don Quijote.

Vlani na jeseň sa na chvíľu okno príležitostí pootvorilo. Markíze vypadol moderátor, chvíľu teda nemala nedeľné diskusie.

Markíza mohla porušiť nedeľnú tradíciu.

Veď ona je lídrom televízneho trhu, ona môže zaveliť na zmenu a sebavedome otočiť loď.

Ale Markíza to neurobila, lebo čísla sledovanosti sú pri nedeľných diskusiách stále závratné. A tak potom rezignovala aj Jojka, ktorá dlho nemala svoju nedeľnú politickú debatu. Už ju má.

Tému nedele bez televíznych politických debát držal pri živote najmä Ján Figeľ ako dômyselný rytier don Quijote, ktorý sa nevzdáva a statočne vedie svoj boj, aj keď ho nikto neberie vážne.

No teraz na chvíľu jeho štafetu prevzal najsilnejší muž štátu. Čudná pointa príbehu.

Presadiť, aby ľudia na Slovensku netrávili nedeľu pri politických debatách, chce Robert Fico.

Jeden by mu aj zatlieskal. Ale ťažšie sa tie ruky dvíhajú na potlesk nepriateľovi tých nedeľných diskusií.

Lebo veď to bolo ešte vcelku nedávno, na začiatku februára, keď novú nedeľnú politickú reláciu TV JOJ prišiel k moderátorke Lenke Ježovej slávnostne otvoriť práve Robert Fico. 

Vtedy neodkázal do Jojky: nebláznite, nepotrebujeme žiadnu novú nedeľnú diskusiu.

Naopak, zaslúžil sa o jej úspešný štart. V univerzálnej cieľovej skupine si ju vtedy pozrelo viac ako 205-tisíc divákov.

No potom už premiér nechcel diskutovať, ale pred samotnými televíznymi debatami mal v nedeľu vlastnú politickú tlačovku. Aby tie televízne diskusie prebil silnejšou kartou. 

Asi ho to už prestalo baviť alebo to nemalo dostatočný výtlak. 

Televízie Danka rady pozývajú, lebo vždy vyvolá rozruch.

Začal radšej bojovať za nedeľu bez politických diskusií v televíziách.

Dá sa ľahko vystopovať, s čím to súvisí.

Po rozuzlení vládnej krízy približne v polovici februára vznikla nová koaličná dohoda a ňou sa cíti ponížený Andrej Danko. 

Neostalo mu veľa možností, ako ventilovať svoju frustráciu. A tak každú nedeľu ide do politickej diskusie. 

Televízie ho rady pozývajú, lebo vždy vyvolá rozruch.

Zvyčajne porozpráva niečo proti svojim koaličným partnerom alebo skritizuje vládu.

Vyvrcholením bola teraz transakčná daň, tam už Danko ide proti vláde tak tvrdo ako opozícia.

Fico televíziám nič zakazovať nemusí, dá sa to urobiť elegantnejšie.

Danko rýchlo zistil, že mu to funguje. 

Ako to kedysi dávno spieval Oldřich Nový v slávnom filme? Jen pro ten dnešní den stojí za to žít... 

To si od februára každú nedeľu môže pospevovať Andrej Danko.

Predseda vlády môže ignorovať to, čo v nedeľu v televíziách rozpráva Šimečka, Majerský či Gröhling, ale na svojho napajedeného koaličného partnera reagovať musí. 

Čo s tým? Ako Danka umravniť? 

Dohovoriť sa mu nedá. Tak by to mohlo ísť hodnotovo, že nedeľa bez politiky ako deň pokoja. Veď teraz sme v Smere konzervatívci.

Niektorí politici či aktivisti ani príliš nerozmýšľali a hneď začali kričať, že Fico chce obmedzovať televízie, že im chce zakazovať politické diskusie. 

To bola taká reakcia bez rozmyslu. Lebo Fico televíziám nič zakazovať nemôže a ani nemusí, dá sa to urobiť elegantnejšie. 

Dohodnúť sa s koaličnými partnermi, že do nedeľných diskusií sa chodiť nebude, a prizvať k tejto gentlemanskej dohode aj KDH. 

Koho by bavilo sledovať, ako sa v televíznych diskusiách neustále striedajú politici PS a SaS? No možno by zavolali aj matovičovcov či Demokratov, ale aj tak by to bola nuda.

Mohlo sa KDH od premiérovho návrhu dištancovať? Bolo by to čudné. 

Aj iné reakcie boli zvláštne. 

Michal Šimečka tvrdil, že sa Fico bojí diskusie, najmä diskusie s ním ako predsedom najsilnejšej politickej strany. To je pyšné tvrdenie. 

Fico by tú debatu asi zvládol, len mu to nedáva politickú logiku. Viac sa mu oplatí útočiť na Šimečkovu rodinu.

Aj šéf SaS vyhlásil, že Fico chce v strachu obmedzovať politické diskusie, no pravda je banálnejšia. 

Pre Fica je otravné, aby sa mu Danko každú nedeľu predvádzal v televíziách ako zásadová vnútrokoaličná opozícia.

Isto, v zložitej situácii je KDH. Je to preň hodnotová téma, ktorú má hrdo niesť. No je pravda, že hnutie nebolo v tejto veci doteraz príliš zásadové, lebo ľudia z KDH do nedeľných diskusií chodievali.

Ale teraz sa KDH k svojej téme prihlásilo.

Mohlo urobiť niečo iné? Má byť hnutie paralyzované strachom zo svojho vykosťovania Ficom? 

Veď tu nejde o to, že by poslanci KDH mali v parlamente hlasovať s koalíciou, nejde ani o podpisovanie nejakých tajných dohôd, iba o jednoduché rozhodnutie politickej strany, nepôjde sa v nedeľu do politickej debaty.

Ale Fico v tejto záležitosti zrejme narazí najmä u svojich koaličných partnerov. 

A keďže sa k téme KDH prihlásilo, hneď dostalo ponižujúce reakcie. SME sa vysmialo: „Keďže Fico do svojho stand-upu zaradil aj nápad kolektívne odmietnuť nedeľné diskusie, Milan Majerský neomylne zagágal.“

Denník N zas o KDH napísal: „Alebo je to proste tak, že Ficovi stačí prekrížiť prsty, či už je to s pohlaviami, alebo s nedeľou bez politiky, a kresťanským demokratom sa hneď pretočí aj nebo s peklom?“

KDH však môže pokojne vyhlásiť, že hodenú rukavicu od premiéra v tejto veci dvíha. Už nebude chodiť v nedeľu do diskusií a očakáva, že to v Smere a u jeho koaličných partnerov zariadi aj iniciátor nápadu.

Ale premiér zrejme v tejto záležitosti narazí najmä u svojich koaličných partnerov. 

Pre Andreja Danka a Romana Michelka sú ostro sledované nedeľné politické diskusie možno jedinou cestou, ako sa v politike zachrániť. 

Môžu sa tu vyhraňovať voči Smeru, ktorý bude tlačiť ďalšie konsolidačné balíčky, a aj voči Hlasu, keď prináša agendu, ktorá SNS nevonia.

Aj pre Hlas by bol problém nechodiť do televíznych diskusií, lebo oni sa tu radi prezentujú ako tí činorodí, ktorí vedia spravovať krajinu. 

Aj preto sa k návrhu postavil odmietavo Erik Tomáš a rezervovane Matúš Šutaj Eštok. Potrebujú byť na obrazovke, preferencie strany nevyzerajú dobre.

Je to celé trochu búrka v pohári vody.

A keby tu teraz nebolo všetko hysterické, mohlo by to byť aj vcelku zábavné.

Sledovať, ako sa ten Ficov nápad s nedeľným pokojom ujme či neujme. 

A ako bude potom musieť premiér rýchlo hľadať iné spôsoby, ako v nedeľu vyhnať Danka z televízie.