Zurückweisung in Abstimmung Nemecko od 6. mája už nelegálnych migrantov pravdepodobne nevpustí – ak Merz opäť neustúpi

Nemecko od 6. mája už nelegálnych migrantov pravdepodobne nevpustí – ak Merz opäť neustúpi
Friedrich Merz na snímke z 28. marca 2025. Foto: TASR/AP
Šiesteho mája sa oplatí navštíviť hranice medzi Nemeckom a Rakúskom, bude to vzrušujúci deň.
11 minút čítania 11 min
Vypočuť článok
Zurückweisung in Abstimmung / Nemecko od 6. mája už nelegálnych migrantov pravdepodobne nevpustí – ak Merz opäť neustúpi
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Leidenfrost
Martin Leidenfrost
Rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.
Ďalšie autorove články:

Toto ukrajinské prekliate Ani ruská agresia neurobila z malého kriváka Vladimira lepšieho človeka Volodymyra

Nevídané vzrušenie na Konzervatívnom summite Dokázali naši kresťanskí konzervatívci obrátiť mladú africkú moslimku?

Obnovená vízia osem a pol Na protivládnom kádeháckom portáli bez štipky hanby drukujem KDH

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Keďže kresťanskodemokratická únia z CDU/CSU a sociálnodemokratická SPD majú už dohodnutú koalíciu a SPD ešte nechá všetkých svojich členov dva týždne hlasovať o koaličnej zmluve, voľba predsedu CDU Friedricha Merza za desiateho kancelára Spolkovej republiky Nemecko padne pravdepodobne na 6. máj.

Merz v kampani aj po voľbách sľúbil, že od svojho prvého dňa v úrade kancelára budú migranti bez platných vstupných dokladov na nemeckých hraniciach dôsledne vracaní späť. Po tom, čo pred voľbami prisahal vernosť dlhovej brzde a krátko po voľbách hlasoval spolu s SPD a so Zelenými za závratný extradlh vo výške približne bilión eur, má silno pošramotenú dôveryhodnosť. Preferencie jeho CDU padajú, v jednom prieskume ju dobehla opozičná AfD, nový variant nemeckého nacionalizmu, ktorý hľadá svoje vzory v Trumpovi a Putinovi.

Slovom, Merz si politicky nemôže dovoliť nedodržať svoj sľub, že stopne masový prílev žiadateľov o azyl prevažne z moslimského sveta. Tvári sa preto, že daný sľub platí.

Robí to teraz trochu kŕčovitejším slovníkom než v kampani: „Takto je to takmer doslovne uvedené v koaličnej zmluve.“ S ohľadom na dohodu, že ministerstvo vnútra dostane nominant bavorskej CSU, ktorá podľa jej predsedu Markusa Södera má „vnútornú bezpečnosť takpovediac vo svojej DNA“, Merz ubezpečil: „Keďže CSU bude mať spolkového ministra vnútra, ja ani nebudem musieť tento pokyn vôbec dávať. To sa stane.“

Ako povedal v nedeľu večer v televíznom rozhovore s moderátorkou Caren Miosgovou, Merz chce znížiť ročný počet migrantov na päťciferné číslo. Nie je to nula, no aj tak je to ambiciózny cieľ: dokonca v pandemickom roku 2020, v ktorom mnohé európske štáty uzavreli svoje hranice, prekročilo nemecké hranice viac ako stotisíc nelegálov. Migranti vyslovili čarovné slovíčko azyl a mohli v drvivej väčšine zostať v Nemecku.

Pomaly dochádza k obratu v médiách

Tradične protimigračne naladený Merz jednoducho vie, že množstvo islamistických útokov nadobro zmenil postoj nemeckej väčšiny k azylantom z krajín ako Sýria a Afganistan. V priebehu posledného polroka sa dokonca zmenilo spravodajstvo kedysi zaryto promigračných verejnoprávnych nemeckých televízií.

Stále sa objavujú slniečkarske vyjadrenia ako od moderátora predvolebných debát Louisa Klamrotha, ktorý vzhľadom na alarmujúce údaje o skupinových znásilneniach spáchaných 71 podozrivými zo Sýrie, 49 z Afganistanu, 43 z Iraku a 33 z Turecka tvrdil, že páchateľom znásilnenia mohol byť aj „austrálsky študent na výmennom pobyte“. (Nemohol byť, ani jeden Austrálčan široko-ďaleko v tejto kriminálnej štatistike nefiguroval, s výnimkou jednej austrálskej turistky z minulého leta v Paríži – ktorá sa však ocitla na strane obetí.)

Napriek takýmto návratom do čias popierania problému je dnes už v Nemecku dovolené, aby sa čiastočne aj v progresívnych médiách rozprávalo o temných stránkach masového prisťahovalectva z problematických moslimských prostredí: moderátor každodennej večernej talkshow Markus Lanz neúprosne upozorňuje na zlyhanie migračnej politiky a televízny kabaretista Dieter Nuhr mohol minulý týždeň v hlavnom vysielacom čase hovoriť, že jeden jeho priateľ platí výpalné, aby gang mladých migrantov nemlátil jeho syna na ceste do školy.

Ešte pred rokom bolo nepredstaviteľné, aby verejnoprávna televízia vysielala dokument ako Migrácia. Čo sa deje zle (Migration. Was falsch läuft). Dokument severonemeckej televízie NDR a bavorskej BR – je to pilotná epizóda zo širšej programovej série s jednoduchým názvom Jasno (Klar) – vyvoláva v tomto týždni silné emócie. Hlavným protagonistom filmu je totiž otec 17-ročného dievčaťa, ktoré palestínsky delikvent so zamietnutou žiadosťou o azyl v regionálnom vlaku dobodal na smrť.

Otec zavraždenej Michael Kyrath hovorí vo filme o rodičoch, ktorí stoja pri rakve svojich detí. Hovorí o rodičoch, „ktorí naposledy v živote pohladia ruku svojho dieťaťa, a táto ruka je ľadová. Ak nemáte deti, neviete si to predstaviť. Môžem vám povedať, že po 20 mesiacoch mám ten pocit stále v prstoch“.

Predsedníčka mládežníckeho zväzu Zelených Jette Nietzardová v dokumente hovorí, že „by najradšej žila vo svete, kde by nikto nemusel byť deportovaný, pretože máme dosť miesta pre každého“. Filmové dielo sa stretáva s ostrou kritikou: stabilne nekomický štátny komik Jan Böhmermann nazval dokument „pravicovopopulistickým nezmyslom“, „neľudskosťou“, „hlúposťou“, ba „svinstvom“. Multikultúrna novinárska organizácia Neue deutsche Medienmacher*innen vidí v „rasistických naratívoch“ dokumentu „najhlbšie dno v spravodajstve verejnoprávnych médií“.

S touto kritikou sa dalo rátať, pozoruhodné však je, že film zatiaľ ešte nikto nestiahol ani nezrušil celú novú programovú sériu Jasno.

Už aj elita sa bojí o svoje deti

Zdá sa, že už aj časť ľavicovoliberálnych novinárov prehodnotila svoj Refugees Welcome postoj. O dôvodoch môžeme iba špekulovať. Z mimoriadne beznádejného rozhovoru s politicky už nekorektným odporcom AfD Nuhrom bolo cítiť, že už aj svetobežní predstavitelia nemeckej elity sa začali báť o život svojich detí.

To je nálada, ktorá zo 69-ročného reliktu starých dobrých deväťdesiatych rokov Merza urobila kancelára. Možno Merzovi veriť, že svojich voličov aspoň pri tejto téme nechce zradiť, háčik spočíva iba v tom, že väčšina expertov na migračné a európske právo vyhodnocuje Merzove plány ako protiprávne – a že Nemecko nie je ostrovom v mori.

Nemecko má susedov, ktorým by v prípade stopnutia nelegálov na nemeckých hraniciach všetci migranti zostali. Hlavným príjemcom by bolo v prvom rade Rakúsko.

Nemecko a Rakúsko sú v migračnej politike dlhoročne spojené nádoby, medzi týmito nemeckojazyčnými krajinami migrujú húfy azylantov a odmietnutých žiadateľov o azyl.

Ukazujú to okrem iného aj kariéry islamistických teroristov z marca 2025, zo septembra 2024 a z marca 2024: 23-ročný Sýrčan Ahmad G., ktorý v centre rakúskeho Villachu na smrť dobodal 14-ročného Rakúšana, žil a vyčíňal v období pred útokom v Nemecku; 18-ročný Rakúšan zo Salzburska Emra I. zomrel pri útoku na izraelský generálny konzulát v Mníchove; 20-ročný Dolnorakúšan s tureckými koreňmi Hasan E., ktorý v marci 2024 neďaleko mekkskej Kaaby pobodal päť ľudí nožom, vyrastal čiastočne v Nemecku.

Existuje síce nemálo prípadov, že migrant požiada v Rakúsku o azyl a ihneď sa presunie do Nemecka. Aj keď zohľadníme tento faktor, migračná záťaž bola pre Rakúsko dokonca väčšia ako pre Nemecko: Rakúsko v rokoch 2015 – 2014 prijalo 433 142 žiadostí o azyl, čo predstavuje 4,73 percenta obyvateľstva, Nemecko o niečo menej, 2 956 646 žiadostí, čo predstavuje 3,55 percenta obyvateľstva. Iba Rakúsko udelilo v rokoch 2015 – 2023 azyl alebo doplnkovú ochranu 75 016 mužom, 36 251 ženám a 82 386 maloletým osobám, odmietnutí žiadatelia obvykle zostali v regióne.

Výnimka pre núdzové situácie

Keďže sa približne polovica týchto prišelcov sústreďuje v nehipsterských štvrtiach Viedne, ide zvlášť pre mladšie viedenské ročníky o demografickú revolúciu.

Nárast počtu žiadateľov o azyl bol obzvlášť ohromný v rokoch 2022 a 2023, keď Rakúsko zažilo po Cypre najväčší nával nelegálnych migrantov na obyvateľa spomedzi všetkých krajín Európskej únie. V roku 2022 prijalo 112 245 rekordných žiadosti o azyl, kým Nemecko „iba“ 244 132.

Krajiny EÚ majú zásadne povinnosť prijať a preskúmať žiadosť o azyl. Merz na jeseň minulého roka argumentoval tým, že v článku 72 Zmluvy o fungovaní EÚ našiel východisko – článok 72 totiž v núdzovom prípade umožňuje dočasnú výnimku. Keďže počet nových žiadateľov v Nemecku v poslednom čase klesol, je viac ako otázne, či túto výnimku Merzovi nemecký alebo európsky súd odklepne.

Skutočné preťaženie sa deje vo viedenských školách: keďže ľudovecko-zelená vláda Rakúska v rokoch 2023 a 2024 umožnila zlúčenie rodín najmä pre uznávaných sýrskych azylantov, z tohto titulu do Rakúska v roku 2023 vstúpilo 9 254 rodinných príslušníkov, v roku 2024 ďalších 7 762 príbuzných. V oboch rokoch išlo takmer výlučne o neplnoleté osoby a osoby v školskom veku so sýrskym občianstvom.

Teraz sa to utlmilo, ale pre Viedeň to znamenalo, že každý mesiac pribudlo 350 nových sýrskych školákov, zväčša z tureckých utečeneckých táborov, kde sa mnohé z nich ešte ani nenaučili písať a čítať. Viedeň reagovala budovaním štyroch kontajnerových škôl.

Dnes má 44,6 percenta prvákov vo viedenských školách status „výnimočných žiakov“. To môže znamenať všeličo, mnohí z nich sa narodili už v Rakúsku, v každom prípade nevedia sledovať lekcie, 26 percent hovorí po arabsky, 16 percent turecky.

Poviete, ak toto nie je podľa európskeho práva núdzová situácia, tak čo potom? Nuž, vôbec to nie je isté.

Nová rakúska vláda totiž rozhodla pozastaviť zlučovanie rodín aspoň do septembra 2026 s jedným maximálnym predĺžením do mája 2027, rakúske kapacity ústavného a európskeho práva však už teraz spochybňujú, či zámer ľudovecko-červeno-liberálnej trojkoalície ustojí súdne spory.

To, že právo na zlúčenie rodiny obmedzí vláda procesným opatrením, odborník na ústavné právo Bernd-Christian Funk označuje za „trik“. Odborník na európske právo Franz Leidenmühler hovorí: „Právo Únie je tam, kde sa končia triky.“ Podľa Leidenmühlera sa európska výnimka pre prípad núdze má chápať v úzkom zmysle, napríklad s cieľom zabrániť chaosu: „Preťaženie vzdelávacích inštitúcií v jednotlivých mestách túto požiadavku v žiadnom prípade nespĺňa.“

Spolupráca s Rakúskom?

Keďže v prípade Nemecka môže byť rečí o chaose aktuálne ešte menej, je plán Merza a jeho zatiaľ neznámeho ministra vnútra tendenčne ešte náročnejší. A to o to viac, že v koaličnej zmluve s SPD sa nájde slovíčko, že odmietnutie migrantov na nemeckých hraniciach (Zurückweisung) sa má konať „v koordinácii“ (in Abstimmung) so susednými štátmi.

Celé znenie pre fajnšmekrov: Wir werden in Abstimmung mit unseren europäischen Nachbarn Zurückweisungen an den gemeinsamen Grenzen auch bei Asylgesuchen vornehmen. Wir wollen alle rechtsstaatlichen Maßnahmen ergreifen, um die irreguläre Migration zu reduzieren. („V koordinácii s našimi európskymi susedmi podnikneme aj kroky na uzavretie našich spoločných hraníc pre žiadateľov o azyl. Chceme prijať všetky ústavné opatrenia na zníženie nelegálnej migrácie.“)

Na otázku novinára, či „koordinácia“ znamená „získanie súhlasu susedov“ alebo „informovanie susedov“, podráždený Merz odpovedal: „Koordinácia znamená koordináciu.“ Abstimmung heißt Abstimmung.

Veľa sa toho zatiaľ zrejme ešte neskoordinovalo, rakúska vláda sa hrá na mŕtveho chrobáka.

Rakúske ministerstvo vnútra opakovane zdôraznilo, že odmietnutia na hraniciach sú v rozpore s právom EÚ a že Rakúsko nie je pripravené prijímať žiadateľov o azyl späť. Medzi Rakúskom a Nemeckom vraj neexistuje dohoda o readmisii.

Nový rakúsky kancelár, budhovsky pokojný advokát Christian Stocker, Nemcom cez víkend v denníku Frankfurter Allgemeine odkázal: „Právo platí pre všetkých – pre nás aj pre Nemecko. Som presvedčený, že aj tu nájdeme harmonizované riešenie, ktoré bude založené na princípoch právneho štátu.“

Šiesty máj bude taký zaujímavý, že si človek na nemecko-rakúskych hraniciach má chuť takmer urobiť piknik.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Nemecko migračná politika Rakúsko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť