KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Výzva pre staršieho syna

Vstúpiť do seba – to je jediná cesta pre všetkých márnotratných. Vstúpiť do seba – to je šanca pre zatrpknutých, dvojtvárnych, ne(s)pokojných, pre neschopných milovať iných, ani seba.

„Často ma zaráža, keď počujem v cirkvi rozprávať o stratenej ovci. Väčšinou sa tým myslia prostitútky, homosexuáli alebo bezdomovci. Šokuje ma, že sa myslí hlavne na ľudí na okraji spoločnosti. V tom sa cirkev mýli. Stratenou ovcou môže pokojne byť aj nejaký biskup,“ uvažuje francúzsky kňaz Guy Gilbert v Evanjeliu podľa svätého lotra. Mieri tým na biskupov, ktorí vo svojich diecézach vládnu diktátorsky, „tak trochu ako Pinochet“. Spomenie aj kňazov nedodržiavajúcich celibát či dopúšťajúcich sa pedofilných zločinov. Prejde k laikom, ktorí absolutizujú svoje hnutie, v ktorom sa horlivo angažujú. Tí všetci sú stratenými ovcami. A môžu nimi byť i príliš prísni rodičia, „babička alebo sesternica, s ktorou sa neznášate“.

Nedokončené podobenstvo

Nie je jednoduché postaviť pomyselnú ohradu medzi dobrými a zatúlanými ovečkami. Nedá sa jasne určiť, že tento syn je verný a tento zblúdilý. Lukášovo najslávnejšie podobenstvo predstavuje Ježišov ďalší pokus ako vyvrátiť farizejom ich falošnú mienku o vlastnej spravodlivosti a o paušálnom odsudzovaní verejných hriešnikov. Na začiatku stavia do negatívneho svetla mladšieho brata, pretože opustí rodný dom a premárni dedičstvo. Avšak jeho kajúci návrat z neho robí víťaza – toho dobrého. Na druhej strane, starší syn sa najprv javí ako pravoverný, no končí ako závistlivý a neprajný – ten zlý.

Príbeh by mohol pokračovať, aby ukázal aj jeho opätovné blahodarné prijatie v otcovskom náručí. Toto pokračovanie zostáva otvorené, aby si ho poslucháči domysleli, aby sa každý pýtal za seba, či to nie som ja, kto sa „nahneval a nechcel vojsť“ dovnútra. Kľúčová otázka znie: “Čo musí starší brat urobiť, aby mohol s radosťou vstúpiť na rodinnú slávnosť?”

Dosebavstúpenie

Odpoveď sa skrýva v momente obrátenia jeho mladšieho súrodenca, ktoré nastalo vtedy, keď „vstúpil teda do seba“ (Lk 15,17). Vstúpiť do seba – to je jediná cesta pre všetkých márnotratných. Vstúpiť do seba – to je šanca pre zatrpknutých, dvojtvárnych, ne(s)pokojných, pre neschopných milovať iných, ani seba. Grécky text a jeho moderné preklady ponúkajú alternatívne znenie „prišiel k sebe“, vo význame „prišiel k svojim zmyslom“, „spamätal sa“ či „vytriezvel“. Mladší syn v ďalekej cudzine po finančnom a morálnom krachu pochopil svoju klamlivú predstavu o slobode. Uvedomil si svoje chybné kroky „proti nebu i voči“ otcovi.

Staršieho syna v tom lepšom scenári čaká spamätanie sa z vlastnej nežičlivosti a zbúranie pyšného monopolu na otcovu priazeň. Rovnakú nádej má hyperaktívny workoholik fungujúci dvadsaťštyri hodín denne na mobile, šoférujúci, vybavujúci, pobehujúci... Azda si vo svetlejšej chvíľke uvedomí, že s manželkou sa úprimne neporozprával už pár mesiacov a nemá potuchy, aké známky majú deti v škole. Kým nevstúpi do seba, nikdy nepovie „dosť!“, nikdy nezabráni, aby mu skutočný život unikal pomedzi prsty. Žena, posadnutá svojou vizážou, míňajúca mesačne stovky eur na kozmetiku a oblečenie, môže takisto len cez „dosebavstúpenie“ odhaliť svoju skutočnú hodnotu a vnútornú krásu. Takisto všetci – vrátane takých cirkevných predstavených či rodinných príslušníkov, o ktorých píše otec Gilbert – majú možnosť kriticky sa pozrieť na svoje počínanie, zadívať sa na seba akoby z nadhľadu, odstúpiť od seba(!), spochybniť sa. Takto začína cesta k nájdeniu seba samého.

Dvojaká výzva

Dnešné podobenstvo nám prináša dvojakú výzvu. Prvá spočíva v preskúmaní, či predo dvermi Božej milosti s namrzenou tvárou nestojím ja a lepšie pre mňa bude, ak najprv vstúpim do seba. Druhá nás nabáda hľadať také metódy, také slová, také činy, ktorými by sme nasmerovali k „dosebavstúpeniu“ tých, ktorí to tiesnivo potrebujú. Aby každý, kto je mŕtvy, ožil a kto je stratený, našiel sa.

Peter Fogaš
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy, tvorí blog requiram.blogspot.com

Foto: patriciasbaker.com