Spoločnosť 06. január 2015

Kázeň Petra Fogaša: Gayovia pri jasličkách

Peter Fogaš
Peter Fogaš
Nemecký filozof v liste svojej dcére napísal, že by sme mali vždy Ježišovi ďakovať za to, že do dejín uviedol deti. Dodajme: deti v rodine. 6439651911_e4f3c7e616_z1.jpg Hŕstka pútnikov prechádzala Svätopeterským námestím v Ríme. Sprievodca im objasňoval históriu najvä...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Peter Fogaš

Kázeň Petra Fogaša: Gayovia pri jasličkách
Nemecký filozof v liste svojej dcére napísal, že by sme mali vždy Ježišovi ďakovať za to, že do dejín uviedol deti. Dodajme: deti v rodine. 6439651911_e4f3c7e616_z1.jpg Hŕstka pútnikov prechádzala Svätopeterským námestím v Ríme. Sprievodca im objasňoval históriu najvä...

Nemecký filozof v liste svojej dcére napísal, že by sme mali vždy Ježišovi ďakovať za to, že do dejín uviedol deti. Dodajme: deti v rodine.

Hŕstka pútnikov prechádzala Svätopeterským námestím v Ríme. Sprievodca im objasňoval históriu najväčšej baziliky sveta, do ktorej mali namierené. Jeden manželský pár sa od skupinky odtrhol. Žena vytiahla z kabelky list papiera, oboma rukami ho držala na hrudi a s vyškereným úsmevom pózovala svojmu manželovi, ktorý hneď začal cvakať fotoaparátom. Sprievodca sa k nim vrátil, aby si prečítal nápis načmáraný čiernou fixkou na kancelárskom hárku: Dovoľte gayom adopciu detí.

„To mi dala dcéra,“ vysvetľovala žena skrývajúc rozpaky. „Pýtala som sa, čo jej mám z výletu priniesť, a povedala, že stačí, ak sa pri Vatikáne odfotím s týmto papierom.“
„Hm,“ prikývol zamyslene sprievodca a pri čakaní v dlhom rade na vstup do baziliky sa jej opýtal: „Pozná vaša dcéra nejaké homosexuálne páry? Vie, ako žijú?“
„Ani nie, nemyslím. Viete, vysokoškoláci... Vraví, že lepšie vyrastať takto než v detskom domove či na ulici.“
„A dokážete si predstaviť, žeby ste ju nevychovávali vy, ale takýto pár?“
„???“

Sviatky rodiny rodín

"Vianoce pre kresťanov nie sú len sviatočnou pripomienkou toho, že Boh vstúpil do histórie, ale aj toho, ako vstúpil."

Vianoce pre kresťanov nie sú len sviatočnou pripomienkou toho, že Boh vstúpil do histórie, ale aj toho, ako vstúpil. Donekonečna môžeme rozjímať o tomto tajomstve, a nikdy sa nám nezunuje. Astérius, biskup zo 4. storočia, objasňuje vtelenie Božieho syna pri komentovaní Knihy žalmov takto: „Pán pozrel z neba na synov ľudských a skúmal, či je niekto rozumný a hľadá Boha. No všetci poblúdili, všetci sa skazili (por. Ž 14,2-3). Áno, boli splnené slová Písma, že spravodlivosť zhliadne z neba (por. Ž 85,12b). Kristus prišiel od Otca: Pravda vyrástla zo zeme (por. Ž 85,12a), teda Pán z Panny.“ Atanáz Alexandrijský v rovnakom období dodáva: „Archanjel Gabriel bol poslaný k Márii nie jednoducho ako k panne, ale ako k panne zasnúbenej s mužom“ (por. Lk 2,7).

Po Ježišovom narodení zasa pozorujeme troch mudrcov z východu, ktorí sa na svojej púti za hviezdou zastavili práve v Betleheme. „Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou“ (Mt 2,11a). Na tejto správe je zaujímavé, že jediný evanjelista, ktorý nám opisuje návštevu neznámych mužov, explicitne vôbec nespomína, že sa stretli aj s Jozefom. No pokračuje, že hneď „po ich odchode sa Jozefovi zjavil Pánov anjel“ (Mt 2,13a) a oznámil mu Boží plán záchrany pred krutovládcom Herodesom.

Zhrnutie: Boh vo svojej dobrote a všemohúcnosti sa rozhodol vstúpiť do dejín ako konkrétny človek jednej rodiny, v ktorej je on dieťaťom, Mária manželkou a matkou a Jozef manželom a otcom. Slovo otec tu označuje muža, ktorý je spolu so ženou nutný pre utvorenie rodiny, pre život jej členov a pre zabezpečenie jej náležitej starostlivosti (teda nie biologicky – vtedy by už dieťa nebolo Božím synom). Vianoce sú tak správou o Božom narodení a zároveň o jeho pozemskej rodine. Jeho život sa stal evanjeliom, v prvom rade evanjeliom o Bohu, no v neposlednom aj evanjeliom o rodine.

Traja za všetkých

"Písmo ich označuje ako mudrcov, teda do Betlehema prišli v mene vedcov, intelektuálov a géniov ľudstva. Viera v Božieho syna naozaj nie je len ópiom primitívnych ľudí, lež aj najnáročnejší sú jej schopní."

Zmyslom sviatku Zjavenia Pána je potvrdiť a rozšíriť toto posolstvo v najväčšej možnej miere. Traja muži z východu, ktorým tradícia dáva mená Gašpar, Melichar a Baltazár, predstavujú v prvom rade cudzincov. Takto reprezentujú všetky národy, rasy, náboženstvá a kultúry. Boží syn neprišiel len pre kresťanov, ale pre všetkých. Keďže prekonali veľkú vzdialenosť, a text Písma nenaznačuje nič iné, môžeme predpokladať, že boli dostatočne zdraví.

Spasiteľ sa nenarodil len pre chorých a trpiacich, ale aj pre tých, ktorí sú v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. Ľudovo ich nazývame králi, čím zastupujú všetkých mocných sveta, vladárov a vlády, kráľov a prezidentov. Neprišiel len pre poddaných, ale aj pre nadriadených, pre pánov.

„Otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu“ (Mt 2,11c), teda boli bohatí. Kráľ kráľov sa nenarodil len pre chudobných a utláčaných, ale aj pre tých, ktorí netrpia núdzu, pre majetných, pre milionárov.

Písmo ich označuje ako mudrcov, teda do Betlehema prišli v mene vedcov, intelektuálov a géniov ľudstva. Viera v Božieho syna naozaj nie je len ópiom primitívnych ľudí, ale aj najnáročnejší sú jej schopní. A neprišli špekulovať či experimentovať, a už vôbec nie sa narodenia dieťaťa báť a zlovestne plánovať jeho vraždu ako Herodes. Na vrchole svojej cesty zmĺkli, „padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2,11b). V mene všetkých urobili to, k čomu sú povolaní všetci: padnúť na zem pred tajomstvom narodenia dieťaťa v rodine muža a ženy. Nie obyčajného dieťaťa (vlastne, žiadne dieťa nie je obyčajné), no unikátneho, Bohočloveka.

Pokorou k pravde a spravodlivosti

"Kontroverzia medzi pro-rodinným a pro-homosexuálnym hnutím odhaľuje množstvo nepokory a nízkosti na obidvoch stranách. Zástanci prvého by nemali zabúdať na toleranciu a na lásku k druhým. Tí by zasa mali prijať hranice svojich snáh."

Extrémna betlehemská pokora zo strany Boha k nám od nás vyžaduje najmožnejšiu pokoru vo vzťahu k nemu a vo vzťahu k iným. Pokoru a pokoj. Len vtedy môžeme autenticky spoznávať pravdu a nachádzať vhodné prostiedky, ktorými ju máme obhajovať a šíriť. Atmosféra fanatizmu, nenávisti a agresie nás ku krajšiemu a dôstojnejšiemu životu nikdy neprivedie. Kontroverzia medzi pro-rodinným a pro-homosexuálnym hnutím odhaľuje množstvo nepokory a nízkosti na obidvoch stranách. Zástanci prvého by nemali zabúdať na toleranciu a – ako kresťania – na lásku k druhým. Tí by zasa mali prijať hranice svojich snáh.

Pútnička s transparentom na Námestí sv. Petra ponúka paradoxný pohľad na druhú skupinu. Za práva homosexuálov sa nezasadzujú len ľudia s touto orientáciou, ale aj heterosexuáli, kresťania a takí, ktorí vôbec netušia, za čo bojujú. Azda trochu tušia proti komu... Podľahli modernej proticirkevnej móde? Presadzovaním nepoznanej „inakosti“ prejavujú frustráciu zo seba? Rezignovali na úprimné a rozumné hľadanie pravdy a konajú len pudovo, bezmyšlienkovo? Alebo len vrtošivo experimentujú? Pestré odpovede sa núkajú, no sotva niektorá uspokojí, skôr len zamrzí...

Ak chceme nadobudnúť správny postoj k témam, ako sú manželstvo, rodina, plodnosť, deti či výchova, azda by sme mali začať a neustále sa vracať práve tam – na kolená pred jasličky. Padnime na zem a klaňajme sa mu, všetci. Kresťania aj neveriaci. Zdraví aj chorí. Bohatí aj chudobní. Slávni i neznámi. Žijúci v rodinách i singles. I homosexuáli. Podarujme mu samých seba a v tichu o ňom rozjímajme a nechajme sa nanovo fascinovať jeho posolstvom – o Bohu a o rodine.

Peter Fogaš
Autor je rímskokatolícky kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne študuje v Ríme.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0