Poradca Takáča kritizuje manažment slintačky Je alarmujúce, že správa o nákaze na Záhorí prišla najskôr z Česka. Premohla ma hrôza

Predseda Združenia mladých farmárov Marián Glovaťák, ktorý je aj poradcom ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča zo Smeru, po rozšírení slintačky do Plaveckého Štvrtka na farmu s 3 500 kravami skritizoval manažovanie nákazy zo strany agrorezortu. 

O podozrení na nákazu slintačky a krívačky počas nedele informoval ako prvý český minister poľnohospodárstva Marek Výborný. Keďže sa farma nachádza 50 kilometrov od českých hraníc, Česko sprísnilo režim kontrol na hraničnom priechode Lanžhot.

„Je to veľmi zlá správa a je alarmujúce, akým spôsobom sme sa o nej dozvedeli. Keď som sa dozvedel, že táto informácia prišla najskôr z Českej republiky a až následne od našich kompetentných orgánov, premohla ma hrôza. Čo ak existujú ešte nejaké ďalšie takéto nekomunikované chovy?“ pýtal sa Glovaťák v relácii Zaostrené rádia Lumen, ktorý je prekvapený z „chaotickej komunikácie“ ministerstva. 

„Chcelo sa to u nás ututlať? Neviem si to vysvetliť,“ dodal. 

Nad prípadom vyjadril počudovanie aj bývalý minister a šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

„V tomto prípade na takej veľkej farme, kde je viac ako tritisíc kusov dobytka, povoliť migráciu zamestnanca alebo zamestnancov medzi maďarskou farmou a slovenskou farmou je dosť na počudovanie. Toto by sa určite nemalo stávať. Prenos vírusu človekom je pochybenie,“ povedal pre Hospodárske noviny.

Podľa Glovaťáka presun nového ohniska na Záhorie ukazuje, že vírus môže byť už v hlavnom meste. „Spočítajme si, koľko ľudí na Slovensku chodieva do hlavného mesta a potom sa vracia späť do svojich bydlísk. Sme aktuálne vo veľmi zložitej situácii,“ vraví. 

Podobne ako Bíreš za najväčšie riziko prenosu dnes pokladá tých, ktorí prichádzajú a odchádzajú z fariem. On na svoju farmu bez dezinfekcie nevstupuje a radšej do jej areálu ani nikoho nepúšťa.

Z nulovej komunikácie k prekomunikovaniu

Vláda zvládanie situácie podľa Glovaťáka nemá pod kontrolou a podcenila aj prevenciu pred dovlečením nákazy. V prvom štádiu sa podľa neho dalo spraviť určite viac, hlavne čo sa týka kontroly hraníc. 

„Dalo sa zaneseniu nákazy predchádzať efektívnejšie,“ tvrdí Glovaťák, ktorý má rodinnú farmu v Oravskej Polhore. Pripomenul, že v čase potvrdenia výskytu slintačky a krívačky v Maďarsku Poľsko na rozdiel od Slovenska už 6. marca zaviedlo kontroly na všetkých hraničných priechodov. 

Česko zas už v polovici marca vracalo na Slovensko nevydezinfikované kamióny z Maďarska, ktoré viezli mäsové výrobky z maďarských oblastí nákazy, ktoré slovenskými hranicami prešli. 

„To bol príklad toho, keď je štát pripravený na krízovú situáciu a koná,“ povedal Glovaťák. 

Takisto tvrdí, že slovenskí farmári od 6. až do 23. marca nedostávali od štátu žiadne oficiálne informácie. „Teraz nám už prišli informácie až z troch rôznych zdrojov a z nulovej komunikácie sme až prekomunikovaní. Najprv nič, nič, nič a teraz spŕška informácií,“ kritizoval. 

V tejto chvíli je podľa neho žiadaná jednoduchá a jasná komunikácia. Mnohí farmári podľa neho stále nevedia, čo robiť s dobytkom, ak sa na ich farme vyskytne nákaza.

Bývalý šéf veterinárov Bíreš o slintačkeNehovorme, že to máme pod kontrolou. Vírus je nevyspytateľný, v slame prežije aj štyri mesiace

Lukáš Kekelák

Ak sa budú súčasné opatrenia dôsledne dodržiavať, Glovaťák verí, že by to mohlo pomôcť. Apeloval na všetkých farmárov, aby situáciu nepodceňovali, aby tak choroba nezničila „zvyšky poľnohospodárstva, ktoré Slovensko má“.

Zabíjanie všetkého dobytku, aj zdravého, v trojkilometrovom okruhu nákazy pokladá za veľmi bolestivé opatrenie, ale chápe ho. Ak sa nákaza bude šíriť ďalej, je podľa Glovaťáka na mieste hovoriť o potrebe očkovania aj nenakazených chovov pre prípad prevencie. 

Niektorí sa k chovu už nevrátia a ceny pôjdu hore

Glovaťák si taktiež myslí, že z niektoré z menších zasiahnutých fariem, ktorých dobytok museli vybiť, sa už vôbec nemusia vrátiť späť k chovu dobytka. 

„Keď máte kravu, trvá dva roky, kým máte teliatko, takže sú to roky a obrovské množstvo úsilia, kým by mnohí svoje farmy znovu obnovili. Sú to roky, v ktorých máte len náklady a nemáte žiaden príjem z mäsa alebo mlieka. Ten prichádza až od staršieho dobytka,“ hovorí.

Väčšie podniky na rozdiel od menších farmárov budú podľa šéfa mladých farmárov vedieť lepšie obnoviť chovy, keďže majú väčšinou poistené zvieratá. Na kompenzácie by sa však poradca ministra radšej nespoliehal.

„Nemáme dostatok informácií, aké kompenzácie ma štát pripravené. Detaily nepoznáme, a keď počujeme, že nejaké kompenzácie prídu, zaváňa to neistotou. Na vyplácanie európskych peňazí na Slovensku slúži Poľnohospodárska platobná agentúra a nespokojnosť s touto agentúrou prevyšuje medzi farmármi podľa prieskumu 93 percent,“ dodáva Glovaťák.

Pripomenul, že aj bez slintačky počet fariem od roku 2022 poklesol o päťtisíc na súčasných 14-tisíc. „Farmára štát nepodrží, stále je v boji proti PPA, ktorá farmára berie ako nepriateľa,“ vraví.

Podľa podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha postihnutá farma z Plaveckého Štvrtka denne nadojila až 95-tisíc litrov mlieka. Minister Takáč napriek tomu tvrdí, že spotrebiteľ to na drahších či menej dostupných potravinách zatiaľ nepocíti, lebo obchodné reťazce si takéto výpadky ešte stále vedia doviesť z cudziny. 

Glovaťák aj tieto slová ministra dával do rozporu, keďže Slovensko už teraz s istotou príde o päť percent celkovej populácie dojníc. 

„Rast cien bude veľký,“ a poznamenal, že práve mlieko je tou komoditou, ktorá sa nepreváža veľké vzdialenosti. „Naše mliekarne budú mať výpadok v dodávkach a budú ho musieť nejako nahradiť. Od koho ho nahradia, keď hranice sú kontrolované, prevoz je uzavretý? Keď ponuka klesne, cena logicky stúpne. Toto nás aktuálne čaká,“ uviedol v rádiu Lumen.