Pri formovaní nového sýrskeho režimu Federalizmus ako liek na náboženské a etnické nepriateľstvo?

Od pádu sýrskeho režimu 8. decembra sa pojem federalizmus stal ústrednou témou rozhovorov Sýrčanov v krajine aj mimo nej.

Pád bývalého režimu, ktorý okrem represií a autoritárstva stelesňoval tie najhoršie aspekty centralizovaného riadenia, priniesol Sýrčanom príležitosť slobodne a racionálne zvážiť svoju budúcnosť, osobitne berúc do úvahy, že hlavné mesto Sýrie teraz ovláda organizácia Hay'at Tahrir al-Sham, ktorú OSN a mnohé krajiny označili za teroristickú skupinu.

Rastúcu kritiku federalizmu naďalej podnecujú aj neúspechy nového vládnuceho orgánu, ktorý sa snaží manipulovať medzinárodné spoločenstvo aj miestne obyvateľstvo, pričom opakovane nedokáže preukázať dobrú vôľu voči rôznym sociálnym skupinám v Sýrii.

Reálne vedenie odmietlo vytvoriť prechodnú vládu, ktorá by zabezpečila širokú účasť, a nielen obmedzujúcu moc subjektom spojeným so skupinou Haját Tahrír aš-Šám. V tejto vláde sú ešte stále osoby s násilnou extrémistickou minulosťou, ako napríklad minister spravodlivosti Shadi Al-Waisi, obvinený z vykonávania mimosúdnych popráv počas pôsobenia vo funkcii náboženského sudcu skupiny Jabhat al-Nusra v Aleppe.

V dedinách, kde sa ešte hovorí Kristovým jazykomKresťania v Sýrii oslavujú opatrne. Majú obavy z islamistov aj Turecka

Markéta KutilováReporterky.cz

Táto dočasná administratíva navyše nie je schopná zorganizovať zmysluplný národný dialóg. Namiesto toho usporiadala povrchnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili subjekty, ktoré v skutočnosti svoje komunity nezastupujú.

Sýrske demokratické sily (SDF) kontrolujúce tretinu krajiny pozvané neboli. Drúzske vedenie, ktoré zastupoval šejk Hikmat al-Hijri, kritizovalo organizáciu tohto stretnutia a činnosť jeho prípravného výboru. Kresťanské patriarcháty toto podujatie nekomentovali. Výsledkom je, že celá udalosť bola všeobecne vnímaná ako fraška, ktorá ľahostajne odignorovala takmer dve tretiny sýrskeho obyvateľstva.

Tieto politické nedostatky sa diali súčasne so zhoršujúcimi sa bezpečnostnými podmienkami, hospodárskym kolapsom a nárastom násilia, ktoré nové damaské orgány odmietli ako „individuálne chyby“. V dôsledku toho získal federalizmus na sile ako politická a hospodárska alternatíva k centralizovanému systému.

Federalizmus, definovaný ako politický systém, ktorý je v protiklade k centralizácii, nie je na Blízkom východe neznámym pojmom. V Sýrii sa rôzne formy federatívnych štátov historicky striedali s centralizovanou vládou. Myšlienku federalizmu v súčasnosti najviac presadzujú politicky organizované skupiny, napríklad Kurdi, zatiaľ čo iné komunity, ako sú drúzovia a alaviti, stále hľadajú štruktúru svojich politických vízií. Medzi sýrskymi kresťanmi však diskusia o federalizme, okrem niekoľkých nedávnych neistých snáh, zväčša chýba.

Mapa Sýrie zobrazujúca náboženské a etnické zloženie krajiny v roku 2018 (podľa dr. M. Izadyho, Columbia University). Zdroj: European Conservative/AFP

Na to, aby sme mohli zmysluplne prispieť k tejto téme, je potrebné preskúmať rôzne hľadiská vyskytujúce sa v sýrskych kresťanských komunitách, ktoré sa líšia na základe spoločenskej triedy, etnického pôvodu, náboženského vyznania a politickej ideológie.

Napríklad syriacka komunita sa delí na niekoľko odnoží, z ktorých najvýznamnejšie sú pravoslávna a katolícka. Z politického hľadiska sa Syriaci na severovýchode Sýrie delia medzi dve hlavné frakcie, ktorými sú:

– Syriacka unionistická strana, ktorá je v spojení s autonómnou správou a podporuje federalizmus, a
– Asýrska demokratická organizácia, ktorá je proti federalizmu a predtým bola súčasťou Sýrskej národnej koalície, čo je blok s väzbami na Moslimské bratstvo a Katarsko-tureckú alianciu.

V západnej Sýrii, kde sa najväčšie kresťanské komunity sústreďujú v mestách na pobreží a vo Wadi al-Nasara (Údolie kresťanov), sa postoje k federalizmu líšia predovšetkým na základe zemepisnej polohy, pričom spoločenská trieda má len druhoradú úlohu.

Mestskí kresťania v mestách ako Aleppo a Damask federalizmus zväčša odmietajú, pričom vychádzajú zo svojej historickej mestskej identity a túžby zostať integrovaní vo svojich širších komunitách. Zároveň si uvedomujú dôležitosť zachovania jednoty s ostatnými kresťanskými skupinami, pretože práve aj to zabraňuje tomu, aby si ich miestne islamské orgány vyberali za svoju obeť.

Naopak, kresťania v provincii Sweida a na juhu Sýrie sú viac naklonení federalizmu. Dôvodom je najmä relatívne úspešná autonómia drúzskej komunity za predchádzajúceho režimu, ktorý chránil provinciu a južný Damask – kde tiež žije mnoho kresťanov – pred najhoršími dôsledkami vojny. Drúzsky model v súčasnosti naďalej chráni kresťanský životný štýl pred rastúcim vplyvom islamských obmedzení, ktoré sa čoraz viac presadzujú v rôznych častiach krajiny.

Prenasledovanie v SýriiKresťania sú teraz ďalší v poradí po alavitoch, koluje na sociálnych sieťach

Ján Krupa

Aj regióny na pobreží a údolie Wadi al-Nasara, kde žije najväčšia kresťanská populácia v Sýrii, sa prikláňajú k federalizmu. Federalizmus by im poskytol väčšie náboženské a sociálne slobody. Občianska vojna tu tiež zanechala hlboké jazvy na mnohých kresťanských dedinách, čo posilňuje túžbu po politickom systéme, ktorý by mohol zabrániť budúcim konfliktom.

Sýrski kresťania v diaspóre – ktorí tvoria významnú časť komunity – sú v tejto otázke tiež rozdelení. Cirkev je vo svojom oficiálnom postoji v rôznych denomináciách zatiaľ nerozhodná. Cirkevní predstavitelia postupujú opatrne, pričom prehodnocujú svoj vzťah s novými orgánmi a svoju úlohu v rámci komunít v Sýrii po strate vplyvu baasistickej strany.

Sýrski kresťania sú v súčasnosti viac naklonení federalizmu ako centralizovanému systému, ktorý by ich pripútal k extrémistickej, nábožensky rigidnej autorite. Mnohí blízkovýchodní kresťania považujú takúto autoritu za existenčnú hrozbu.

V tomto ohľade majú sýrski kresťania spoločnú reč s federalistickými hnutiami v Libanone a často sa nimi inšpirujú. Ich demografická rozptýlenosť a chýbajúca politická organizovanosť však znižujú ich šance účinne obhajovať federalizmus.

Značná časť kresťanského obyvateľstva zároveň považuje emigráciu za jediné reálne riešenie. Vzhľadom na zhoršujúce sa hospodárske a bezpečnostné podmienky v Sýrii a prebiehajúcu migráciu veľkých kresťanských komunít do Kanady a Európy sú mnohí presvedčení, že odchod z krajiny je najlepším spôsobom, ako prežiť.

Pôvodný text: Could Federalism Solve Syria’s Religious and Ethnic Hostilities? Uverejnené v spolupráci s European Conservative, preložila Daniela Richards.