Online alebo s príplatkom Na nový poplatok za kúpu vlakových lístkov môžu najviac doplatiť tí chudobnejší

Vo februári Železničná spoločnosť Slovensko oznámila, že od 15. marca bude vyberať nový poplatok spojený s kupovaním si cestovného lístka na vlak klasickým spôsobom, teda pri pokladnici, ako aj u sprievodcu. Cestujúci si za lístok priplatia jedno, respektíve tri eurá.

Vyhnúť poplatku sa bude dať využitím online služieb, teda zakúpením cez mobilnú aplikáciu alebo webovú stránku ZSSK. Cestujúci, ktorí z klasického spôsobu kupovania lístka presedlajú na online služby, však nič neušetria, iba nebudú musieť zaplatiť nový servisný poplatok.

Okrem toho pre osobné vlaky a tatranské železnice naďalej ostáva ešte možnosť zakúpenia si SMS lístkov, ktoré sú však dnes využívané len okrajovo. Fungujú na inom princípe ako bežné lístky – majú časovú platnosť, podobne ako napríklad lístky na mestskú hromadnú dopravu vo väčších mestách. Najlacnejší, teda dvadsaťminútový, stojí 1,30 eura.

Novinka sa netýka všetkých cestujúcich. Výnimku majú držitelia preukazov ŤZP-S, ako aj osoby nad 70 rokov či nad 62 rokov, pokiaľ si kupujú bezplatný lístok (lístok so stopercentnou zľavou).

Čo konkrétne teda ZSSK zavádza? Pri kúpe pri pokladnici cestujúci okrem ceny lístka zaplatí euro navyše, v prípade kúpy lístka od sprievodcu vo vlaku zaplatí navyše tri eurá.

Mnohí cestujúci sú zvyknutí, že ak nastupujú na stanici, kde nie je otvorená pokladnica, lístok od sprievodcu stojí štandardnú sumu a neplatia nič navyše. Po novom však už nebude záležať na tom, či cestujúci nastúpil v stanici, kde bola prítomná otvorená pokladnica, alebo nie. Trojeurový poplatok bude automatický, čo pri kratších jazdách môže znamenať, že servisný poplatok bude vyšší, pokojne aj trojnásobne, ako samotná cena lístka.

Nový poplatok ZSSK odôvodňuje trendom digitalizácie, ekológiou či finančnou úsporou. „Digitalizácia šetrí nielen čas, ale aj peňaženky cestujúcich, ako aj financie ZSSK. Predaj lístka v pokladnici stojí spoločnosť viac ako euro, zatiaľ čo online predaj zníži tieto náklady na menej ako 30 centov,“ uvádza ZSSK a argumentuje tým, že ušetrené prostriedky investuje do zamestnancov, modernizácie vlakov či zlepšenia služieb.

Trend digitalizácie ZSSK dokladá štatistikami, podľa ktorých podiel predaja lístkov v pokladniciach klesol zo 70 percent v roku 2019 na necelých 48 percent v roku 2024. Najviac vzrástol podiel využívania mobilnej aplikácie – z jedného percenta v roku 2019 na vyše 17 percent v minulom roku. Podiel e-shopu stúpol z takmer 22 na niečo vyše 28 percent.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Čo ZSSK verejne neuvádza, je podiel zakúpených lístkov od sprievodcu vo vlaku. Na otázku Postoja však odpovedal hovorca spoločnosti Dominik Drevický, podľa ktorého sa tento spôsob predaja pohybuje na úrovni piatich percent. „Tento predaj však postupne kontinuálne klesá. Iba počas korony v roku 2021 dosiahol 8 percent,“ uviedol.

Hoci v nedávnej minulosti sa nedal cez internet zakúpiť lístok na zmeškaný vlak po čase jeho riadneho odchodu, tento problém je už vyriešený. Lístky sa tak dajú aj online spôsobom zakúpiť až do reálneho odchodu vlaku, nie riadneho v zmysle grafikonu.

Napriek tomu však má novinka viacero otáznikov.

Najviac zasiahnutí budú nízkopríjmoví

Doplatiť na ňu môžu predovšetkým tí, ktorí si lístky elektronicky zakúpiť nevedia, nemajú ako alebo z rôznych dôvodov nechcú. Sem patria ľudia či už s nižšou digitálnou gramotnosťou, alebo takí, ktorí nemajú internet, respektíve nemajú mobilné dáta. Wi-fi signál totiž na vlakových staniciach zďaleka nie je samozrejmosťou. Poplatok pocítia aj tí, ktorí potrebujú alebo chcú platiť v hotovosti. Zakúpiť lístok na vlak takýmto spôsobom sa totiž dá iba pri pokladnici.

„Táto novinka najviac zasiahne nízkopríjmových cestujúcich, ktorí sú na vlakovú dopravu odkázaní,“ myslí si Silvia Hrabčáková z Arcidiecéznej charity Košice. „Pravidelní cestujúci si často zabezpečujú mesačníky alebo iné predplatné lístky, vďaka čomu sa ich táto zmena priamo nedotkne. Situácia je však iná pre tých, ktorí si kupujú lístky jednorazovo alebo nemajú stabilný režim cestovania. Tí budú musieť buď prejsť na online nákup, alebo ak si lístok kúpia na stanici či vo vlaku, zaplatia dodatočný poplatok,“ hovorí pre Postoj.

Najzraniteľnejšou skupinou podľa nej teda budú cestujúci, ktorí vlak využívajú príležitostne, no stále pomerne často a napriek tomu nevyužívajú mesačník. „Hoci si zvýšenie ceny o jedno euro nemusia hneď uvedomiť, pri pravidelných cestách sa im náklady postupne zvýšia, čo môže byť pre domácnosti s obmedzeným rozpočtom citeľná záťaž. Pre ľudí, ktorí si starostlivo plánujú výdavky a počítajú každé euro, môže táto zmena znamenať obmedzenie cestovania alebo nutnosť hľadať lacnejšie alternatívy,“ konštatuje.

Hrabčáková upozorňuje, že pre časť obyvateľstva môže byť online nákup z viacerých dôvodov komplikovaný. „Mnohí nízkopríjmoví cestujúci stále preferujú fyzický nákup, pretože im chýbajú dostatočné digitálne zručnosti na pohodlné využívanie online služieb. Často používajú staršie telefóny alebo zariadenia, ktoré sú pomalé, nekompatibilné s aplikáciami dopravcov, prípadne majú technické obmedzenia, ktoré im sťažujú nákup,“ uvádza.

Väčšina chudobnejších pracujúcich ľudí podľa Hrabčákovej síce vlastní mobilný telefón a má aktivovaný nejaký dátový balík, no často ide o najlacnejšie varianty s obmedzeným objemom dát, ktoré im vystačia len na základné komunikačné aplikácie. „Na iné online služby, ako je nákup lístkov cez internet, im dáta buď nezostávajú, alebo sa obávajú ich spotreby,“ hovorí.

„Keď svoj dátový balík vyčerpajú, často si nové dáta už nedobíjajú, pretože to považujú za zbytočný výdavok alebo si to jednoducho nemôžu dovoliť. Niektorí využívajú mobilné dáta len v určitých obdobiach, keď operátori ponúkajú akcie alebo zvýhodnené balíčky,“ dopĺňa.

Podľa Hrabčákovej je ďalším problémom samotná platba. „Viacerí sa obávajú možných chýb pri online transakciách, prípadne nemajú vhodné spôsoby platby, keďže im napríklad chýba platobná karta,“ hovorí.

Problémom podľa nej môže byť prosto aj dlhodobý zvyk v kupovaní si lístkov na stanici či vo vlaku. „Prechod na digitálnu formu by si vyžadoval nielen technické možnosti, ale aj ochotu prispôsobiť sa novému systému, čo pre túto skupinu nie je samozrejmosťou,“ vysvetľuje Hrabčáková.

„Z uvedeného vyplýva, že väčšina týchto cestujúcich bude pravdepodobne aj naďalej uprednostňovať fyzický nákup lístkov, a teda sa nevyhne novému poplatku, ktorý bude predstavovať dodatočnú finančnú záťaž,“ dodáva.

S týmito výhradami sa Postoj obrátil aj na Železničnú spoločnosť Slovensko. Tá argumentuje tým, že „poplatok za servis je nastavený tak, aby motivoval k nákupu lístkov efektívnejším spôsobom“.

„Cieľom nie je komplikovať cestovanie, ale zefektívniť predaj a zároveň ponechať rôzne možnosti tak, aby si každý našiel spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje,“ uvádza Drevický.

Zľavy ani automaty ZSSK nechce

ZSSK sme sa opýtali aj to, prečo spoločnosť miesto zavádzania nového poplatku nešla skôr cestou poskytovania zliav pri zakúpení lístka online. Podľa Drevického je servisný poplatok transparentný a cestujúci bude jasne vidieť, za čo platí.

„Ak by sme namiesto servisného poplatku zvýšili základnú cenu a poskytovali ,zľavu‘ len pri online nákupe, výsledok by bol rovnaký, no menej prehľadný. Navyše v prípade takejto zmeny by bolo nutné absolvovať legislatívny proces úpravy tarify, zatiaľ čo zavedenie poplatku za servis umožnilo rýchlejšie prispôsobenie predajných procesov,“ uvádza hovorca ZSSK.

Problém vyvstáva aj v súvislosti s tým, že od 15. marca bude musieť nový servisný poplatok zaplatiť nielen cestujúci, ktorý preferuje klasické zakúpenie lístka, no i ten, kto z rôznych dôvodov potrebuje alebo chce platiť v hotovosti. Takýto zákazník totiž nemá inú možnosť ako si zakúpiť lístok od personálu; na rozdiel od niektorých iných krajín ZSSK neprevádzkuje stacionárne automaty, v ktorých by bolo možné si zakúpiť lístok. Výnimkou sú len lístky na integrovanú dopravu, napríklad v rámci IDS BK.

Právo na platbu v hotovosti pritom rozoznáva slovenská ústava: „Každý má právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov,“ uvádza sa v nej.

ZSSK tvrdí, že toto právo neporušuje. „Neporušujeme ústavné právo na platbu v hotovosti, pretože ZSSK naďalej umožňuje nákup cestovných lístkov v hotovosti na pokladniciach a priamo u vlakvedúceho. Ústava SR garantuje právo platiť v hotovosti, ale nehovorí o tom, že všetky spôsoby platby musia byť cenovo identické. Diferenciácia cien podľa spôsobu nákupu je bežná obchodná prax, ktorá reflektuje náklady na predaj a podporuje efektívnejšie formy odbavenia,“ argumentuje Drevický.

Ústava vyslovene nešpecifikuje, že platba v hotovosti musí mať rovnaké podmienky ako iný spôsob platby. Je však prinajmenšom na zváženie, či vytváranie poplatku za platbu v hotovosti – respektíve finančná penalizácia tohto spôsobu platby – nie je v rozpore s duchom ústavy.

Železničná spoločnosť Slovensko – s prívlastkom „národný dopravca“ – je pritom štátna akciová spoločnosť prevádzkujúca osobnú dopravu v mnohých častiach Slovenska bez priamej konkurencie. Pokiaľ štát svojim občanom garantuje platbu v hotovosti, no jedným dychom dodáva, že si za to musia priplatiť, je veľmi otázne, aký je vlastne zmysel takejto garancie.

Foto: TASR/Branislav Račko

Na otázku, či ZSSK neuvažuje aj o zriadení automatov na predaj lístkov, Drevický odpovedal, že dnes už nie sú relevantné. „Dnes máme v rukách oveľa modernejšiu alternatívu – mobilný telefón a aplikáciu, ktorá umožňuje rýchly a pohodlný nákup lístkov odkiaľkoľvek,“ uvádza.

„Preto sme sa rozhodli upustiť od projektu nákupu stacionárnych predajných automatov, ktorý plánovalo bývalé vedenie. Tento prístup je nielen finančne efektívnejší, ale aj lepšie reaguje na meniace sa návyky cestujúcich – viac ako 45 percent zákazníkov už dnes nakupuje lístky online, čo potvrdzuje, že moderné riešenia sú cestou budúcnosti,“ dodáva.

Či ide o diskrimináciu, zatiaľ nie je jasné

Keďže nový servisný poplatok vyvoláva otázky, či nejde o porušovanie práv spotrebiteľov, respektíve diskrimináciu, ako aj porušenie ústavného práva na platbu v hotovosti, Postoj sa obrátil na Kanceláriu verejného ochrancu práv a na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

„Možno sa zamýšľať nad tým, či v danom prípade ide alebo nejde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Občiansky zákonník za ňu považuje také ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné,“ uvádza hovorca verejného ochrancu práv Branislav Gigac.

Podľa verejného ochrancu práv je pritom relevantné, či „prevažujúcou formou nákupu lístka je dnes už online forma“.

„Potom sa z nákupu lístka osobne v pokladni stala skôr služba pre ten okruh spotrebiteľov, ktorí by si inak lístok kúpiť vôbec nevedeli. V takom prípade by predaj lístka v pokladni nebolo možné považovať za službu, ktorá nesleduje v prevažnej miere záujem spotrebiteľa, a nešlo by automaticky o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,“ pokračuje.

„Služba by totiž sledovala záujem tých spotrebiteľov, ktorí by inak prístup ku kúpe lístka nemali v dôsledku absentujúceho technického vybavenia či znalostí vôbec (alebo, ešte inak povedané, z toho, čo bolo doteraz štandardom – kúpa v pokladni –, sa v dôsledku vývoja stala služba navyše),“ uzatvára Gigac.

Nejednoznačnú odpoveď poskytlo aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré však bude túto vec analyzovať a pripravuje v nej odborné stanovisko. Zverejniť by ho malo podľa slov právničky Andrey Maliňákovej v priebehu najbližších dvoch mesiacov.

„Stredisko v rámci právneho posúdenia bude vyhodnocovať otázku, či zavedenie servisného poplatku možno považovať za nepriamu diskrimináciu v zmysle antidiskriminačného zákona,“ konštatuje Maliňáková. „Za nepriamu diskrimináciu možno v zmysle uvedeného ustanovenia považovať navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou.“

Upozorňuje však, že diskrimináciou nie je to, čo je „objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu“. Práve to bude stredisko právne posudzovať, teda či je nový servisný poplatok legitímny a či sú prijaté opatrenia s ním súvisiace primerané a nevyhnutné.