Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti Liberáli to v posledných 20 rokoch prepálili. Teraz sme dostali po ušiach

V USA odštartoval Elon Musk veľký úder na zahraničnú rozvojovú pomoc a mimovládky, federálny rozpočet sa úplne zoškrtal, mnohé organizácie končia. Robert Fico po novom chce, aby vláda schvaľovala každý projekt pre neziskový sektor. Ale ten problém je ešte hlbší. Aj nemecká CDU, teda súčasť európskeho mainstreamu, kritizuje verejné financovanie politických mimovládok, ktoré presadzujú ľavicovoliberálny program a tvoria akúsi tieňovú štruktúru štátu. Čo sa z vášho pohľadu deje?

Nie je to nič nové, dejiny sa opakujú. V USA už celé desaťročia prebieha zápas, keď sa vplyv mimovládok raz znižuje, inokedy rozširuje. Zlatou érou mimovládneho sektora boli 60./70. roky, keď sa postupne etablovali tri liberálne prúdy, hnutie za „verejný záujem“, za občianske práva, feministické hnutie a to celé na pozadí sexuálnej revolúcie, to boli základné liberálne prúdy. 

Do toho v roku 1961 vyzval prezident Kennedy mladých Američanov, aby pracovali pre vládu, vznikali nové federálne programy a agentúry, zrazu tu bol fenomén mimovládok, ktoré boli síce malé, ale získavali obrovský politický vplyv. Potom prišla éra Ronalda Reagana, keď sa ich vplyv, naopak, eliminoval.

Dajú sa však porovnať škrty federálnych programov z čias Ronalda Reagana s revolúciou, akú teraz robia Trump s Muskom? USAID, ktorú založil J. F. Kennedy, prešla odvtedy mnohými revíziami a auditmi, teraz ju však de facto zrušili.  

To, čo robia teraz Trump s Muskom, je iste šokujúce a nielen pre americké mimovládky je to hotový armagedon. O prácu príde možno stotisíc ľudí, škrtajú sa desiatky miliárd dolárov.

Ale v niečom podstatnom je to súčasťou amerického príbehu: Ronald Reagan začiatkom 80. rokov vyhlásil, v opozícii ku Kennedymu, že vláda nie je súčasťou riešenia, ale problémom. Už za jeho vlády sa redukovali vládne programy, škrtali sa aj peniaze v oblastiach, kde pôsobili organizácie presadzujúce nejaký verejný záujem, napríklad aj pri epidémii AIDS.

Lenže teraz do tohto staršieho demokraticko-republikánskeho sporu o mieru štátu vstúpil nový aspekt: USAID bol pôvodne určený na boj s chorobami, hladomorom, chudobou, v čase studenej vojny aj na posilňovanie hodnôt ako sloboda a demokracia v zóne mimo Sovietskeho zväzu. Ale stále išlo z veľkej časti o presadzovanie hodnôt, ktoré mali v USA liberáli s konzervatívcami spoločné. To sme napokon cítili aj v 90. rokoch na Slovensku. Nenastala tá kľúčová zmena v poslednej dekáde, keď liberáli začali pod americkými hodnotami myslieť gender, transgender, diverzitu a inklúziu, čo narazilo na totálny odpor? A nie je to zlyhanie mimovládneho sektora, že sa tejto ideológie aktivisticky chopil a teraz na to doplatil?

Je tu boj svetonázorových skupín, ako som povedal, 60./70. roky priniesli rozkvet emancipačných hnutí a rôznych menšín, s Ronaldom Reaganom prišiel škrt, potom sa kyvadlo zas vychýlilo doľava. Zoberte si vývoj okolo agendy LGBTI: v roku 1996 Bill Clinton neochotne podpísal zákon o ochrane manželstva, ktorý presadili najmä republikáni, ten definoval manželstvo ako zväzok muža a ženy a zakazoval zväzky párov rovnakého pohlavia. 

Lenže potom sa začal veľký vnútroamerický zápas a na jeho konci bolo v roku 2013 rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý zrušil zákon o ochrane manželstva, čo viedlo k federálnemu uznaniu homosexuálnych manželstiev. 

Teda nešlo o nejakú agendu mimovládok, dialo sa to na pozadí ťažkých politických sporov, kde sa práve za Obamovej vlády kyvadlo prevážilo na liberálnu stranu. Tým vznikla nová legálna situácia a aj z dôvodu, aby nevznikali rôzne súdne spory, sa vytvárali tie programy diverzity.

Hovoríte o vnútroamerických ideologických konfliktoch, lenže do amerických programov v zahraničí sa prelievala len tá liberálna a progresivistická ideológia.

To je pravda, no zároveň platí, že keď liberálna strana získala navrch a vznikol nový konsenzus, tak sa to prirodzene prelialo do všetkých federálnych mechanizmov ako nový politický štandard. Ale nepredstavujme si to tak, že to boli len nejakí aktivisti, ktorí odrazu niečo štrukturálne ovplyvnili, za tým boli desaťročia kultúrnych a politických sporov.

Tomu mechanizmu rozumieme, ale nebolo aj z amerického pohľadu sebadeštruktívne, že jedna doktrína sa prierezovo dostala do všetkých programov a zhoršovala imidž USA v konzervatívnejších častiach sveta?

Z dnešného pohľadu to možno naozaj bolo sebadeštruktívne.

Nebola to potom chyba?

(Ticho.) Každá extrémna poloha je chybná a je jedno, či je to radikálne konzervatívne alebo radikálne liberálne. Jednoducho to vyvoláva mohutnú protireakciu druhej strany a revanšizmus. Umiernenosť je oveľa lepšou politikou, teda z tohto pohľadu to bolo neprezieravé. Ale či to bola chyba? Tí ľudia to brali tak, že v novom kontexte napĺňajú rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Čo je potom chyba, ak aj sám pripúšťate, že sa to prepálilo?

To, že sa stratil rozmer konsenzuálnosti. Aj spomínaný zákon o ochrane manželstva z roku 1996 bol kontroverzný, ale hlasovala zaň aspoň tretina demokratov. Teda existoval aspoň nejaký konsenzus. 

Súčasný problém je v tom, že je už nepredstaviteľné, aby sa kultúrno-etické otázky prijímali na báze súhlasu aspoň časti oboch strán, demokratov aj republikánov. Polarizácia je obrovská, vyústila do toho, že každá strana, ktorá má akurát navrch, radikalizuje svoju politiku a jej výkon. To je tá chyba.

Fedor Blaščák. Foto: Postoj/Adam Rábara

Len je to ešte komplikovanejšie v tom, že v USAID a vo federálnych programoch sa tá radikálne liberálna agenda presadzovala bez ohľadu na to, kto vládol. Aj za prvej vlády Trumpa americké veľvyslanectvá vyvesovali dúhové vlajky a podporovali dúhové pridy aj v spojeneckých krajinách, kde boli pritom vlády a väčšinová mienka proti. Ale keď bol pri moci Bush junior alebo Trump, ktorí doma zastupovali hnutie pro-life, tak Američania na Slovensku nepodporovali iniciatívy proti potratom. Keby to tak robili, vyvolalo by to veľký odpor liberálnej časti spoločnosti. Takto si Američania podkopávali podporu v rámci konzervatívnejšej časti spoločnosti, a to aj keď v USA vládli konzervatívci. Nebola veľkou chybou práve táto jednostrannosť?

V Amerike po roku 2013 viseli bežne dúhové vlajky všelikde na domoch aj kostoloch, nebolo treba ísť len do Kalifornie.

Vy sa pýtate, či to bola chyba – z pohľadu Američanov už ani nie, tam to bol nový štandard, z pohľadu menšinových skupín, ktoré si na Slovensku želali mať to isté čo v USA, tiež nie, ale iste, z pohľadu veľkej časti našej spoločnosti to bol neželaný import. 

Nemali sme spoločenský konsenzus, preto to vyvolalo protireakciu.

Je pravdou, že v rámci hnutia LGBTI to boli prvé tri písmenká, LGB, ktoré získali v poslednom desaťročí v USA spoločenskú väčšinu, a prijali to aj republikáni. Ale tu išlo o tie ďalšie písmenká, TI, teda ideológia transgender, ktorá naráža na väčšinový odpor aj v USA, no Bidenova administratíva ju presadzovala do federálnych programov. Všade prenikajúci wokizmus spôsobil, že druhá strana dostala chuť zdeštruovať celý systém.

Iste, vnímam to tak, že tento import – export v situácii, keď preň nemáte väčšinu – teraz myslím na Slovensku – a je zjavné, že niet politickej vôle, aby sa to presadilo, bol chybou. 

Na tej druhej strane vznikol pocit krivdy, že sa nám niekto snažil niečo natlačiť. Ten revanšizmus v Amerike je teraz taký silný, až sa človek pýta, či a kde vlastne sa v minulosti nestala veľká chyba. Každý extrém plodí revanš.

Teda aj podľa vás sa stala agenda LGBTI extrémom?

Miestami nadobudla extrémnu polohu. Ak sa pritom neberie ohľad na druhú stranu, tak ju to mobilizuje a hrozí, že všetky tie kóty, akési územné zisky, ktoré sa podarili za päť-desať rokov, odrazu budú preč.

Takže rozumiete tomu, čo robí teraz Trump s Muskom?

Na pozadí kultúrnych a politických dejín USA, ako ich poznám, tomu rozumiem, hoci to, samozrejme, vôbec neschvaľujem. Napokon, ako som už povedal, aj Reagan, ktorý pre nás plným právom symbolizuje porážku komunizmu, v rámci domácej politiky robil opatrenia, keď aktivisti tej doby mali tiež pocit, že sa okolo nich deje armagedon, že im ničí svet. 

Samozrejme, intenzita a brutálnosť, ako to robia Trump s Muskom, sú bezprecedentné, vtedy to malo nejakú úroveň, trvalo to pár rokov, teraz pár týždňov.

Čo to znamená pre vašu nadáciu, ktorá aj po roku 2020 získala nejaké peniaze z USA?

Pre nás to neznamená v podstate nič. Z amerického veľvyslanectva sme dostávali peniaze na Novinársku cenu.

Už ich nedostanete?

Tento rok ich nedostaneme. Plus je tu fond na podporu investigatívnej žurnalistiky, ale to sa bavíme o škrtnutí nejakých 20-tisíc eur ročne. Naša nadácia mala minulý rok rozpočet okolo 2,5 milióna eur, takže na nás to naozaj nemá vplyv. Ale ani v slovenskom kontexte sa nič zásadné nedeje.

Lebo už sem takmer netiekli americké peniaze?

Áno, po vstupe do NATO a EÚ sme sa jednoducho ocitli mimo rámca americkej rozvojovej pomoci, ktorá tu bola silná v 90. rokoch, napríklad v podobe kupovania prístrojov do nemocníc a podobne. 

Občiansky sektor tu odvtedy podporovali len súkromné nadácie ako Mott, Ford či OSF, ale tie postupne vycúvali. Soros tu zostal najdlhšie, do roku 2011. Iné to bolo v prípade Maďarska, kde si okolo roku 2015 Američania začali uvedomovať, že to s tou demokraciou v strednej Európe nie je ešte isté, za prvého Trumpa to nechali tak, no potom za Bidena sa schválilo 200 miliónov dolárov na strednú Európu, ale tie smerovali primárne do Maďarska, Poľska, Rumunska.

Aj v Postoji ste urobili nedávno analýzu, naozaj sedí, že od roku 2014 prišlo na Slovensko cez USAID okolo 9 miliónov dolárov, teda menej než milión dolárov ročne. Ak si vezmete, že ročné príjmy neziskového sektora na Slovensku tvoria takmer jednu miliardu eur, je to zanedbateľná suma.

Zosekanie USAID a podobných programov je veľkou témou na Ukrajine, v Rumunsku, Arménsku, Poľsku, Afrike, ale u nás to nie je téma.

Fedor Blaščák. Foto: Postoj/Adam Rábara

Robert Fico hľadá u Muska inšpiráciu, práve presadil, že ministerstvá ešte predtým, než s nejakou mimovládnou organizáciou uzatvoria zmluvu, to oznámia na vláde, ktorá to schváli alebo neschváli. Čo to bude znamenať pre mimovládny sektor?

Písať z pozície predsedu vlády všetkým rezortom, aby mu dali informácie o grantoch, dotáciách, transferoch, a dať im na to jeden deň, sa mi zdá smiešne. V priebehu jedného roka štát transferuje na tento sektor okolo 600-700 miliónov eur. A Slovensko nemá jeden portál, ako je to v USA, kde to mal Musk veľmi jednoduché, keďže na jednom mieste sú zhromaždené všetky programy s výdavkami. Preto to slovenskí úradníci nemohli stihnúť za jeden deň.  

O čo potom Ficovi ide?

Jeho list nie je myslený vážne, je to len strategická komunikácia. Napokon, všetky informácie štát má, veď tie peniaze zo štátu k neziskovkám sa nepresúvajú v igelitkách, všetko sa dá vytiahnuť cez centrálny register zmlúv, register účtovných závierok a podobne.

Fico má od začiatku tejto vlády tvrdú rétoriku proti mimovládkam, ale až teraz ide zjavne niečo robiť. Ako to bude podľa vás vyzerať?  

Odkedy sa vrátil z USA, ide o koordinovaný útok. Prebieha jednak komunikačne, čo sledujeme na facebookoch ministrov či v dezinformačných médiách, je tu však už aj právny akt, uznesenie vlády, čo je nástroj, ktorý má za cieľ rozdelenie sektora.

Ako to myslíte?

Potrebujú umlčať kritické hlasy a budú postihovať tých, čo podpisujú petície, organizujú protesty a kritizujú vládu.

Ale ako to podľa vás urobí?

Vezmite si, že Fond na podporu umenia, čo je len jeden fond, má ročne okolo dvaapoltisíc podporených projektov. Keď zrátame všetky programy, sú to tisíce a tisíce projektov. Nie je fyzicky možné, aby sa tým vláda na svojich zasadnutiach zaoberala, veď na to sú všetky tie komisie a orgány. 

Teda zrejme bude nejaký nepriznaný čierny zoznam a ten sa bude porovnávať s dlhým zoznamom predschválených podpôr. Nepohodlným jednoducho škrtnú projekt a nič nedostanú.

Čo by to znamenalo pre vašu OSF?

Pre nás nič, lebo nemáme verejné zdroje. Mali sme v roku 2023 veľký projekt na pomoc ukrajinským utečencom.

Áno, a za to ste čelili veľkej kritike, aj od tejto vlády. 

Minister vnútra nedávno opäť ako nepríčetný hovoril, že sme z európskeho projektu na pomoc ukrajinským utečencom zobrali peniaze a financujeme z toho protesty. Hovorí to minister, pod ktorého spadá celý neziskový sektor. Hádam chápe, ako fungujú európske projekty, že každá žiadosť o platbu má kontrolu. 

My sme mali množstvo kontrol, administratívnych aj priamo na mieste, schválenú záverečnú monitorovaciu správu a tak ďalej.   

Predstava, že tu niekto zoberie z európskych peňazí niečo a o rok a pol neskôr to dá na protesty, je úplne absurdná. Pánov z vládneho auditu som tu nedávno vítal s otvorenou náručou, že konečne prišli. Už tie klamstvá nemôžem počúvať. Najmä s ohľadom na všetkých zapojených viac než 110 organizácií a fakt, aký dôležitý a užitočný projekt to bol. 

Čudujem sa premiérovi Ficovi, že to tak dlho ťahá, v kuse do toho on alebo niekto z koalície šije a ešte prichádza s tým po funuse. Ako to o ňom povedal Viktor Orbán? Zhrdzavel.

Vaša nadácia je spojená s Georgeom Sorosom, i keď Soros vás už 14 rokov nefinancuje. K Sorosovi sa ďalej hrdo hlásite, pred časom ste pre denník SME povedali, že nálepku so Sorosom beriete ako poctu, dokonca ste povedali, že Soros by mal u nás dostať najvyššie štátne vyznamenanie. To ste mysleli ako provokáciu?

Nie, úplne vážne. Veď nedávno dostal štátne vyznamenanie aj v Bielom dome. Soros je veľká globálna téma, zahŕňa mnohé kontroverzie. Ale Sorosova filantropia na Slovensku je úplne čistá. A je zaujímavé, že Soros Slovensko vo svojich knihách a množstve rozhovorov nespomína. 

Aspoň teda ja som nenašiel jedinú zmienku, kde by hovoril o Slovensku. Je to človek, ktorý zmenil filantropiu vo svete, no a v rámci toho narobil aj plno prúserov.

Fedor Blaščák. Foto: Postoj/Adam Rábara

Myslíte tým to, ako zbohatol na kurzových otrasoch a ochudobnil desiatky miliónov ľudí?

To sa netýka filantropie, vnímam to ako jeho biznisovú stránku, kde je podobne ako tisíce iných, a pokiaľ viem, nič nezákonné nerobil.

Len v tomto prípade sa Soros k tomu rád priznáva a vo svojich knihách to označuje za amorálne konanie.

Hovorí o tom úplne otvorene. Aj desaťtisíce iných finančníkov obrali iných ľudí o miliardy. Toto je Sorosova biznisová hra, ktorá nemá s filantropiou nič spoločné, napokon, aj on sám koncept čistej filantropie spochybňoval. Tvrdil, aj sám o sebe, že za rozdávaním peňazí sú väčšinou aj nejaké záujmy.

Vy teda Sorosa nevnímate ako filantropa s najlepšími záujmami?

Soros sa v 90. rokoch rozhodol, že chce byť človekom, ktorý bude mať vplyv. V roku 1969 mal štyri milióny dolárov, z ktorých spravil do roku 1992 miliardu a pol. 

Sám hovorí, ako našiel legálny spôsob, ktorým do roku 1986 v USA neplatil dane, za čo podporoval disidentov v Československu a Maďarsku, zakladal nadácie v Poľsku, v Číne, v Sovietskom zväze. 

Priznáva, že zarobil peniaze tak, že obral pritom milióny ľudí, ale vďaka tomu dal 100 miliónov Ruskej akadémii vied či 250 miliónov na vzdelávanie k demokracii v Rusku. Toto je Soros, vnútorne rozporuplná osoba.

Jeho príspevok na Slovensku však pokladám za učebnicový príklad filantropie.

Skúste to vysvetliť.

Soros prišiel prvýkrát do Prahy už v decembri 1989 ako prvý z amerických donorov. Stretol sa s premiérom Čalfom, ponúkal mu štipendiá pre študentov, vybavenie počítačových učební, zrejme už vtedy veril myšlienke internetu. Vieme, koľko peňazí tu cez nadáciu nechal. 

Koľko?

Od roku 1992 do roku 2012 zhruba 60 miliónov dolárov. V skutočnosti možno viac, lebo priamo podporoval aj rôzne inštitúcie či viaceré médiá. Nemal tu žiadne priame politické záujmy. Slovensko bolo preňho príliš malou krajinou, chodil sem skôr sporadicky v porovnaní s Budapešťou, Ukrajinou či Balkánom.

A čo boj proti Mečiarovi, v ktorom podporoval opozíciu?

Ale v tomto boji si nevybral len jednu stranu, podporoval aktivity celej občianskej spoločnosti cez štipendiá, vydávanie kníh, podporu Rómov či podporu reforiem, napríklad súdnictva. Mnohé, čo sa v tomto smere v 90. rokoch urobilo, sa nejakým spôsobom obtrelo o OSF, na tú dobu tu vynaložil naozaj veľké peniaze. 

No na Slovensku v porovnaní s takým Macedónskom či Ukrajinou, kde vyslovene stavil na svojho kandidáta, na Ukrajine to bol konkrétne Leonid Kučma, nemal žiadne svoje politické kone. V tomto zmysle je jeho tunajšie fungovanie čistý príbeh. Už vôbec nemal na Slovensku žiaden biznisový záujem. To platilo všeobecne, že v krajinách, kde má nadácie, nepodnikal.

Takže Ukrajinu či Macedónsko pokladáte za jeho nečisté príbehy?

Politicky oveľa exponovanejšie. A takých krajín je viac. Albánsko napríklad, tam zasahoval priamo do politiky. Budovanie vplyvu postavil na podpore vzdelávania, učil ľudí v biznise a 30 percent ľudí v ukrajinskej vláde prešlo cez tie kurzy. 

V postsovietskom priestore vznikali nové krajiny a nemali nič, tak prišiel Soros s peniazmi a aj mnohí úradníci dostávali platy len vďaka nemu. Nie úplatky. Mzdy.  

Rovnako v Rusku, kde rok platil takmer celú akadémiu vied, lebo inak by nemali na výplaty. Veľmi veľa zdrojov smeroval do Maďarska, najmä cez podporu Stredoeurópskej univerzity. On v týchto krajinách nemal biznis záujem, nedostal za to lacno nejakú hlinikáreň, ale občas priamo a väčšinou nepriamo zasahoval do politiky cez svoj vplyv či peniaze, aby pretláčal koncept otvorenej spoločnosti. Svoje peniaze investoval do presadzovania svojich politických myšlienok.

A napriek tomu jeho nálepku vnímate ako poctu?

Áno. Z istého pohľadu je to podľa mňa slovenský vlastenec.

Hoci sa o nás, ako vravíte, nikdy ani nezmienil...

To s tým nesúvisí. Keď sa pozrieme na to, o čo mu šlo a kde bola naša krajina v 90. rokoch, tak to platí. Bez jeho peňazí by tu neboli vybudované demokratické piliere občianskej spoločnosti. Práve na to slúži štátne vyznamenanie, ako prejav vďaky človeku, ktorý sa zaslúžil o štát, a Soros sa po roku 1993 jednoznačne zaslúžil o náš štát.

Fedor Blaščák. Foto: Postoj/Adam Rábara

Mečiara by sme porazili aj bez neho, nie?

Čo by bolo keby. Podľa mňa nie. Pomáhal vniesť základný fundament nášmu demokratického režimu.

Soros má filantropický, politický, finančno-špekulatívny rozmer s mnohými kontroverziami, no keď sa v posledných rokoch jeho pôsobenie kritizuje, najmä z konzervatívneho spektra, druhý liberálny tábor pokladá takúto kritiku reflexívne za absolútne neprimeranú až konšpiratívnu. A hneď jeho kritiku spoja s antisemitizmom alebo s tým, že ide o útok na slobodu a demokraciu. Nie je to tak, že v súvislosti so Sorosom konšpirujú aj jeho liberálni obhajcovia?

Ak ho ľudia vnímajú len ako nositeľa myšlienok čistej filantropie, asi o ňom veľa nevedia. Najpozoruhodnejšie je, že my nepotrebujeme skúmať, aký bol, on nám o tom sám hovorí, píše. Netreba na to žiadnu CIA ani investigatívnych novinárov. Najväčšie odhalenia o Sorosovi urobil on sám.

Jednostrannosť pri pohľade na svet, to znamená aj na Sorosa, je vždy veľkou chybou. Ak to niektorí ľudia, a je jedno, či sú v liberálnom tábore, vidia len takto, tak asi nečítajú knihy a nedoštudovali si to. Takmer nič nie je čierno-biele.

Soros je extrémne zaujímavý prípad práve tým, že v sebe stelesňuje morálnu ambivalenciu a ako otvorene o tom sám hovorí.

Ako to myslíte?

Stelesňuje morálnu rozporuplnosť, zmes dobra a zla, a to, ako o tom otvorene hovorí, ho robí svojím spôsobom unikátnym. O to, že z neho dnes mnohí robia satanáša, si sám koledoval. Robil to vedome.  

Nemenil sa aj jeho popperovský koncept otvorenej spoločnosti? Soros najskôr podporoval boj proti komunizmu, slobodu verzus totalitu. Potom podporoval iné typy programov, kde už nebol jeho súperom komunistický štát, ale aj inštitúcie ako cirkvi a národné štáty, ktoré vníma ako prekážku na ceste k vybudovaniu globálnej občianskej spoločnosti. Stal sa veľkým podporovateľom potratovej americkej organizácie Plánovaného rodičovstva a podobných inde vo svete. V čase migračnej krízy Európe navrhoval masové prijímanie migrantov a kvóty na prerozdeľovanie utečencov naprieč Európou. Nebol to už iný koncept otvorenej spoločnosti, bez cirkvi, národných štátov, bez hraníc?

Pozrite, Soros je liberálny človek, ktorý podporoval liberálne hodnoty v zmysle otvorenej, tolerantnej spoločnosti, kde menšiny mali mať svoje práva.

Až na to, že niektoré menšiny sú čoraz netolerantnejšie voči názorom väčšiny.

Našli by sme veľa kontrapríkladov, kde pomohol ľuďom z konzervatívneho prostredia či bývalým komunistom. On podľa mňa v sebe nepestoval predsudky. Aj z tohto dôvodu bol v mnohých veciach priekopníkom filantropie.

V istom smere aj v politike, keď sa v nultých rokoch postavil proti americkým republikánom. Roky podporoval progresívnych prokurátorov a celý súdny aparát a bol na strane Demokratov do takej miery, že to dlho nemalo obdobu, až kým neprišiel Musk. V čom je Soros iný ako Musk?

Soros aj Musk sú produktmi svojej doby. Soros ako politicko-filantropický startupista, v zásade maličký hráč, zohral svoju rolu na strane slobody a boja proti komunizmu v partii s Reaganom, Gorbačovom, Thatcherovou. Kde nedočiahol state department, tam cez štipendiá, knihy a kopírky podporoval disent Soros. V tomto zohral jednoznačne pozitívnu historickú úlohu.

Napriek tomu jeho názory nebrali vážne, tak keď zbohatol, kúpil si vplyv. A keď už dávate pol miliardy ročne na aktivity, ktoré šíria vaše myšlienky, a ste už takým malým OSN, už vás začnú brať vážne. Musk dnes predstavuje politické zlo.

Aj Musk si kúpil vplyv, je vlastníkom siete X, podporuje Trumpa a tiež ho musia brať dnes ľudia vážne. Nie je vlastne iba opačným pólom a revanšistickou odpoveďou na Sorosa?

Musk je hodnotovo niekde úplne inde. Ja som tím Soros, lebo to, čo aj dnes presadzuje, je svet, ktorý chcem aj ja – otvorenejší, tolerantnejší, demokratickejší, slobodnejší. To je oproti Muskovi a jeho hodnotových motiváciách veľký rozdiel. 

Ale to, že je mi sympatické, čo Soros robí a predstavuje, neznamená, že stratím kritický odstup. 

Muskovo angažovanie sa v politike má na rozdiel od Sorosa aj úplne jasné biznisové záujmy. Najnovšie zasa tvrdí, že neziskový a mimovládny sektor ničia demokraciu. Akože my likvidujeme demokraciu? Však to je úplne naopak, bez mimovládok by tá demokracia nebola.

Musk sa stal svojím ponímaním slobody najmä stelesnením antiwoke hnutia a reakciou na radikálnu woke vlnu v Amerike, ktorá je spájaná tiež s mnohými mimovládnymi aktivistami.

Ale toto je úplne iná debata. Soros reprezentuje otvorenú spoločnosť, Musk je jej nepriateľ. Pointa konfliktu medzi Muskom a Sorosom je podľa mňa veľmi osobná. 

Soros je napríklad zástanca regulácie sociálnych sietí, lebo ohrozujú demokraciu, a v tejto súvislosti aj útočil priamo na Muska, keď chcel kúpiť Twitter. Vravel, že sa to nesmie stať.

Musk dnes ide po Sorosovi, jeho ľuďoch. Hľadajú na jeho nadáciu a jej aktivity, čo sa len dá.

Takže Soros pomohol stvoriť Muska ako svoj antipód?

Áno, ale to je tak vždy. Sú dobrí chlapci a sú zlí chlapci.

Sorosov syn Alex otvorene hovorí, že bude viac politický, bude dávať ďalej peniaze na boj proti Trumpovi a bude sa stavať do pozície Antimuska. Začína sa vojna dynastií?

On o tom hovorí v duchu, že sme v situácii „kto iný, ak nie my“. Keď si pozriete Alexov Instagram, má na ňom len stretnutia s politikmi, až to pôsobí zvláštne. 

Starý Soros bol svojho času zaujímavý pre premiérov a prezidentov, lebo sa vyznal do financií. Kým on sa chcel baviť s nimi o geopolitike, ich zaujímalo, ako zbohatol na finančných trhoch a ako nastaviť monetárnu politiku. Mladý Soros si teraz musí pozornosť vynucovať inak.

V rámci OSF sa vrátil ku koreňom, až drasticky zredukoval počet zamestnancov, presne ako to bolo za čias, keď sa George Soros venoval OSF naplno. V tomto sa teda podobá na Muska. (Úsmev.)

Čo ten brutálny nástup Trumpa s Muskom urobí s liberálmi v Amerike a Európe? Budú ešte progresívnejší alebo bude odpoveďou návrat ku koreňom liberalizmu?

Neviem. Podľa mňa sa to už nedá zastaviť. Najmä emancipácia žien, menšín. Všetko to kultúrno-politické dedičstvo od 60. rokov. 

Sú to už tri generácie zvyknuté na slobodu voľby svojho osudu. Kultúra sa už zmenila a politika je len jej ozvenou. Starý svet mužskej dominancie sa to snaží zvrátiť, ale zmenená kultúra Západu sa už nevráti späť.

Hnutie 60. rokov však vytvorilo aj kultúrne politiky, ktoré v posledných rokoch vyvolávajú veľký odpor v americkej spoločnosti, a práve tento odpor pomohol aj k víťazstvu takej nepopulárnej osobnosti, akou je Donald Trump. Táto debata medzi liberálmi v Amerike už prebieha, nenastane nejaký liberálny obrat?

Liberáli to v posledných 20 rokoch prepálili. Boli to začiatočnícke chyby, neustrážili si tempo, intenzitu, dostali sa do rozporu s hodnotami, ktoré sami presadzovali. V záujme tolerancie sa dostali do netolerancie a občas aj revanšizmu voči druhej skupine. Teraz sme dostali po ušiach.

A čo z toho pre liberálov vyplynie?

Myslím, že vďaka tomu, čo sa teraz deje, sa poučia a budú to vedieť robiť lepšie.