Bývalý policajný prezident Štefan Hamran sa pridáva k SaS. Strana ho ako novú posilu predstavila na tlačovej konferencii.
Hamran tvrdí, že je bývalým voličom SaS a strana mu bola vždy sympatická, lebo dokázala prinášať odborné riešenia. „Je mi sympatické, že nesadli na lep Robertovi Ficovi a neutápajú sa v kultúrno-etických otázkach,“ hovorí o svojej novej strane. Sám sa označuje za liberálneho konzervatívca.
Uviedol tiež, že terajšieho predsedu Branislava Gröhlinga vníma diametrálne odlišne ako jeho predchodcu Richarda Sulíka. Prezradil tiež, že Sulík ho v minulosti oslovil, aby bol tieňovým ministrom.

Hamran dostal pri predstavovaní aj otázku smerujúcu k minulosti SaS, ktorá bola pri páde dvoch vlád. Na otázku, či sa niečoho podobného neobáva aj teraz, odpovedá, že je to pre neho červená čiara, ale SaS sa podľa neho poučila.
Je presvedčený, že strana pod vedením Gröhlinga sa už takejto taktickej chyby nedopustí. Dodal, že je odporcom „takýchto politických krokov“. „Viem, ako ťažko v týchto končinách vznikajú demokratické vlády. A viem, aké vlády nasledovali po ich páde,“ hovorí Hamran.
V SaS sa chce venovať vnútornej bezpečnosti. Hovorí, že je potrebné obnoviť Národnú kriminálnu agentúru a zastabilizovať policajný zbor. V tejto súvislosti kritizoval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. „Policajný zbor dostal do situácie, že nám chýba takmer 4-tisíc policajtov,“ vraví bývalý šéf polície s tým, že chce v politike nastaviť ministrovi zrkadlo.
Hamran tiež zdôraznil, že jedným z motívov pre vstup do politiky bolo aj medzinárodné smerovanie a ukotvenie Slovenska. „Ani vo sne by mi nenapadlo, že si ho dovolí niekto z vládnych politikov spochybniť,“ uviedol s tým, že sa hanbí za výroky premiéra, ale aj ďalších politikov koalície, ako napríklad Erika Kaliňáka.
Hamran vstúpil do politiky presne pred rokom, keď sa rozhodol kandidovať do europarlamentu za Demokratov.
Na kandidátke Demokratov bol dvojkou za lídrom Jaroslavom Naďom. Strana dosiahla 4,68 percenta hlasov a nezískala mandát v europarlamente. Hamran dostal takmer 29-tisíc hlasov, čo bolo o 2800 menej ako prvý Naď.
Bývalý šéf polície predtým zvažoval aj kandidatúru na prezidenta. Mal už dokonca zaregistrované aj internetové domény prezidenthamran.sk a tiež hamran24.sk a stefanhamran24.sk.
Napokon sa rozhodol nekandidovať. Okrem iného tvrdil, že ho zaskočilo, keď niektorí kritizovali čo i len úvahu, že by bývalý policajný prezident mohol rozmýšľať o kandidatúre na prezidenta republiky.

Vo funkcii policajného prezidenta skončil po nástupe vlády Roberta Fica. Svoj koniec avizoval už krátko po voľbách.
„Tak ako som povedal, tam, kde sa začína Robert Fico, ja končím. Som pre nich nočná mora a to isté platí aj pre mňa. Takže s takými ľuďmi si neviem predstaviť spoluprácu, lebo by to nedávalo absolútne žiadny zmysel. Popierajú všetko, čo sme tu budovali posledné dva roky,“ vravel desať dní po parlamentných voľbách v talkshow Mareka Vagoviča.
Hamran si koncom októbra 2023 podal žiadosť do civilu, no minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho niekoľko hodín po vymenovaní vlády odvolal z funkcie a preradil ho na obvodné oddelenie do Popradu.
„Nevydržal pár dní, aby som skončil dôstojne a mohol sa rozlúčiť so svojimi podriadenými. Historicky si nepamätám takéto počínanie žiadneho ministra vnútra,“ komentoval vtedy Hamran rozhodnutie Šutaja Eštoka. „Čakali sme, že bude nekompromisný, ale že spraví takúto špinavosť, s tým sme nerátali.“
Vo funkcii šéfa polície bol Hamran rok a pol. Počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora sa dostal do konfliktu s ministrom vnútra Ivanom Šimkom, ktorého prezidentka Zuzana Čaputová následne odvolala.
Štefan Hamran sa pridal k liberálom z SaS takmer dva mesiace po prestupe poslankyne Martiny Bajo Holečkovej z KDH.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.