Polemika na sieti X Moralistické bláboly a ustupovanie Rusku. Vance na Fergusona reagoval, že väčšina správ o rokovaní je nepravdivá

Moralistické bláboly a ustupovanie Rusku. Vance na Fergusona reagoval, že väčšina správ o rokovaní je nepravdivá
Americký viceprezident J. D. Vance a britský historik Niall Ferguson. Foto: TASR/AP, svwc.com
Americký viceprezident opätovne skritizoval, že Európa sa dlhodobo príliš spolieha na bezpečnostnú ochranu USA. Britský historik upozornil, že vojny sa zvyknú ukončovať aj viac než rok.
13 minút čítania 13 min
Vypočuť článok
Polemika na sieti X / Moralistické bláboly a ustupovanie Rusku. Vance na Fergusona reagoval, že väčšina správ o rokovaní je nepravdivá
0:00
0:00
0:00 0:00
Lukáš Obšitník
Lukáš Obšitník
Vyštudoval učiteľstvo histórie a náuky o spoločnosti na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zaujíma sa o históriu, politiku, literatúru a filmy.
Ďalšie autorove články:

Hystéria pre zachovanie statusu quo Otázka nie je, čo čaká KDH, ale kam chcú ísť progresívci

PS spolu so Smerom Pozor, padajú falošné princípy

Jedno a dve desaťročia Od študentského projektu k profesionálnemu médiu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Na sieti X prebehla malá debata medzi americkým viceprezidentom J. D. Vanceom a známym britským historikom Niallom Fergusonom.

Najprv Ferguson zdieľal citát amerického prezidenta Georgea H. W. Busha z 5. augusta 1990, keď Saddám Husajn vojensky napadol Kuvajt, následkom čoho vznikla medzinárodná koalícia pod vedením USA: „Toto neobstojí. Toto neobstojí, táto agresia proti Kuvajtu.“ 

Ferguson k tomu pridal komentár, že „budúci študenti histórie budú riešiť, prečo už takto nereagujú republikánski prezidenti na inváziu diktátora do suverénneho štátu“. Reagoval tým na politiku USA voči Ukrajine a na Trumpovo tvrdenie, že na vine ruskej agresie je Zelenskyj.

Trumpov viceprezident J. D. Vance k Fergusonovmu statusu po niekoľkých hodinách pripojil dlhšiu rozhorčenú reakciu. Fergusona obvinil, že píše „moralistické bláboly“ typické pre „globalistov“ a používa ahistorické príklady. Spomenul, že Európa, Bidenova vláda ani Ukrajina vo vojne s Ruskom „žiadnym spôsobom nesmerovali k víťazstvu“, a opýtal sa, aký má Ferguson pre Ukrajinu plán. „Ďalší balík pomoci? Uvedomuje si realitu v teréne, početnú prevahu Rusov, vyčerpané zásoby Európanov či ich ešte viac vyčerpanú priemyselnú základňu?“

Opätovne skritizoval, že Európa sa dlhodobo príliš spolieha na bezpečnostnú ochranu USA, pričom presadzuje domácu politiku, ktorá vo veci migrácie a cenzúry „uráža citlivosť väčšiny Američanov“.

Uviedol, že „Rusi majú na Ukrajine obrovskú početnú prevahu v počte ľudí a zbraní a táto výhoda bude pretrvávať bez ohľadu na ďalšie balíky západnej pomoci“. Dodal pritom, že platí, že „pomoc momentálne prúdi“.

Vzhľadom na vyššie uvedené a na prílišné náklady, ktoré vojna spôsobuje všetkým stranám vrátane USA, ju chce Trumpova vláda ukončiť.

Ferguson Vanceovi zakrátko odpovedal. Uviedol, že sa nepovažuje za globalistu, že podporoval Trumpa v kampani, že kritiku štátov Európskej únie v oblasti bezpečnosti vidí rovnako, a pochválil aj Vanceov prejav v Mníchove.

Uviedol však, že „nerozumie logike začiatku takého zložitého vyjednávania tým, že sa Rusku ustúpi v toľkých zásadných bodoch“, ako zamietnutie členstva Ukrajiny v NATO a strata 20 percent jej územia.

S počudovaním citoval informáciu Economistu, podľa ktorej americká vláda navrhla vytvorenie mierových síl na Ukrajine z vojakov z neeurópskych krajín ako Brazília či Čína.

Upozornil, že „vojny sa ľahko začínajú a ťažko sa končia“, a doplnil príklady z niektorých vojnových konfliktov z posledného storočia, ktorých ukončovanie trvalo viac než rok.

Vyslovil prianie, aby sa mier na Ukrajine podarilo vyrokovať, no nie taký, ktorý by Rusku umožnil ďalšiu inváziu, a Vanceovi pripomenul, že v kampani s Trumpom mali heslo „mier prostredníctvom sily“.

Doplnené 24. februára:

J. D. Vance v diskusii na sieti X o deň neskôr opäť odmietol, že by išlo o ustupovanie Rusku. Dôrazne spochybnil relevantnosť informácií, ktoré sa o rokovaniach s Ruskom objavujú v médiách. „Mnohé zo správ, ktoré som videl, sa pohybuje od úplne falošných až po také, ktorým chýbajúce zásadné informácie,“ napísal.

Argumenty kritikov novej americkej vlády označil za naivné a že mu niektoré tvrdenia s miernym preháňaním pripomínajú argument v štýle „ak by sme len schválili ďalší balík pomoci, Ukrajina by sa prekopala až do Moskvy, vzkriesila by Navaľného z mŕtvych a Rusku by dosadila demokratického a slobodného vodcu (preháňam, ale len trochu)“. Za veľký problém považuje to, že väčšina ľudí, ktorí hovoria o ustupovaní Rusku, sú takí, ktorých „realita v teréne nezaujíma“.

Trumpovu kritiku ukrajinského prezidenta je pripravený hájiť a uviedol, že sa „netýka vojny ani jeho rokovaní o jej ukončení“.

Ferguson medzitým obšírnejšie reagoval v samostatnom komentári v magazíne The Free Press a na sieti X mu poďakoval za diskusiu a zdôraznil potrebu dosiahnutia mieru a bezpečnosti Ukrajiny, to, aby Rusko nebolo za agresiu odmenené a aby sa posilnila rola USA.

  

J. D. Vance: Konflikt je zlý pre všetkých, aj pre USA

Toto sú moralistické bláboly, ktoré sú, bohužiaľ, rétorickou devízou globalistov, pretože nemajú čo povedať.

Tri roky sme s prezidentom Trumpom tvrdili dva jednoduché argumenty: po prvé, vojna by sa nezačala, keby bol prezident Trump v úrade; po druhé, že ani Európa, ani Bidenova administratíva, ani Ukrajinci žiadnym spôsobom nesmerovali k víťazstvu. Platilo to pred tromi rokmi, platilo to pred dvoma rokmi, platilo to minulý rok a platí to aj dnes.

A tri roky sa ignorovali obavy ľudí, ktorí mali zjavne pravdu. Aký je skutočný Niallov plán pre Ukrajinu? Ďalší balík pomoci? Uvedomuje si realitu v teréne, početnú prevahu Rusov, vyčerpané zásoby Európanov či ich ešte viac vyčerpanú priemyselnú základňu?

Namiesto toho cituje z knihy o Georgovi H. W. Bushovi z iného historického obdobia a iného konfliktu. To je ďalšia devíza týchto ľudí: spoliehanie sa na nepodstatnú históriu.

Prezident Trump sa zaoberá realitou, čo znamená zaoberať sa faktami. A tu sú niektoré fakty:

Po prvé, aj keď bezpečnosť našich západoeurópskych spojencov výrazne ťaží zo štedrosti Spojených štátov, presadzujú domácu politiku (v oblasti migrácie a cenzúry), ktorá uráža citlivosť väčšiny Američanov, a obrannú politiku, ktorá predpokladá pokračujúcu prílišnú odkázanosť.

Po druhé, Rusi majú na Ukrajine obrovskú početnú prevahu v počte ľudí a zbraní a táto výhoda bude pretrvávať bez ohľadu na ďalšie balíky západnej pomoci. Opäť platí, že pomoc *momentálne* prúdi.

Po tretie, Spojené štáty si zachovávajú značný vplyv na obe strany konfliktu.

Po štvrté, ukončenie konfliktu si vyžaduje rozprávanie sa s ľuďmi, ktorí sa podieľajú na jeho začatí a udržiavaní.

Po piate, konflikt kládol – a stále kladie – nápor na prostriedky amerického štátu, od vojenských zásob až po sankcie (a ešte oveľa viac). Sme presvedčení, že pokračujúci konflikt je zlý pre Rusko, zlý pre Ukrajinu a zlý pre Európu. Ale čo je najdôležitejšie, je zlý pre Spojené štáty.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa musíme snažiť o mier a musíme sa oň usilovať teraz. Prezident Trump na tomto základe kandidoval, vyhral a má v tom pravdu. Je lenivým, ahistorickým nezmyslom útočiť na každé konštatovanie, že americký záujem musí zohľadňovať realitu konfliktu, ako na ‚ustupovanie‘.

Tento záujem – nie moralizovanie alebo historická negramotnosť – bude v nasledujúcich týždňoch riadiť politiku prezidenta Trumpa.

A vďaka Bohu za to.

 

 

Niall Ferguson: Nerozumiem logike rýchleho ustupovania Rusku

Ale vďaka Bohu aj za slobodnú a otvorenú debatu.

Keďže som Ukrajinu navštevoval okrem jedného každoročne od roku 2011, myslím si, že mám informovaný a realistický pohľad.

Opakovane som kritizoval Bidenovu administratívu za to, že v roku 2021 nedokázala odradiť Putina a neukončila vojnu, kým Ukrajina ešte mala nejaké páky. Za posledné tri roky som viackrát povedal, že vojna by sa nestala, keby bol v roku 2020 prezident Trump znovuzvolený.

Minulý rok som podporil jeho kampaň za znovuzvolenie, dôsledne som predpovedal jeho a vaše víťazstvo a privítal som „zmenu atmosféry“, ktorú víťazstvo predstavovalo. Podporil som aj predchádzajúce výzvy prezidenta na rokovanie o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou.

Nie som si teda istý, či sa skutočne kvalifikujem ako globalista. V podstate súhlasím so všetkými piatimi bodmi, ktoré uvádzate. V skutočnosti som pochválil aj váš mníchovský prejav.

Ale jednoducho nerozumiem logike začiatku takého zložitého vyjednávania tým, že sa Rusku ustúpi v toľkých zásadných bodoch.

Chápem to tak, že ešte pred začatím rokovaní bolo členstvo Ukrajiny v NATO stiahnuté zo stola a strata 20 percent jej územia bola v podstate uznaná. Opravte ma, ak sa mýlim.

Čítal som taktiež (aj keď to nemusí byť pravda), že ‚americkí predstavitelia navrhujú odlišný druh mierových síl vrátane neeurópskych krajín, ako sú napríklad Brazília alebo Čína, ktoré by pôsobili pozdĺž prípadnej línie prímeria ako akési nárazníkové pásmo‘. Čína? To ako vážne?

Prezident Trump v stredu obvinil Ukrajinu, že to „začala“, teda vojnu. Spochybnil aj legitimitu vlády prezidenta Zelenského.

Nie je „moralistický blábol“, ale tvrdá a realistická lekcia histórie, že vojny sa ľahko začínajú a ťažko sa končia. Čo sa týka „historickej negramotnosti“, tu je niekoľko faktov.

Trvalo 1 rok, 10 mesiacov a 25 dní, kým Woodrow Wilson vyjednal koniec 1. svetovej vojny (pomohlo mu, že spojenci vyhrali); 2 roky, 18 dní na rokovanie o ukončení kórejskej vojny; 3 roky, 5 mesiacov, 24 dní na rokovanie o ukončení vietnamskej vojny; a 5 rokov, 5 mesiacov, 1 deň na vyjednanie mieru medzi Izraelom a Egyptom.

Úprimne dúfam, že sa Trumpovej administratíve podarí dohodnúť na ukončení tejto vojny. Ale ak skončíme mierom, ktorý odsúdi Ukrajinu najprv k rozdeleniu a potom k nejakej budúcej invázii, bude to žalostný výsledok.

Opakujem, že som súhlasil s väčšinou vašich kritických poznámok v Mníchove na adresu Európy. Dodal by som, že Európania príliš dlho hovorili o ‚strategickej autonómii‘ bez toho, aby sa ju vážne pokúsili dosiahnuť.

Vy a prezident Trump ste však minulý rok viedli kampaň s heslom, ktoré siaha ešte ďalej ako slová Georgea H. W. Busha, ktoré som citoval. Toto heslo znelo „mier prostredníctvom sily“.

Prajem vám veľa šťastia. 

4) V mnohých subjektívnych kritikách ide o nadnesené morálne pohoršovanie, na ktorom v konečnom dôsledku nezáleží. Rád obhájim kritiku prezidenta na adresu ukrajinského vedenia (nestojí to na tom, že ide o prezidenta, ale že s ním súhlasím). Môžete byť proti. Ale táto prezidentova kritika sa netýka vojny ani jeho rokovaní o jej ukončení.

 

J. D. Vance: Väčšina správ o rokovaniach je nepravdivá

V tomto vlákne budem reagovať na niečo zo toho, čo považujem za nesprávne. Začnime s Niallom:

1) Čo sa týka všeobecných súvislostí, áno, v mnohých detailoch konfliktu ste mali viac pravdy, než ste sa mýlili. Preto ma prekvapuje, že postoj administratívy nazývate „ustupovaním“. Rokujeme s cieľom ukončiť konflikt. Je to „ustupovanie“ len v prípade, ak si myslíte, že Ukrajinci reálne smerujú k víťazstvu. Nesmerujú, takže to ustupovanie nie je.

2) Pokiaľ viem, obvinenia z „ustupovania“ sa opierajú o niekoľko argumentov (aby bolo jasné, nie všetky sú Niallove).

Prvým je kritika toho, že sa s Rusmi vôbec rozprávame. Prezident je však presvedčený, že ak chcete viesť diplomaciu, musíte sa s ľuďmi skutočne rozprávať. Kedysi sa to nazývalo štátnickým správaním. Po druhé, myšlienka – často založená na falošných správach v médiách –, že sme Rusom „dali všetko, čo chceli“. Po tretie, že ak by sme len schválili ďalší balík pomoci, Ukrajina by sa prekopala až do Moskvy, vzkriesila by Navaľného z mŕtvych a Rusku by dosadila demokratického a slobodného vodcu (preháňam, ale len trochu).

Všetky tieto argumenty sú dokázateľne, očividne nepravdivé.

Mnohí ľudia, ktorí Rusko považujú za stelesnenie zla, tvrdia, že vedia, čo Rusko chce. Mnohí ľudia, ktorí vedia, že médiá publikujú falošné informácie, považujú anonymne získané správy o zložitých rokovaniach za evanjeliovú pravdu.

Ale väčší problém, ktorý podľa mňa Niall pozná, je, že väčšina z tých, ktorí hlasno kričia o „ustupovaní“, sú ľudia, ktorých realita v teréne nezaujíma.

3) Pokiaľ ide o podrobnosti rokovaní, z pochopiteľných dôvodov nebudem verejne hovoriť o detailoch, ale mnohé zo správ, ktoré som videl, sa pohybuje od úplne falošných až po také, ktorým chýbajúce zásadné informácie. Prezident si stanovil ciele rokovaní a hoci som zaujatý, myslím si, že je v tom strašne dobrý.

Nebudeme však zverejňovať náš vyjednávací postoj, aby sa ľudia cítili lepšie. Prezident sa snaží dosiahnuť trvalý mier, nie masírovať ego alebo obavy ľudí mávajúcich ukrajinskými vlajkami.

Predstava, že prezident Spojených štátov musí začať rokovania slovami „možno pustíme Ukrajinu do NATO“, sa vymyká zdravému rozumu. Opäť, nie je ústupkom uznať realitu v teréne – realitu, na ktorú prezident Trump v niektorých prípadoch poukazuje už roky.

 

 

N. Ferguson: Rusko by nemalo byť odmenené

Veľmi si vážim túto reakciu. Včera to bolo trochu ako jedna z tých krčmových bitiek, po ktorých si bojovníci podajú ruky a vypijú. So záujmom budem sledovať priebeh rokovaní. Stále nesúhlasím s tým, čo povedal prezident Trump o prezidentovi Zelenskom, ale dôležité je dosiahnuť mier a bezpečnosť pre Ukrajincov, zabezpečiť, aby Rusko nebolo odmenené za svoju agresiu, a predovšetkým posilniť globálnu pozíciu Ameriky. Ešte raz prajem veľa šťastia.

 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Donald Trump Vojna na Ukrajine J. D. Vance
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
pred 2 hodinami

Súhrn udalostí v utorok 18. novembra:

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť