Najväčšie protesty od pádu Miloševića V Srbsku odstúpil premiér, ale demonštrantov to neuspokojí

V pondelok došlo k útoku skupiny mužov bejzbalovými pálkami na skupinu študentov pred miestnou centrálou Srbskej pokrokovej strany (Srpska napredna stranka – SNS), útočníci pritom vyšli z budovy straníckej centrály. Jedna 23-ročná študentka utrpela vážne zranenia a je ešte stále v nemocnici, ďalší študent bol ľahko zranený.

Len pár dní predtým, 24. januára, ďalšiu študentku zranila šoférka, ktorá svoj automobil nasmerovala do skupiny pomocníkov protestu. Okrem premiéra po útoku na študentov odstúpil aj starosta Nového Sadu Milan Djurić.

Najnovšia vlna protestov v Srbsku sa začala v novembri. Spúšťačom bola tragédia v Novom Sade, kde sa zrútila betónová strieška pred vchodom do železničnej stanice a zabila 15 ľudí. To by samo osebe bolo nešťastím, ale udalosti na tragickosti pridáva skutočnosť, že železničná stanica prešla len nedávno rekonštrukciou, na ktorej sa podieľali čínske firmy.

Keďže vláda odmieta zverejniť zmluvy, natíska sa podozrenie, že časť peňazí určených na opravu stanice skončila vo vrecku nejakého politika, a stanica okrem povrchných opráv zostala nezrekonštruovaná.

Odvtedy protestujúci žiadali vyšetrenie, kto presne sa obohatil pri rekonštrukcii, rovnako žiadali aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Už 22. decembra vyšlo do ulíc Belehradu viac než stotisíc protestujúcich, demonštrácie odvtedy pokračujú vo viacerých srbských mestách. Pri poslednej vlne protestov vyšlo do ulíc nielen stotisíc Belehradčanov, ale aj 50-tisíc obyvateľov Nového Sadu (mesto má necelých tristotisíc obyvateľov) a 20-tisíc obyvateľov mesta Niš. Aj rôzne menšie mestá ako Zrenjanin či Smederevo hlásia protesty, ktoré sú často najväčšie v ich histórii.

Foto: TASR via AP Photo/Darko Vojinovic

Protesty naberajú na sile, vláda fabuluje o zahraničných agentoch

Odchod Vučevića sa mnohým demonštrantom javí ako pokus nájsť obetného baránka a odpútať pozornosť. „Pätnásť ľudí zomrelo v dôsledku korupcie a ešte stále nie je nikto zodpovedný,“ kritizoval jeden z profesorov Nišskej univerzity, ktorí sa pridali k demonštrantom.

Už v novembri síce odstúpili dvaja ministri – minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Goran Vesić a minister pre zahraničný obchod Tomislav Momirović –, obaja však popierali zodpovednosť za nešťastie, a polícia a prokuratúra zatiaľ zostávajú nečinné.

Rastúci počet násilných incidentov voči študentom súvisí aj s rétorikou vlády a prezidenta Vučića, ktorí dlho odmietali brať požiadavky demonštrantov vážne a vyhlasovala ich za pokus o prevrat.

Ešte v decembri srbská vláda začala tvrdiť, že za protestmi stojí zahraničie a údajne aj chorvátska tajná služba SOA. Ako údajný „dôkaz“ zverejnila mená ôsmich chorvátskych študentov, ktorí prišli podporiť demonštrantov v Belehrade.

Hon na „zahraničných agentov“ v Srbsku naberá nemenej absurdné črty ako v prípade halucinácií na Slovensku. V januári provládny bulvár zverejnil fotografie pasov dvoch údajných „chorvátskych špiónov“ a obvinil ich z plánovanej „destabilizácie“ Srbska.

Ako sa však neskôr ukázalo, išlo o Srbov, ktorých rodiny patrili k srbskej menšine v Chorvátsku, a ktorí – tak ako státisíce ďalších Srbov chorvátskeho pôvodu – majú dvojité občianstvo.

Prípady útokov a zastrašovania hlásia aj z iných častí krajiny, v meste Čačak v polovici v januári sa skupina mužov vlámala na pozemok profesora na miestnom gymnáziu a povedala jeho manželke, aby si „dal pozor, ako bude hlasovať“ na odborárskom zhromaždení, ktoré malo odsúhlasiť štrajk na podporu študentov.

Žena protestuje proti násiliu na demonštrantoch. Foto: TASR via AP Photo/Darko Vojinovic

Svár v pravoslávnej cirkvi

Študentský štrajk podporili aj rôzne profesijné skupiny, napríklad advokátska komora či poľnohospodári, v meste Niš na juhu krajiny sa k štrajku pripojili žiaci troch zo štyroch gymnázií. Svoju podporu im vyjadrili aj rôzni speváci, umelci a hudobníci belehradskej filharmónie.

Menej jednoznačná je pozícia Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC).

Patriarcha Porfirije vydal stanovisko, v ktorom vyzval na zmierenie a vyhlásil, že „najväčšiu zodpovednosť majú tí, ktorí majú najväčšiu moc“. Porfirije sa takto nepriamo vyjadril aj k menšiemu škandálu v radoch Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Na webovej stránke SPC bol totiž v pondelok zverejnený článok kritizujúci študentov a vyčítajúci im, že „žijú v paralelnom vesmíre“.

Článok následne kritizoval zástup kresťanských osobností vrátane teológov a mníchov. Tí napísali otvorený list, v ktorom vyhlásili, že demonštranti požadujú „iba dodržiavanie zákona a ústavy“, a autorovi odkázali, nech si „vyberie svoj vesmír“. SPC následne vyhlásila, že text vyjadruje len názor autora a neodráža oficiálne stanovisko Srbskej pravoslávnej cirkvi.

Protesty budú pokračovať

Napriek odchodu premiéra je jasné, že protesty tentoraz budú pokračovať. Ako píše srbský týždenník Vreme, Vučevićova rezignácia je „prineskoro a primálo“.

Foto: TASR via AP Photo/Darko Vojinovic

Odchod Vučevicá nič nerieši, pretože skutočná moc nesídli v bývalom Paláci federácie, kde sídli vláda, ani v skupštine, ale v prezidentskej kancelárii v Novom dvore. Je temer isté, že Vučević svoje rozhodnutie odstúpiť neurobil sám, ale padlo v prezidentskom paláci.

Prezident Vučić hrá o viac než o to, aby zostal v úrade. Hrá o prežitie systému, v ktorom jeho strana ako Hydra s 900-tisíc hlavami prenikla takmer do každej oblasti ekonomiky a verejného života a ovládla ich. Tento systém dokáže prežiť bez ktoréhokoľvek zo svojich členov okrem prezidenta Vučića samotného.

Bosniansko-srbský novinár Dragan Bursać píše pre Slobodnu Dalmaciju:

„Vučić ukázal, že sa bojí a že je pripravený obetovať každú svoju vežu, jazdca a pešiaka, dokonca aj občasného strelca v záujme trónu, ktorý zaujíma už viac ako desať rokov. Študenti ho s odporom odmietli. A niekto musí padnúť – študenti alebo Vučić? Ako to teraz vyzerá, študenti sa nevzdajú a Vučić moc pokojne neodovzdá.“

Predčasné voľby?

Súdiac podľa prezidentových vyjadrení, Aleksandar Vučić zvažuje staviť na rýchle predčasné voľby.

Jeho strana síce získala novú väčšinu v parlamente len pomerne nedávno, v decembri 2023, ale srbská opozícia je dlhodobo v zúboženom stave, rozdrobená na množstvo malých strán a neschopná ponúknuť atraktívnu alternatívu.

Opozícia však Vučićovi neverí, že voľby budú slobodné a férové. „Personálny režim Aleksandara Vučića nie je schopný organizovať voľby, ale len volebný podvod,“ tvrdí líder strany Novi DSS Miloš Jovanović.

Ale aj bez očividného falšovania volieb ekosystém štátom a oligarchiou vydržiavaných bulvárnych médií ponúka Vučićovi výhodu, proti ktorej opozícia môže len ťažko obstáť. Skoré predčasné voľby by preto s najväčšou pravdepodobnosťou znovu vyhrala jeho SNS a Vučić by pohodlne mohol vládnuť ďalej.

Ak však v dôsledku protestov postupne dôjde k zjednoteniu opozície do väčšieho bloku, možno aj s novým charizmatickým lídrom, aj Vučićov poloautoritársky systém by sa mohol dostať pod tlak.