Potulky talianskou Umbriou, krajom svätcov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Potulky talianskou Umbriou, krajom svätcov

Katedrála San Lorenzo v Perugii, hlavnom meste Umbrie. Foto - Flickr.com/Shark Attacks

V regióne, v ktorom sa nachádza aj mestečko Assissi, žilo viacero slávnych svätcov. Prejdite sa po jeho najkrajších miestach.

Začiatkom tohto leta sa mi podarilo stráviť pár dní v talianskom regióne Umbria, ktorý bol zasiahnutý nedávnym zemetrasením a pamätá si aj zemestrasenie z roku 1997, kde najviac postihnuté bolo pútnické mestečko Assisi. No nie o ňom budem písať. Chcem sa podeliť o zážitok z nádherných freskových malieb, ktoré sa nachádzajú v kostoloch malebných stredovekých mestečiek Umbrie: Spello a Montefalco. Obe mestečká boli zasiahnuté zemetrasením v roku 1997, no v porovnaní s Assisi boli poškodené iba niektoré historické artefakty vrátane malieb v kostoloch. Mestečká sú od epicentra tohtoročného augustového zemetrasenia v Amatrice vzdialené cez 90 km severozápadne.

Taliansky región Umbria je nezvyčajný aj tým, že nemá prístup k moru.

 

Tieto dve mestečká nie sú frekventovanou turistickou atrakciou ako Assisi, napriek tomu ponúkajú rovnako zaujímavý obraz talianskej stredovekej histórie, architektúry, umenia a špecialít na pozadí nádherne kopcovitej zelenej krajiny plnej olivových hájov a vinohradov. Táto časť Umbrie je známa cestovinami strangozzi podávanými s čiernymi alebo bielymi lanýžmi (truffles), niekoľkými druhmi salámy (antipasti), olivovým olejom, Pecorino syrom či grilovanými jedlami z jahňaciny a zajačiny servírovanými s lokálnou sezónnou zeleninou. Pestuje sa tu aj špeciálny druh cíceru a šošovice pochádzajúci zo staroveku a lahodné víno Sagrantino.

Región je kolískou stredovekého renesančného maliarstva tzv. Umbrijskej školy. Množstvo freskových malieb v kostoloch po celej Umbrii  pochádza od dvoch lokálnych majstrov z obdobia neskorej renesancie – Pinturicchia a Perugina. Obaja maliari boli ovplyvnení Pierom della Francesca, od ktorého sa naučili používať perspektívu – trojrozmernosť, monumentalitu, čisté a jasné farby a využívať svetlo a tieň.

Pinturicchio, vlastným memom Bernardino di Betto sa narodil v Perugii v roku 1452 (zomrel v r. 1513) a ako maliar fresiek sa vyškolil v Perugii spolu s Peruginom. Jeho štýl vyjadruje špecifický vkus pre dekoráciu, kombinovaný so zmyslom pre detaily a miniatúry, s využitím farebných sofistikovaných techník. Niekoľko rokov pracoval v Ríme pre pápežský dvor Borgiovcov, kde pomáhal s maľovaním fresiek zobrazujúcich scény zo života Mojžiša a Ježiša Krista v Sixtínskej kaplnke. Pobyt v Ríme mu pomohol rozvinúť vlastný maliarsky talent vďaka inovatívnemu vplyvu florentínskych a rímskych maliarov a priniesol mu úspech a zákazky aj u rímskej aristokracie. Po návrate do Umbrie sa presťahoval do Sieny na pozvanie biskupa diecézy, kde sa podieľal na niekoľkých maliarskych projektoch.

Perugino, vlastným menom Pietro Vannucci, sa narodil v Pieve v roku 1450 (zomrel v r. 1523). Perugino bol žiakom Piera della Francesca, medzi prvými využíval olejové farby, ktoré do Talianska priniesli flámski maliari, a experimentoval s nimi. Jeho maľby sa vyznačujú čistotou kompozície, zmyslom pre priestor a detaily, podobne ako u Pinturicchia. Vplyv na jeho štýl mal Verrochia a Botticelli, od ktorých prevzal melancholickú atmosféru a jemnosť výrazov na tvárach zobrazených postáv. V oveľa väčšej miere ako Pinturicchio sa podieľal na maľbách v Sixtínskej kaplnke spolu s daľšími tromi maliarmi. Pracoval aj vo Florencii a neskôr pre nedostatok pracovných ponúk sa vratil do Perugie. Jeho skoršie maľby sú niekedy porovnávané kvalitou s Leonardom da Vincim. Peruginov žiak bol preslávený Rafael, ktorý pracoval v jeho maliarskom tíme okolo roku 1500. Množstvo Peruginových malieb sa, žiaľ, nezachovalo alebo zostali iba zvyšky fragmentov.

Spello

Je staroveké mestečko, obývané už od 1. storočia pred Kr., situované na južnej hornej strane pohoria Subasio. Z ďialnice vidieť jeho kamenné veže a strechy na úpätí kopca. Nachádza sa v ňom niekoľko stredovekých malých kostolíkov. Medzi najvýznamnejšie patria dva:

Kostol Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) pochádza z 12. storočia a v 17. storočí prešiel značnými úpravami. Najvýznamnejší umelecký kúsok talianskej renesancie sa nachádza v kaplnke Baglioni nazývanej aj Nádherná kaplnka (Cappella Bella), z ktorej je urobená výstavná expozícia chránená sklom so zákazom fotenia.

Freskové maľby zo života Ježiša Krista pochádzajú od Pinturicchia, dokončil ich pravdepodobne v roku 1501. Na stenách sú zobrazené tri masívne fresky v poradí zľava: Zvestovanie, Narodenie Ježiša Krista a Kristus medzi učiteľmi. Štvrtá freska je na strope a zobrazuje 4 Sibyly: Tiburskú, Erythrejskú, Európsku a Samoskú. Sibyly sú často zobrazované v renesančných maľbách talianskych majstrov. Vyobrazené sú aj Michelangelom v Sixtínskej kaplnke a knižnica pápeža Júliusa II. vo Vatikáne tiež obsahuje maľby Sibýl.

Tento cyklus Pinturicchiových fresiek je považovaný za vrchol jeho tvorby, kompozícia je oveľa hlbšia ako pri jeho freskách v Ríme, priestor je využitý s istotou a s tendenciou pre pôžitok v detailoch a malých epizódach odohrávajúcich sa vedľa hlavného diania (hlavne v maľbe zobrazujúcej Ježiša medzi učiteľmi). Jeho vkus pre ornamenty a dekorácie je zvýraznený vo všetkých štyroch maľbách.  

Kostol  Panny Márie Väčšej, interiér (Santa Maria Maggiore)

Foto: Culturaitalia

Kaplnka Baglioni – Štyri freskové maľby

foto:Foto: Polymnia roma

Freska Zvestovania zobrazuje v geometrickej perspektíve zjavenie Anjela Panne Márii s dôrazom na dekoratívne detaily, v pozadí krajinu identickú s Umbriou, keďže Pinturicchio často čerpal inšpiráciu pre pozadie vsadené v prírode práve zo svojho rodného kraja. Pinturicchio si bol zjavne vedomý dôležitosti svojho diela – freska je zaujímavá tým, že v pravom rohu si namaľoval autoportrét aj so svojím celým podpisom „BERNARDINVS PICTORICIVS PERVSIN[VS]“.

Foto: Wikipedia, Baglioni Chapel

Peruginova Pieta zobrazuje Madonu so svätou Máriou Magdalénou a svätým Jánom Evangelistom, pochádza z roku 1521. Je pravdepodobné, že freska bola maľovaná Peruginovými asistentmi, keďže samotný Perugino mal už vtedy 71 rokov. Jeho Farneto Pieta (v Perugii) z roku 1473 má oveľa precíznejšiu kompozíciu.

Foto: commons.wikimedia

Kostol svätého Andreja (Sant Andrea) datujúci sa do roku 1025, patriaci od roku 1253 rádu františkánov má vnútorné steny pokryté freskami zo 14. – 16. storočia.  

Foto: panoramio.com

Tento panel zobrazujúci Madonu s dieťatkom a svätými Jánom ako dieťaťom, svätými Andrejom, Ľudovítom Tulúzkym, Františkom a Laurentom je dielo Pinturicchia. Bol dokončený v r. 1507 lokálnym maliarom, ktorého poveril sám Pinturicchio, keďže bol povolaný do Sieny. Táto maľba sa pokladá za jedno z jeho najpoetickejších zobrazení. Na malom stolíku pred sv. Jánom dieťaťom sú zobrazené dva kúsky papiera, na ktorých je prepísaný list doručený Pinturicchiovi od biskupa z Orvieta. Biskup prosí Pinturicchia, aby sa vrátil do Sieny.

Foto: autorka

 

Montefalco

Montefalco je malebné stredoveké metečko vypínajúce sa na východe úpätia hory Colli Martani. Nazýva sa aj balkónom Umbrie, pretože je z neho nádherný výhľad na údolie plné viničov. Jeho osídlenie sa datuje do čias kmeňa Umbri z 9. – 4. storočia pred Kr. V roku 1249 bolo kompletne zničené a neskôr nanovo vybudované s piatimi vchodovými bránami, kde každá prislúchala jednému kostolu. Všetky cesty od mestských brán viedli na hlavné námestie, ktoré je aj najvyšším bodom mesta. Od roku 1446 do roku 1861 patrilo pod Papežský štát.

Umbria sa často nazýva aj krajom svätcov. Narodilo sa alebo žilo v ňom veľa katolíckych svätcov, ako napr. sv. František a sv. Klára z Assisi, sv. Rita z Casie, sv. Benedikt a sv. Školastika z Norcie. V Montefalcu sa narodila a zomrela svätá Klára z Kríža (1268 – 1308). Jej pozostatky a relikvie sa nachádzajú v kostole sv. Chiary de Montefalco.

Mestečko je známe produkciou olivového oleja, rovnako ako Spello, medu, tkaného ľanového vlákna a výrobkov z neho a červeného vína Sagrantino di Montefalco, ktorého kvalita je často prehliadaná v porovnaní  s toskánskymi vínami. Tie boli vždy oveľa populárnejšie a rozšírenejšie.

Produkcia Sagrantina sa datuje zhruba do 15. storočia. Poďľa archívnych záznamov tento druh viniča priniesli do Umbrie františkánski mnísi z Anatólie (dnešné Turecko) a nahradili ním miestny druh Sangiovese, ktorý sa tu pestoval už od 1088. V Montefalcu sa Sagrantino vyrábalo v malom množstve miestnym františkánskym rádom a slúžilo ako omšové víno. V posledných storočiach sa stratilo a odroda hrozna takmer vyhynula v 60. rokoch. Vďaka skupine vinárov sa však podarilo obnoviť produkciu v Montefalcu a okolitých mestečkách po roku 1970. V Montefalcu sa tiež produkujú Sagrantino Passito a Sagrantino Secco vína. V roku 2015 bolo Montefalco zaradené do najlepšieho nového vinárskeho regiónu Talianska vďaka Sagrantinu.

Spomedzi 10 kostolov je historicky a umelecky najzaujímavejší Kostol sv. Františka (S. Francesco). Je otvoreným verejným múzeom od roku 1895. Bol postavený medzi rokmi 1335 – 1338 františkánskym rádom. Ďalším zaujímavým miestom je aj kostol sv. Augustína.

V kostole sv. Františka sa nachádza cyklus freskových malieb zo 14. – 16. storočia, okrem iných zobrazujúcich aj 19 epizód zo života svätého Františka z Assisi. Tieto fresky sa nachádzajú v jednej z hlavných kaplniek a sú dielom florentínskeho majstra Benozza Gozzoliho, pochádzajú z rokov 1450 – 1452. Ďaľšie fresky patria Peruginovi a iným miestnym maliarom.

Benozzo Gozzoli sa narodil vo Florencii v roku 1421 (zomrel v r. 1497). Je známy sériou nástenných malieb v Paláci Medici-Riccardi vo Florencii. Bol žiakom Fra Angelica vo Vatikáne, ktorý mal vplyv na jeho maliarsky štýl evidentný aj v cykle fresiek v Montefalcu. Gozzoliho štýl je kombináciou perspektívy ranej renesancie, priezračného svetla a poetického okúzlenia farbami pod vplyvom Angelica, s prvkami flámskeho maliarstva.

Kostol ustál zemetrasenie v roku 1997, no niektoré fresky boli poškodené. A hoci v roku 2000 bola dokončená renovácia množstva fresiek, mala som dojem, že niektoré z nich potrebujú ďaľšiu renováciu.

Kostol/Múzeum sv. Františka

Foto: Museo di Montefalco

Kaplnka, kde sa nachádzajú Gozzoliho fresky zo života sv. Františka.

Foto: Web art gallery

Epizódy zo života sv. Františka zobrazujúce Montefalco v pozadiach. Na jednej freske dokonca vidieť na stole fľašu Sagrantina a olivového oleja. Gozzoli tiež dal niektorým postavám tváre Danteho, Petrarcu a Giotta.

Foto: Web art gallery

Perugino a jeho Narodenie s využitím štruktúry okrúhleho priestoru v otvorenej zelenej krajine – 1503.

Foto: culturaitalia

Pre zaujímavosť – múzeu sa podarilo po 561 rokoch získať z Florencie originál listu, ktorý poslal Benozzo Gozzoli bohatému obchodníkovi Michele di Felice Brancacci, datujúci  27. júna 1542, kde slušne odmietol jeho veľkolepú maliarsku zákazku a vysvetlil, že nemôže odísť z Montefalca, predtým ako dokončí cyklus fresiek v kostole sv. Františka. Montefalco toto považuje za prejav Gozzoliho úprimnej náklonosti a úcty k mestu a regiónu.

foto: Museo di Montefalco

Kostol sv. Augustína (St. Agostino) sa nachádza pár metrov od vstupu do Montefalca cez jednu z mestkých brán. Je to starší kostol a konvent z roku 1257. V roku 1970 bol augustiniánmi prenechaný miestnej farnosti. Kostol pôsobí veľmi jednoducho, časť z neho bola zbúraná v roku 1714. Na stenách sa nachádza množstvo nádherných renesančných freskových malieb od lokálnych majstrov, ktorí patrili do Umbrijskej školy.  Žiaľ, veľká väčšina je značne poškodená (ako vidieť z fotiek) a po zemetrasení v r. 1997 nebola renovovaná. 

Kostol sv. Augustína – interior

Foto: panoramio.com

Niekoľko freskových malieb od miestnych majstrov pochádzajúcich zo 14. a 15. storočia.

Foto: autorka

V kostole sv. Augustína sú vystavené aj relikvie v presklenej vitríne. Sú to vskutku neskutočne zachované telá bl. Illuminaty (zomr.1310) a bl. Chiarelly (zomr. 1345). Bl. Illuminata bola rehoľná spolusestra sv. Kláry z Kríža a podala svedectvo, ktoré podporilo jej kanonizáciu. 

Je tu aj relikvia – telo pútnika zo 14. storočia, ktorý sa prišiel modliť k obom pochovaným rehoľníčkam. Podľa legendy sa traduje, že pútnik zomrel pri modlitbe s hlavou sklonenou dopredu, a keď ho tam kostolník na druhý deň našiel, myslel si, že iba spí. Pútnik bol hneď pochovaný v ten deň. No na ďaľšie dni sa v kostole pútnikovo telo v rovnakej polohe a na rovnakom mieste objavovalo znovu. Augustiáni to pokladali za zázračné Božie znamenie, preto sa rozhodli ponechať telo pútnika v kostole v rovnakej polohe, ako ho našli (je tiež v sklenenej vitríne), aby sa mohol modliť k dvom blahoslaveným rehoľníčkam aj po smrti. Jeho telo je stále zachované.

Umbria je nádherný kraj, takže ak sa niekedy vyberiete do Assisi, rozhodne po ceste nevynechajte návštevu Montefalca a Spella. Dúfam, že sa do Umbrie ešte vrátim a podarí sa mi navštíviť miesta, ako sú Casia, Castellucio, Perugia či Norcia, potom sa určite rada podelím o zážitky.

Zdroje:

Museo di Montefalco

Key to Umbria

Cantina Pardi

The Great Masters of Italian Art by Elena Capretti, 2005

Elena Capretti: The Great Masters of Italian Art, 2005                       Flavia Romano: Guide to the Places and Works of Pinturicchio and Perugino, 2008

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo