Úvahy o smere putovania

Úvahy o smere putovania

Kostol v Kostoľanoch pod Tribečom. Foto: Jozef Javurek

V Kostoľanoch pod Tribečom sa nachádza najstaršia freska so zobrazením troch mudrcov na našom území.

Dlhý krok mudrcov na ravennskej mozaike zo 6. storočia vyjadruje ich dlhé putovanie. Umiestnenie trojkráľového výjavu smerujúceho k Madone s dieťaťom tu počíta s pohľadom človeka, prechádzajúceho chrámovou loďou – akoby paralelne s mudrcmi. Ravennskí mudrci neprichádzajú v obvyklom poradí počnúc najstarším a najmladším končiac. Ani nápisy (zrejme neskoršieho dáta) nad postavami nekorešpondujú so zaužívanými menami, kde meno Gašpar býva vyhradené pre najmladšieho z nich. Vzhľadom na datovanie mozaiky, predchádzajúce stredovekej fixácii rozvinutej verzie biblického príbehu, by sme tieto narušenia stereotypu mali brať skôr ako impulz pre hlbšie uvažovanie.

Ešte starší ako mozaika je kamenný reliéf nachádzajúci sa vo Vatikánskych múzeách. Zobrazuje mudrcov vedľa tiav, z ktorých akoby práve zostúpili – ich vôdzky násobia rytmus gesta prvého z nich, ukazujúceho pravou rukou na blízku hviezdu. Máme do činenia s obrazom odvodeným od božej ruky: „Či mi je ruka prikrátka spasiť?“ (Iz 50, 2) alebo „Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, že by nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, že by nepočul.“ (Iz 59, 1)

Proporcie tu podmieňuje i materiál diela, nutnosť umiestniť všetky komponenty narácie do obmedzeného priestoru kamenného bloku. No dlhá ruka, ruka, ktorá dosiahne k hviezde, dotkne sa neba, je sama akýmsi náznakom pozdvihnutia človeka k božskému. Reliéf zároveň potvrdzuje, že už oddávna sa dĺžka putovania mudrcov vyjadrovala aj nutnosťou použiť dopravu – od čoho bol len krôčik k ich zobrazeniu ako jazdcov.

Aké bolo pôvodné umiestnenie tohto mramorového bloku zo 4. storočia? Je fragmentom dogmatického sarkofágu. Obraz mudrcov na takýchto sarkofágoch ilustruje vieru, že mudrci, ktorí prví z pohanov privítali príchod Krista na svet, prví vstanú z mŕtvych i pri jeho druhom príchode – sú preto ideálni spoločníci na ceste k večnému životu. Na viacerých iných sarkofágoch sa stretávame so zrkadlovou kompozíciou – a tak sa otvára otázka, či mudrci idú z východu alebo na východ. Azda smer ich putovania závisí od toho, na ktorej z bočných strán sarkofágu sa výjav nachádzal, a čelná strana sarkofágu smerovala vždy východne... To je však zatiaľ hypotéza.

No akú logiku sleduje orientácia mudrcov pri umiestnení klaňania na stenách chrámu?

Obrazy klaňania v oboch smeroch mi krúžili v predstavivosti až po návštevu Kostolian pod Tribečom, kde sa nachádza kostol z veľkomoravských čias. Hodinu trvajúca návšteva v jasný zimný deň predpoludním potvrdila, že nijaká reprodukcia neumožní zažiť sakrálny priestor a pochopiť jeho hierotopiu tak, ako to umožňuje vstup doň.

V Kostoľanoch sa nachádza najstaršia freska so zobrazením troch mudrcov na našom území. Obraz ich putovania privádzal vznešených návštevníkov tohto pôvodne kniežacieho kostola k miestu, kde stál oltár. Dnu vstupujeme bránou z juhu, a tak nám pohľad padá rovno na mudrcov. Zahneme doprava, aby sme zistili, kam idú.

Kostoľanskí mudrci sú zobrazení v stoji, hlavami zdvihnutými nahor vyzerajú hviezdu na nebi. Umiestnení sú na severnej stene chrámu, zatiaľ čo oknami južnej steny putuje svetlo k oltáru na východe, putuje po freske spolu s kráľmi, najskôr ich šteklí, potom predbieha... a vedie. Vedie k tróniacej Madone s dieťaťom v blízkosti presbytéria. Svetlo padá doslovne do jej lona, kde spočíva Kristus.

Severná stena, severná strana – nesená svetlom do stredu diania... A vtedy mi to došlo. Že aj mozaika v Ravenne, ktorú dosiaľ poznám len z obrázkov, musí mať rovnaké umiestnenie ako kostoliansky stenopis – mudrci musia byť na severnej stene. Príchod mudrcov je v oboch liturgických priestoroch začlenený tak, aby jeho svetelná inscenácia smerovala k oltáru na východe. A keď už viete, čo hľadáte, tak to nájdete aj na internete.

Lebo taká je heterogenita vizuálnych podnetov súčasného človeka. Tvoria ju knižné reprodukcie, internet, zážitok originálneho diela – len v optimálnom prípade diela v jeho pôvodnom umiestnení. Poradie, v akom podnety prichádzajú, sa nedrží chronológie ani priestorovej logiky... Tu sa dostáva k slovu práca historika umenia: rekonštruovať vnútornú jednotu obrazového sveta, ktorý nám zanechali uplynulé storočia, tisícročia – v jej fascinujúcom dynamizme. Niekedy sa kľúč k otázkam, ktoré si kladie, nachádza za humnami. Tajomný Tribeč. Kostoľany...

Text vznikol vrámci projektu APVV-15-0526 Téma Troch kráľov v umení Slovenska – interdisciplinárne štúdie kultúrnej tradície a komunikácie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo