Je to vôbec hymna? Odborníci sa pozreli na Rózsovu verziu. Neladí so zákonom ani s tým, čo uviedlo ministerstvo

Príbeh novej verzie hymny z pera Oskara Rózsu je napínavý a plný prekvapení. Jej autor zverejnil hneď niekoľko „remixov“, hovoril o sabotáži prvého uvedenia diela v STVR či o tom, že za slabšie počuteľný spev môže rakúsky zvukár. Teraz sa otvorila otázka, či vôbec Rózsovu verziu možno považovať za hymnu.

Ministerstvo kultúry stále trvá na tom, že úprava od spolužiaka Lukáša Machalu je odporúčaná ako oficiálna. Tvrdí dokonca, že postupne nahradí pôvodnú verziu od Ladislava Burlasa a Alexandra Moyzesa.

Odvoláva sa pritom na usmernenie ministerstva vnútra, ktoré má štátne symboly na starosti.

Tento rezort však žiadne oficiálne usmernenie k používaniu novej úpravy hymny ako štátneho symbolu nezverejnil. Ministerstvo vnútra vydalo len tlačovú správu, v ktorej sa píše, že v odpovedi ministerstvu kultúry odporučilo Rózsovu verziu používať pri oficiálnych štátnych akciách.

Zároveň však upozornilo, že žiadna úprava hymny nemôže byť vymedzená ako jediná záväzná. „Za štátnu hymnu Slovenskej republiky sa považuje v zmysle zákona o štátnych symboloch každá prezentácia tejto skladby, pokiaľ jej melódia a text zodpovedajú notácii, ktorá je prílohou zákona,“ uviedlo ministerstvo vnútra.

Popredný heraldik Ladislav Vrtel pripomína, že hymne ako štátnemu symbolu patrí úcta. „Symfonická úprava, ktorá má byť ministerstvom odporúčaná ako vzorová, by mala byť, pokiaľ ide o tóninu, rytmus, tempo, v súlade so zákonom a nemalo by sa k nej nič pridávať či z nej uberať,“ uviedol pre Postoj.

Rózsa sa nedržal zákona

Práve tu sa skrýva problém, na ktorý upozornila Gabriela Husková a notograf Marek Bartovič. Rózsova verzia totiž nezodpovedá notácii, ktorá je v prílohe zákona. Má inú metrickú organizáciu (iné rozdelenie do taktov), výrazne spomalený záver, nový tón na začiatku a iné tempo.

„Z porovnania prílohy zákona a úpravy hymny od Oskara Rózsu je zrejmé, že v novej úprave bolo zmenené metrum, čiže došlo k zmene organizácie rytmu melodickej línie,“ píšu Husková a Bartovič.

Notácia v prílohe zákona predpisuje dvojštvrťový takt. Rózsa využíva štvorštvrťový, trojštvrťový aj päťštvrťový takt. „Tým bol zmenený aj rytmicko-melodický charakter hudobných fráz, ako aj prízvučnosť a neprízvučnosť ťažkých a ľahkých dôb v jednotlivých hudobných frázach melódie,“ upozorňujú odborníci.

„Hneď na začiatku máte úvodný ladiaci tón, ktorý sa v pôvodnej notácii nenachádza,“ dopĺňa Marek Bartovič. Rózsova verzia má kvôli tomu prízvuky na iných slabikách ako v pôvodnej notácii v rozpore s logikou slovenčiny.

V dvojštvrťovom takte pôvodnej verzie hymny je prízvučná prvá doba melódie, spieva sa „NAD Tatrou sa blýska“. Rózsova úprava však predpisuje spev s posunutým prízvukom – „nad TatROU sa blýska“.

AnalýzaPorovnanie notácií hymny Nad Tatrou sa blýska

Gabriela HuskováMarek Bartovič

Čistenie nástroja súčasťou hymny

S notáciou, ktorú predpisuje zákon a ministerstvo vnútra, neladí ani to, čo spravil Oskar Rózsa so záverom hymny.

Pozvoľné spomalenie vo dvoch posledných taktoch nahradil výrazným spomalením až do polovičného tempa. „V konečnom dôsledku to môže byť vnímané ako zásah do hudobnej podstaty a integrity melódie záveru hymny,“ upozorňujú Husková s Bartovičom.

Notograf upozorňuje aj na to, že rozfuk fujary je v hudobnej úprave hymny mimoriadne nevhodný. Tento zvukový efekt sprevádza prefukovanie fujary, ktorým hráč z nástroja odstraňuje nečistoty.

Rozfuk sa používa ako typický prvok pre začiatok hry na fujaru, etabloval sa ako súčasť umeleckej prezentácie nástroja. Jeho využitie práve v hymne je však otázne. 

Poslanci kedysi dačo zabudli

Aj laik si všimne, že Rózsova verzia je pomalšia než úprava, na ktorú sme boli doposiaľ zvyknutí. V notovom zápise má tempo 62 bpm (úderov za minútu). V prílohe zákona je predpísaných 88 bpm.

Tohto tempa sa však nedržal ani Ladislav Burlas. Jeho verzia má v notovom zápise 84 bpm, nahrávka z roka 1992 je ešte pomalšia – 67 bpm.

Narazili sme tu na drobného „kostlivca v skrini“, ktorého nám zanechali dávni poslanci Slovenskej Národnej rady. Husková a Bartovič na to upozorňujú v analýze, kde porovnali notácie rôznych verzií hymny.

V zákone o štátnych symboloch z roku 1993 poslanci jednoducho nechali notáciu slovenskej časti československej hymny podľa úpravy Václava Trojana. Rezká Nad Tatrou sa blýska v nej tvorila tempový kontrast k lyrickej Kde domov můj a mala len jednu slohu s ritardandom (spomalením) v závere.

Slovenská štátna hymna má však slohy dve a ritardando by malo byť až v závere druhej slohy. Notácia v prílohe k zákonu to nereflektuje.

„Začiatok nie je v roku 1993, ale v roku 1990,“ pripomína pre Postoj Ladislav Vrtel. „Do zákona sa terajšia základná notácia hymny dostala prvého marca 1990, keď vyšiel ústavný zákon 50/1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky. Odvtedy sa nemenila, len ju potvrdila ústava z roku 1992 a potom zákon 63/1993, ktorý po úpravách platí aj dnes.“

Hymnu v úprave Alexander Moyzes – Ladislav Burlas v decembri 1992 odsúhlasil parlamentný výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru. Poslanci však túto zmenu akosi zabudli zaniesť aj do prílohy zákona.

Husková a Bartovič dodávajú, že Burlas vo svojej úprave rešpektoval predpísané metrum hymny a jej rytmus organizoval v dvojštvrťovom takte.

Nová verzia hymny vyvoláva otázkyOskar Rózsa tvrdí, že kvalitu zvuku nahrávky na STVR niekto sabotoval

Miro Pastorek

„Oficiálna“ štátna hymna len na súkromnom kanáli

Ako bolo spomínané, ministerstvo kultúry predstavuje Rózsovu verziu hymny ako oficiálnu a ministerstvo vnútra ju odporučilo používať pri oficiálnych príležitostiach.

Pri udeľovaní štátnych vyznamenaní 11. januára však znela verzia Moyzes-Burlas. Prezidentská kancelária sa nevyjadrila, prečo si pre túto významnú udalosť zvolila pôvodné znenie hymny.

Rózsovu úpravu stále nenájdete ani na stránkach ministerstiev či úradu vlády. Rezort vnútra pritom ešte 12. decembra žiadal ministerstvo kultúry o jej zaslanie, aby ju mohol zverejniť. Šimkovičovej rezort koncom minulého roka avizoval, že novú verziu hymny si ľudia a inštitúcie budú môcť stiahnuť zo stránok oboch ministerstiev.

„Oficiálnu“ hudobnú úpravu hymny tak verejnosť zatiaľ nájde len na súkromnom youtubovom kanáli Oskara Rózsu. Autor novej hudobnej úpravy na ňom zverejnil už štyri verzie hymny.

Páčil sa im nápad, načo odborníci?

Ladislav Vrtel je aj predseda heraldickej komisie ministerstva vnútra. Upozornil, že podľa jeho informácií rezort nahrávku stále nemá.

„Podľa môjho názoru by si malo ministerstvo vnútra, keď už akosi prevzalo z rúk ministerstva kultúry ‚čierneho Petra‘, vyžiadať nielen nahrávku, ale aj partitúru a požiadať niektorú hudobnú inštitúciu či hudobného znalca, aby ju posúdil z hľadiska zhody novej úpravy so zákonom,“ dodal. „Až potom, na základe kladného odborného stanoviska, by malo ministerstvo uvažovať o odporúčaní hymny ako jednej z akceptovaných či odporúčaných úprav.“

Na rezort sme sa obrátili s otázkami, či nahrávkou hymny disponuje a či ju pred odporúčaním dalo posúdiť odborníkom.

„Objednávateľom nového hudobného aranžmánu štátnej hymny je ministerstvo kultúry, ktoré disponuje aj oficiálnymi nahrávkami nového hudobného aranžmánu štátnej hymny,“ znela odpoveď. K odbornému posúdeniu Rózsovej verzie sa rezort nevyjadril.

Jediným oficiálnym dokumentom ministerstva vnútra vo vzťahu k hymne, ktorý máme k dispozícii, je tak list z 12. decembra. Rezort v odpovedi na žiadosť generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu píše, že Rózsovu hymnu ako oficiálnu odporúča „s prihliadnutím na skutočnosť, že hudobný aranžmán spĺňa ciele objednávateľa“, teda rezortu kultúry.

Machala v liste ministerstvu vnútra z desiateho decembra tieto ciele popísal slovami, že „nový aranžmán vyšiel z potreby vytvoriť modernejšiu, nápaditejšiu a slávnostnejšiu interpretáciu štátnej hymny, ktorá by svojou grandióznosťou pozdvihla význam a dôležitosť tohto štátneho symbolu“.

V rozhovore pre Pravdu z januára tohto roka sa vyjadril pregnantnejšie. Povedal, že ministerstvu sa jednoducho zapáčil nápad Oskara Rózsu. Na nové znenie hymny si podľa neho ľudia zvyknú. Tí, čo si zvyknúť nechcú, majú vraj stále iné verzie hymny, ktoré sa môžu používať.

Husková o príbehu našej hymnyNie je socialistická, je hymnou vzdoru. Rózsove slová sa nezakladajú na pravde

Miro Pastorek

Koľko to vlastne stálo?

Za novú verziu hymny zaplatilo ministerstvo kultúry Rózsovej firme 46 500 eur. Dvadsaťtisíc z toho pripadlo autorovi úpravy ako odmena, zvyšok šiel na produkčné náklady na nahrávanie. Rózsa dostal od ministerstva aj necelých desaťtisíc eur za „koncepciu návrhu aranžmánu“.

Na úprave hymny pracoval podľa vlastných slov 15 rokov. Hymna v jeho podaní má 22 taktov.

Gabriela Husková upozornila, že celkové náklady na vytvorenie novej verzie a jej nahrávok boli v skutočnosti vyššie než spomínaných 46 500 eur. Ďalšie náklady hradila Slovenská filharmónia.

Dva detské zbory dostali dohromady 5 600 eur, prenájom slúchadiel vyšiel na 280 eur. Ďalších 20-tisíc mohlo podľa prepočtov odborníčky na nahrávky vážnej hudby ísť na prácu filharmonikov. Vychádzala z výšky priemernej ceny práce zamestnanca Slovenskej filharmónie a údajov, koľko hudobníkov sa na nahrávaní Rózsovej verzie podieľalo.

Celkové náklady na novú hudobnú úpravy hymny a jej nahrávku tak mohli presiahnuť 80-tisíc eur.

V prílohe k zmluve medzi ministerstvom kultúry a Rózsovou firmou je rozpis produkčných nákladov. Keď si ho človek otvorí, zistí, že za notosadzbu dalo ministerstvo kultúry 4 200 eur. Notograf Marek Bartovič upozornil, že je to premrštená suma.

„Pred niekoľkými mesiacmi som prepisoval verziu z roku 1992, ktorú vtedy kreslil môj otec, do iného softvéru, takže viem, koľko je to práce,“ povedal. Upozorňuje aj na absurdný detail – v rámci nákladov na nahrávanie si Rózsova firma dala preplatiť novú zvukovú kartu. „Ak bola nevyhnutná, mal si ju zabezpečiť na vlastné náklady,“ hovorí.

Zvuková karta UA Apollo Twin vyšla ministerstvo na 1 600 eur. V bežnom obchode ju človek kúpi za 800 až 1 000 eur.

Ministerstvo kultúry sme požiadali o vysvetlenie výšky súm za notopis a zvukovú kartu. Neodpovedalo.