Vybraných respondentov sme sa pýtali, čo očakávajú od ďalšieho prezidentského obdobia Donalda Trumpa pre USA a pre svet.
Predvídať je ťažké, zvlášť budúcnosť (Yogi Berra) a platí to aj pre odpovede na túto otázku. Asi sa však dá povedať, že pravdepodobnosť toho, akú politiku bude robiť Trump doma, je väčšia ako pri zahraničnej politike.
V domácej politike predpokladám, že sa zmení imigračná politika, určite sa sprísni a zároveň bude snaha o pomerne početné deportácie nelegálnych imigrantov, v žiadnom prípade si však nemyslím, že Trump naplní svoje predvolebné sľuby o miliónových deportáciách.
V ekonomickej politike sa dá predpokladať obchodný protekcionizmus, najmä zavádzanie dovozných ciel, deregulácia a znižovanie daní. Aj tu však bude jeho úsilie brzdené najmä inflačnými dôsledkami takejto politiky, ako aj už dnes veľmi vysokým deficitom verejných financií, ktorý je najvyšší od druhej svetovej vojny.
V oblasti domácej politiky bude zrejme Trump testovať odolnosť a nezávislosť amerických ústavných inštitúcií v ešte väčšej miere, než v akej sa to dialo počas jeho prvého funkčného obdobia.
Predvídať Trumpovu zahraničnú politiku je veľká výzva, pretože podľa jeho vlastných slov bola najväčšou chybou predtrumpovskej americkej zahraničnej politiky jej predvídateľnosť. Dodajme, že predvídateľná bola najmä preto, že bola založená na určitých princípoch a hodnotách, ktoré držali povojnový svetový poriadok ako-tak pokope. Takže uvidíme, na obavy je však dosť dôvodov.

Trump a republikánska väčšina v oboch komorách Kongresu predĺžia daňové škrty z decembra 2017 o ďalších desať rokov a možno dane ešte viac znížia.
Ak však Trump uvalí clá na tovar z Európy (alebo Kanady), zvýši to cenu komodít pre amerických spotrebiteľov a poškodí našu ekonomiku. Ale tomu sa môžeme pokúsiť preventívne predísť navrhnutím zníženia ciel na dovoz amerického tovaru do EÚ výmenou za to, že Trump na európsky dovoz žiadne nové clá neuvalí.
Trump bude menovať originalistických (konzervatívnych a klasicky liberálnych/libertariánskych) sudcov, ktorí interpretujú ústavu verne a nevymýšľajú si v nej nároky, ktoré v nej nie sú (ako to robia sudcovia progresívni a ľavicovoliberálni) – a republikánsky Senát mu ich schváli.
Trump nastaví ostrý kurz proti Iránu ajatolláhov, zosilní podporu štátu Izrael a dohodne sa s arabskými sunnitskými monarchiami Zálivu, aby ťažili viac ropy, čím jej ceny klesnú, čo bude dobré pre americkú (i európsku) ekonomiku.
Sám na území USA začne ťažiť viac ropy, zemného i bridlicového plynu. Odstúpi od Parížskej dohody o ochrane klímy.
Za jeho prezidentstva Izrael a Saudská Arábia nadviažu plné diplomatické vzťahy.
Jeho hlavnou zahraničnopolitickou prioritou bude zadržovanie Číny, jej mocenskej a strategickej expanzie vo východnej Ázii a v západnom Pacifiku. Bude tlačiť na Taiwan a Južnú Kóreu, aby vydávali viac peňazí na svoju vlastnú obranu.
Bude tlačiť na nás Európanov, aby sme i my vydávali viac na svoju obranu. Novým minimálnym cieľom budú tri percentá HDP.
Trump bude tlačiť na Ukrajinu aj Rusko, aby ukončili boje. Ukrajina sa zmieri so stratou Rusmi obsadeného územia de facto, aj keď nie de iure. Za to Trump Ukrajinu vyzbrojí (pôžičkou, za ktorú si Ukrajinci nakúpia americké zbrane), aby jej odstrašujúci potenciál proti možnej ďalšej Putinovej agresii narástol a Putin už tretie kolo agresie nerozpútal.
Trump už nebude na federálnej úrovni obmedzovať potraty. Podľa neho to už nie je federálna otázka, ale záležitosť členských štátov USA.
Dostavia múr či plot na hraniciach s Mexikom, nastolí ostrú politiku proti ilegálnej imigrácii; nie však proti legálnej. Deportuje ilegálnych imigrantov, ktorí sa dopustili násilných činov.
Nie je úplne nerealistické, že USA získajú suverenitu nad Grónskom (akú majú nad Portorikom). V dvoch krokoch: najprv si obyvatelia ostrova v referende odhlasujú nezávislosť od Dánska a potom v druhom referende pripojenie k USA. Nie je to pravdepodobné, ale ani vylúčené.

Predpovede sú ťažké. Trump je divoká karta americkej politiky, má sklon k narúšaniu ustálených pravidiel a vzťahov, navyše ho môžu zaskočiť udalosti doma i vo svete. Vieme však, aký bude štýl Trumpa 2.0 – vládnutie ako reality šou, častá zmena členov administratívy, popudlivé reakcie na kritiku a masívna samochvála (to všetko cez sociálne siete). Smerom navonok bude využívať imperialistický slovník reálpolitiky namiesto typického pátosu, reči o slobode a demokracii. Spojencom aj protivníkom sa bude javiť agresívne a nepredvídateľne, čo má isté riziká i pozitíva.
Na domácej pôde zrejme zoseká dane, zruší regulácie na ťažbu fosílnych palív a jeho administratíva bude (minimálne vo verbálnej rovine) bojovať proti „woke“ politike na školách alebo v armáde, tranzíciám a politickej korektnosti. Trump bude často využívať clá, či už na ochranu domácich výrobcov, alebo ako nástroj vyjednávania a nátlaku.
V zahraničnej politike niekde zrejme nadviaže na Bidena – tvrdý postoj k Číne, podpora Izraela a možno aj silové riešenie vo vzťahu k Iránu, pokiaľ sa ajatolláhovia pokúsia vyrobiť jadrovú zbraň. Trump môže tiež čeliť akútnej kríze v Taiwanskej úžine, konfliktu s globálnym presahom.
Najväčším otáznikom je Ukrajina. Môžu sa naplniť optimistické scenáre (znásobenie podpory Kyjevu) aj tie pochmúrnejšie – strata záujmu o Ukrajinu, prípadne nanútenie „zlého prímeria“, ktoré by pomohlo Putinovi. Ďalšie štyri roky tak môžu byť pohromou aj príjemným prekvapením.

Bude to zmes tvrdosti, pragmatizmu, šoumenstva, efektivity, chaosu a z času na čas aj ponižovania. V mnohých oblastiach sa politika najmocnejšej krajiny sveta vráti k zdravému rozumu. Bude to ústup od politickej korektnosti, od rôznych „woke“ politík, návrat k presadzovaniu slobody slova.
Trump je oproti predchádzajúcemu obdobiu omnoho skúsenejší a do funkcie vstupuje aj oveľa pripravenejší, čo sa týka programu či personálneho obsadenia jeho vlády.
Do medzinárodnej politiky sa vráti dôrazná americká asertivita a realizmus. Trumpova vláda nebude presadzovať „rozširovanie demokracie“, ako sa o to snažil republikán George Bush v Iraku alebo prezidenti za Demokratickú stranu. Bude hájiť americké záujmy a rešpektovať či podporovať tie krajiny, ktoré budú lojálne k USA, bez ohľadu na to, či v nich budú vládnuť demokraticky zvolené vlády alebo autoritatívni vodcovia. USA budú veľmi tvrdé k Iránu, Číne, Severnej Kórei, zatiaľ je otázne, ako sa postaví k novej vláde v Sýrii. Je možné, že počas nasledujúcich štyroch rokov sa svet dočká pádu niektorých diktatúr, ktorých základy už nestoja dostatočne pevne (Kuba, Irán?) – z dôvodu tlaku USA, nie otvorenej vojny.
S Putinom bude zaobchádzať z pozície sily. Nie je v žiadnom záujme USA pustiť vládu na Ukrajine Rusku a Trump chce túto vojnu ukončiť veľmi rýchlo, pretože sa potrebuje sústrediť na zápas s Čínou. Putin však je podobne odhodlaný a pre Trumpa to nebude jednoduché.
Trump nebude podporovať rôzne klony ideológií LGBT či prehnaného environmentalizmu vnútri USA ani vo svete. Ale aj naopak, v téme pro-life už pravdepodobne aktívny nebude, skôr zostane neutrálny.
Trumpov program a asertívny štýl bude mnohých desiť, predovšetkým v ľavej časti politického spektra, ktorá bude voči nemu, samozrejme, naďalej vyvíjať neustále protikampane cez médiá či súdy. V mnohých oblastiach však bude efektívny. V porovnaní s ním ako predstaviteľom Západu sa navyše bude vo svete čoraz viac ukazovať, ako málo efektívna a vplyvná je Európska únia, ktorá si svojou byrokratickosťou a utopickými politikami dlhodobo sama podkopáva nohy.
V politickej oblasti bude Trump robiť to, čo by robila väčšina republikánskych prezidentov. V osobnej rovine však treba pamätať na jeho charakter a nerobiť si nádeje vzhľadom na nejakú veľkú morálnu obrodu, či už jeho, alebo USA ako krajiny pod jeho vedením. Ako pred pár mesiacmi pre Postoj povedal Rod Dreher, Trump vám vždy zlomí srdce. Nádejou je skôr jeho viceprezident J. D. Vance. Kiež svoju úlohu ustojí a nebude odvrhnutý ako Mike Pence.

V pozitívnom zmysle očakávam, že Trump dokáže odolať pokušeniu izolacionizmu a tlaku svojich stúpencov. Že americká spoločnosť ak už ihneď neprekoná svoju súčasnú polarizáciu, nebude aspoň hlbšie skĺzavať do občianskeho konfliktu. Že americká sloboda nepríde s konečnou platnosťou o svoj životne dôležitý morálny základ. A že USA neabdikujú na svoju rolu vodcu slobodného sveta a okrem idealizmu uplatnia vo svojej role potrebnú dávku reálpolitiky, čo znamená aj pripravenosť vyjednávať z pozície sily.
V každom prípade je tu príliš veľa otvorených otázok. Jednou z nich je, či ústavný systém USA – aj so svojimi mechanizmami delenia a kontroly moci bez toho, aby utrpela efektivita jej výkonu – dokáže prekonať súčasné ťažkosti tak, ako prekonal v priebehu svojich dejín už niekoľko kríz; dialo sa tak vďaka jeho pružnej odolnosti, za ktorú zase vďačí geniálnej prezieravosti otcov zakladateľov. Toto dedičstvo je dnes spochybňované z viacerých strán.
Pokiaľ ide o medzinárodný systém, jeho súčasná kríza a vnútorná kríza vyspelých demokracií na čele s USA nie sú dva oddeliteľné problémy, ale dve stránky, dve dimenzie jedného a toho istého problému, jednej a tej istej výzvy.
Ak však mám odpovedať v negatívnom zmysle: obávam sa, že Trump túto výzvu v dostatočnej miere nepochopí a nezvládne.
Rád by som, aby sa nakoniec naplnila tá prvá, pozitívna možnosť.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.