Phyllis Schlaflyová, R. I. P.

Bola urputnou a najmä úspešnou konzervatívnou aktivistkou. Na konci 70. rokov dokázala napríklad znemožniť prijatie dodatku k americkej ústave, ktorý garantoval rovnosť žien, dodatok bol pritom už schválený obidvomi komorami Kongresu (s 90-percentnou podporou) a v 35 kongresoch jednotlivých štátov USA – chýbali už iba tri štáty. Vtedy do hry vstúpila energická Phyllis a dodatok bol onedlho mŕtvy. Jej argument bol libertariánsky priamočiary: ženy žiadny dodatok nepotrebujú. Bodka. Niet väčšieho poníženia, ak prídete na súťaž posledný a bez prípravy trafíte čistú desiatku. Americké feministky ju museli nenávidieť.

Schlaflyová bola matkou šiestich detí, jej manžel bol movitý právnik a ona žena v domácnosti a presvedčená katolíčka. Bola však aktívna, veľa cestovala, písala, angažovala sa – a v neposlednom rade mala vkus, šarm aj zmysel pre humor. Keď ju slávna feministka Betty Friedanová prirovnala k „náboženskej heretičke, ktorá by mala zhorieť na hranici“, Schlaflyová ju nazvala „strýkom Tomom“. Táto replika aj viaceré jej bitky a konflikty pripomínajú, ako veľmi sa doba, jazyk a spôsoby za posledné roky zmenili a čo všetko už patrí minulosti.

Schlaflyová bola aktívna v boji proti komunizmu, platforma, kde pôsobila, niesla názov po kardinálovi Mindszentym, čo bol odkaz nielen komunistom a americkým liberálom, ale aj katolíkom, keďže tento maďarský kardinál bol obeťou vlastnej cirkvi a vatikánskej Ostpolitik.  Schlaflyovej politický životopis siaha od Goldwatera cez Reagana po Buchanana, pred smrťou stihla podporiť aj Donalda Trumpa, napísala dokonca v jeho prospech knižný manifest.

Táto žena dokázala predať vyše 3,5 milióna výtlačkov svojej knihy, organizovať masové protesty, napísať desiatky kníh, stovky článkov... Čím vlastne možno vysvetliť jej enormný úspech? Ktosi o nej povedal, že oslobodila americké ženy. Nie tie, ktoré chceli zastupovať ideologické feministky, ale všetky ostatné. A teda väčšinu.

Chesterton kedysi napísal, že feminizmus je „zmiešaním zmätenej idey, že ženy sú slobodné, keď slúžia svojim zamestnávateľom, ale otrokmi, keď pomáhajú svojim manželom“. Schlaflyová sa vzbúrila proti druhej časti vety a ukázala, ako veľmi je ideologický feminizmus iba odnožou marxizmu.

Dnes je v politike a verejnom živote podstatne viac žien ako kedykoľvek v minulosti, obzvlášť medzi pravičiarmi, mám ale pocit, že na svoje predchodkyne z čias Margaret Thatcherovej či Phyllis Schlaflyovej môžu len žiarliť.

Česť jej pamiatke!