Učitelia a Drucker stále nie sú dohodnutí Ozývajú sa aj samosprávy. Nech dá Ondek tlačiareň na peniaze, odkazuje Rybníček

Štrajková pohotovosť učiteľov, ktorú školskí odborári vyhlásili týždeň pred Vianocami, naďalej trvá. Nezmenilo sa to ani po poslednom rokovaní s ministrom Tomášom Druckerom, ktoré sa konalo v piatok.

„Minister navrhuje navýšenie platov o sedem percent pre všetkých zamestnancov školstva od septembra 2025. Naša požiadavka je desať percent,“ priblížil šéf odborárov Pavel Ondek. Otázka navýšenia platov na rok 2026 ostáva podľa neho takisto otvorená. 

Ďalšou dlhodobou požiadavkou odborárov je zavedenie platového automatu. K tejto veci má podľa neho vzniknúť odborný tím, ktorý sa touto možnosťou bude zaoberať.

„Dosiahnutie dohody o lepšom finančnom ohodnotení zamestnancov školstva je našou prvou prioritou na tento rok. Pevne verím, že sme na konci konštruktívnych diskusií a do konca januára dospejeme k spoločnej dohode,“ uviedol minister Tomáš Drucker.

Rokovania by mali pokračovať najbližší piatok.

Foto: Facebook/Odborový zväz školstva

Rybníček: Už nie je z čoho, nech dajú tlačiareň na peniaze

Minulý týždeň sa k téme zvyšovania miezd pre zamestnancov v školstve ozvali aj zástupcovia miest a obcí. Materské, základné, stredné aj vysoké školy sú od nového roka financované priamo štátom a nie samosprávami. Tie však naďalej musia financovať jedálne, školské kluby detí, centrá voľného času či základné umelecké školy.

Ondek minulý týždeň pre Denník N povedal, že podielové dane nespĺňajú požiadavky samospráv a je ohrozené odmeňovanie aj navýšenie platov pre zamestnancov v týchto organizáciách.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) to potvrdilo aj pre Postoj. „Financovanie z podielových daní sa nemení, keďže tieto príjmy sú fixné a počas roka sa nezvyšujú. Mestá a obce preto nemajú možnosť počas roka hľadať ďalšie zdroje na pokrytie zvýšených finančných požiadaviek, ktoré vznikajú na základe dohôd medzi ministerstvom a odborármi,“ uviedol šéf ZMOS-u Jozef Božik.

Nízke podielové dane, zvyšujúce sa náklady a konsolidačné opatrenia podľa jeho slov ohrozujú fungovanie samospráv a môžu spôsobiť kolaps základných služieb, ktoré samosprávy poskytujú. ZMOS už na začiatku školského roka nesúhlasil ani s navýšením miezd zamestnancov vo verejnej správe.

„V tom čase sme upozorňovali, že ak máme vyplácať sľúbené odmeny vo výške 800 eur pre zamestnancov, štát musí garantovať ich financovanie, a to vrátane pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov školských zariadení, ktoré sú originálnou kompetenciou obcí. Jednoducho nie je možné pokračovať v systéme, že na jednej strane sa samosprávam ukladajú povinnosti zo strany štátu, na strane druhej však absentuje ich finančné krytie,“ tvrdí Božik.

Jozef Božik. Foto: TASR

Podobne situáciu vníma aj prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček. Tvrdí, že Únia miest Slovenska nie je proti tomu, aby sa zlepšovala finančná situácia učiteľov, majú však výhrady voči spôsobu, ktorý odborári zvolili.

„S nami nikto nediskutuje, zatiaľ čo odborári a štát rokujú o našich výdavkoch, na ktoré nemáme,“ odpísal Rybníček pre denník Postoj. Tvrdí, že ich združenie, ktoré zastupuje 24 členských miest s 1,3 milióna obyvateľov, vrátane Bratislavy, k stolu nikto neprizval. „My sme na rokovanie na odbornej úrovni pripravení.“

„Ak by sa odbory dohodli so štátom na nejakých ďalších výdavkoch, tak otvorene poviem, že to už považujem za nerealistické. Nech pán Ondek zabezpečí do každého mesta a obce tlačiareň na peniaze. Potom to možno bude fungovať. Už naozaj nie je z čoho,“ konštatuje Rybníček.

Richard Rybníček. Foto: TASR

Ako zlý krok sa podľa neho ukázalo aj podpísanie memoranda medzi ZMOS-om a ministerstvom školstva. „ZMOS sa v memorande zaviazal dofinancovať materské školy nad rámec nastaveného normatívneho financovania. Toto sa ukázalo ako zlý krok, keďže už viacerým samosprávam prišli nedoplatky za energie v ich materských školách, na ktoré nemajú finančné zdroje.“

Zrejme siahne na kompenzačný príspevok

Minister Drucker sa v piatok tváril, že situáciu vyriešia a budú so samosprávami rokovať. Aktuálny návrh navyšovania učiteľských platov podľa ministerstva vyžaduje nájsť v štátnom rozpočte viac ako sto miliónov eur, pričom prostriedky bude potrebné nájsť realokáciou v kapitole ministerstva.

„Zvýšenie platov sa týka pedagogických i nepedagogických zamestnancov vrátane tých, ktorí sú financovaní samosprávami v rámci originálnych kompetencií. Minister o tom bude rokovať aj so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska a tiež s Úniou miest Slovenska,“ doplnil rezort.

Foto: FB/Ministerstvo školstva

Drucker vraví, že čiastočne nájde prostriedky v kompenzačnom príspevku, ktorý by sa zredukoval len na Bratislavu, Košice a Trnavu. Dotkne sa to podľa neho aj finančných prostriedkov, ktoré boli pripravené pre pozície takzvaných supervízorov, na podporu manažmentu škôl, peňazí z veľkostného koeficientu financovania škôl či prostriedkov na podporné opatrenia a rôzne odmeny.

„Takýmto spôsobom sme schopní vykryť rok 2025, ale chcem upozorniť, že sedem percent navýšenia v roku 2025, bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci sa to udeje, bude znamenať vplyv 340 miliónov eur v ďalšom roku, s ktorými štátny rozpočet nepočítal. Napriek tomu, že sme pripravení túto transformáciu účelu finančných prostriedkov zopakovať, budeme musieť pristúpiť ku konsolidácii, čo pravdepodobne bude znamenať ďalšie dodatočné dane, ktoré by vykryli tieto náklady,“ povedal minister.

Čo je kompenzačný príspevok?

Ide o príspevok, ktorý zohľadňuje regionálne rozdiely a na ktorý minulý rok išlo celkovo 60 miliónov eur. Vyplácal sa podľa toho, aká je výška platov pedagógov v porovnaní s priemerným platom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v danom regióne. V Bratislave dostávali vlani učitelia 145 eur mesačne v hrubom, v Prešove to bolo 30 eur. Tento rok malo ísť na regionálny príspevok takmer 100-tisíc eur, ktoré by sa prerozdelili medzi 90-tisíc učiteľov.

Tento rok mala výška príspevku zohľadňovať aj náročnosť vzdelávacieho prostredia. Vyšší príspevok by tak mohli dostávať ľudia pracujúci v školách s vyšším podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo v hmotnej núdzi.

Analytici upozorňujú, že tento príspevok sa dostatočne neopiera o analýzy a výsledky výskumov – v najviac ohrozených lokalitách je príspevok príliš nízky a na rozdiel od úspešných zahraničných modelov chýba záväzok, že vyučujúci zostanú v škole.

Zároveň podľa ministerstva platí, že výsledkom dohody v rámci kolektívneho vyjednávania je, že od januára 2026 dôjde k zvýšeniu miezd všetkých zamestnancov v štátnej a vo verejnej správe o päť percent, teda aj pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Zároveň je predmetom dohody aj jednorazová odmena vo výške 800 eur, ktorá podľa rezortu bude vyplatená v júni. Uzatvoreniu dohody ešte podľa neho predchádza rokovanie s ministerstvom financií a v rámci koalície.

Naviazať platy na výsledky je nezmysel, tvrdia experti

Minister Drucker na svojej prvej tlačovke v tomto roku hovoril o prioritách svojho ministerstva. Opäť spomenul možnosť naviazať zvyšovanie učiteľských platov na výsledky žiakov v medzinárodných testovaniach. Ak by výsledky stagnovali alebo sa zhoršovali, platový rast by sa spomalil.

Odborníci na vzdelávanie tento nápad ostro kritizujú. „Je to úplne šialené a hlúpe,“ vraví profesor pedagogiky Branislav Pupala. Výsledky žiakov v medzinárodných testovaniach podľa jeho slov nesúvisia bezprostredne s prácou učiteľov. Tvrdí, že existuje nespočetné množstvo poznaných a nepoznaných okolností, ktoré tieto výsledky ovplyvňujú.

„Je to napríklad celkový vzťah spoločnosti k vzdelávaniu, kvalita kurikula a iných učebných dokumentov, distribúcia vzdelávacích schopností detskej populácie, zručnosť žiakov v testovaní a množstvo ďalších. Je to aj dlhodobé pôsobenie a kvalita pôsobenia orgánov, ktoré posudzujú vzdelávanie, a v neposlednom a možno aj v prvom rade kvalita vzdelávacej politiky a kvalita činnosti ministrov. Ak by som chcel vidieť vzťah medzi platmi a výsledkami vzdelávania, tak by som z nich odvodil platy nanajvýš tak ministrov,“ komentuje Pupala.

Nápad je podľa neho úplne od veci aj z toho dôvodu, že medzinárodné testovania sa týkajú len časti vzdelávacích obsahov, najmä jazyka, matematiky a prírodných vied. „Vari by platy učiteľov histórie, telesnej výchovy alebo iných predmetov mali závisieť od toho, ako si deti počínajú v matematike či vo fyzike? Ďalej to už ani nebudem rozoberať, lebo je to naozaj úplný výstrel do tmy. A budem len dúfať, že sa naň čím skôr zabudne. Druckerovi však navždy zostane veľký čierny bod, že takúto hlúposť vôbec pustil do éteru.“

Ilustračné foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Aj Juraj Hipš považuje tento nápad za nezmyselný a myslí si, že má obrovské množstvo nedostatkov. V prvom rade si treba podľa jeho slov uvedomiť, že už teraz nám chýbajú tisícky učiteľov a situácia sa bude zhoršovať. Ak chceme do školstva pritiahnuť šikovných ľudí, nemôžeme im povedať, že plat sa im zvýši možno o niekoľko rokov, lebo lepšie výsledky v medzinárodných meraniach sa určite neprejavia rýchlo, ale bude to vyžadovať nemalý čas.

„Napríklad šikovný učiteľ informatiky si nájde bez akýchkoľvek problémov prácu v súkromnej sektore. My sa potom už len budeme čudovať, ako nám zlyháva digitálna gramotnosť. Zároveň ako krajina totálne zlyhávame vo vzdelávaní detí zo sociálne slabšieho prostredia. Málokto si vie predstaviť, koľko energie a osobného nasadenia stojí učiteľky a učiteľov vzdelávať žiakov napríklad z generačnej chudoby.“

Hipš hovorí, že môžeme byť radi, že tu máme stále učiteľov, ktorí v extrémne ťažkých podmienkach týmto deťom pomáhajú. „A ak týmto pedagógom odkazujeme, že vyšší plat dostanú za lepšie výsledky v medzinárodných meraniach, tak by som sa nečudoval, ak by zajtra dali výpovede.“

Upozorňuje, že ďalšou skupinou pracujúcou v školstve sú aj školské psychologičky, sociálni alebo špeciálni pedagógovia. „Tých budeme ako odmeňovať? Návrh týkajúci sa platov je zlý a demotivuje už aj tak dosť frustrovaných učiteľov. Je správne, aby sme diskutovali o tom, ako merať kvalitu školy a vzdelávania. Nie je však správne, aby sme túto debatu začali podmieňovaním zvyšovania platov.“