Odvolaný šéf pamiatkarov Pavol Ižvolt Napätá je hlavne situácia na krajských pamiatkových úradoch. Môže to priniesť škody hospodárstvu

„Pre pamiatkarov je dôležité čo najčastejšie cestovať po pamiatkach v priebehu ich obnovy, služobné cesty však máme redukované orientačne na polovicu. To bude veľká rana pre kvalitu pamiatkových obnov,“ hovorí Pavol Ižvolt.

Od mája 2022 viedol Pamiatkový úrad. Pred troma týždňami ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová z funkcie odvolala. Z rezortu toto rozhodnutie odôvodnili len potrebou „dynamizácie procesov a flexibility riadenia úradu“.

„Ja si myslím, že to je všeobecná floskula. Zažili sme naozaj dynamické obdobie dva a pol roka, kde sme prešli všeličím. No a čo sa týka toho druhého dôvodu – flexibilita –, tak to sa dá vysvetliť rôzne,“ komentuje to Pavol Ižvolt.

„Na prelome rokov má nastať prechod na centrálny ekonomický systém. Je to veľmi náročný proces a nevieme, ako budú alebo nebudú systémy na začiatku budúceho roka fungovať. Z môjho pohľadu je koniec roka veľmi nešťastné obdobie na personálne zmeny v manažmente,“ hovorí.

Porozprával nám aj o tom, prečo si stojí za rozhodnutím zrušiť odbor ochrany pamiatkového fondu, pre ktoré čelil veľkej kritike, či o tom, čo sa mu na čele Pamiatkového úradu podarilo najlepšie.

Dozvedeli ste sa, prečo vás z funkcie riaditeľa Pamiatkového úradu ministerka kultúry odvolala?

Nie. Pani ministerka so mnou tému ochrany pamiatok ani raz priamo nekomunikovala.

Bol som v kontakte predovšetkým s generálnym riaditeľom sekcie kultúrneho dedičstva Petrom Lukáčom, ten bol s mojou prácou spokojný. Keď chcel spracovať nejaké materiály, tak sme ich obratom spracovali, aj s odbornou úrovňou podkladov boli na sekcii vždy spokojní.

Zostávate na Pamiatkovom úrade?

Áno, na odbore preventívnej údržby. Budem sa venovať projektu Pro Monumenta, to som robil aj pred nástupom do funkcie.

Doteraz sme v rámci projektu skontrolovali viac ako 800 pamiatok, robili sme aj veľa konkrétnych fyzických zásahov. Je to podaná ruka štátu smerom k vlastníkom, pretože zásahy sú realizované zdarma.

V súčasnosti z prostriedkov bilaterálneho grantu s Nórskom pripravujeme medzinárodnú konferenciu venovanú rôznym modelom preventívnej údržby v európskych krajinách. 

Šimkovičová odvolala šéfa pamiatkarovNahradí ho archeológ s pochybnou povesťou. Nie je to v súlade so zákonom, hovoria odborníci

Miro Pastorek

Čo najdôležitejšie čaká nového šéfa?

Najdôležitejší je prechod na centrálny ekonomický systém – ostrá migrácia všetkých dát, ktoré sa týkajú majetku, personalistiky a ekonomiky. Prechádzajú doň všetky organizácie ministerstva kultúry.

Má nastať na prelome rokov, je to veľmi náročný proces a nevieme, ako budú alebo nebudú systémy na začiatku budúceho roka fungovať. Prechod bude veľmi náročný a prináša veľké pracovné vypätie na ekonomicko-prevádzkovom úseku.

Podobnú situáciu by ste našli vo všetkých rezortných organizáciách. Aj Alexandra Kusá sa vyjadrila, že to je jediná vec, pre ktorú je rada, že už nie je generálnou riaditeľkou SNG.

Nový riaditeľ sa teda v prvom rade bude musieť sústrediť, aby bol tento proces zvládnutý. Z môjho pohľadu je koniec roka veľmi nešťastné obdobie na personálne zmeny v manažmente, je to príliš veľké riziko.

O dôvodoch zmeny na čele Pamiatkového úradu sme sa veľa nedozvedeli, napokon, ani vy nie. Ministerstvo argumentovalo len „potrebou dynamizácie procesov a flexibility riadenia úradu“. Súhlasíte s tým, že to bolo treba spraviť?

Ja si myslím, že to je všeobecná floskula.

Zažili sme naozaj dynamické obdobie dva a pol roka, keď sme prešli všeličím. Za ten čas sa podarilo naštartovať rôzne procesy, ktoré z Pamiatkového úradu za predpokladu jeho personálnej a finančnej stability môžu vytvoriť moderný a zároveň odborný úrad.

Na krajských pamiatkových úradoch sa rozhoduje o konkrétnej ochrane pamiatok. Keby ste tam mali politických nominantov, môžu umožniť developerom a vlastníkom problematické a hlavne nevratné zásahy do pamiatok.

Týkali sa napríklad digitalizácie, spustili sme pamiatkový informačný systém Pamis, ktorý sprístupňuje množstvo databáz a prináša novú úroveň digitálnej komunikácie. Ako jediní z ministerstva kultúry sme realizovali plán obnovy a odolnosti, s dobrými výsledkami, všetky ciele a merateľné ukazovatele sme zvládli včas.

Veľa investičných a neinvestičných akcií sme realizovali v Červenom Kláštore, pripravili sme dokumentáciu pre modernizáciu budovy nášho centra v Bratislave, pripravujeme projekt INTERREG a veľký projekt obnovy kláštora zo štrukturálnych fondov, transformovali sme bývalé reštaurátorské ateliéry, rozbehli sme odborné vzdelávanie zamestnancov a tak ďalej. 

No a čo sa týka toho druhého dôvodu – flexibilita –, tak to sa dá vysvetliť rôzne.

Hovorí sa aj o tom, že sa chystá odvolávanie riaditeľov krajských pamiatkových úradov alebo dokonca rušenie KPÚ. To sú také chodbové reči alebo to má reálny základ?

V tomto smere nemáme žiadne oficiálne informácie, tieto otázky by ste mali položiť novému generálnemu riaditeľovi alebo ministerstvu kultúry.

Čo sa týka faktov, je ukončené medzirezortné pripomienkové konanie návrhu nového stavebného zákona, ktorý sme úspešne pripomienkovali. Rešpektuje pamiatkový zákon, naše organizačné členenie aj všetky agendy, ktoré robíme. Nepočíta s rušením pamiatkových úradov.

Pozície krajských riaditeľov doteraz nikdy neboli politicky obsadzované. Z pohľadu kontinuálneho zabezpečenia pamiatkovej ochrany nášho dedičstva by mali byť obsadené odborníkmi, ktorí už pracovali na Pamiatkovom úrade, rozumejú svojej práci, majú medzi pamiatkarmi autoritu, morálny kredit, sú spravodliví a objektívni v posudzovaní investičných zámerov, nepodliehajú ekonomickým a politickým tlakom. To je veľmi dôležité.

Búrlivé rokovanie Rady FPUChcú znormalizovať kultúru, varuje exminister Maďarič. Pred budovou bol hlučný protest

Miro Pastorek

V čom je rola KPÚ kľúčová?

Na krajských pamiatkových úradoch sa rozhoduje o konkrétnej ochrane pamiatok. Sú tam ľudia, ktorí strážia investičné zámery a držia kontrolu nad pamiatkovým fondom, ktorý sme zdedili po minulých generáciách.

Keby ste tam mali dosadených politických nominantov, tak môžu umožniť developerom a vlastníkom problematické a hlavne nevratné zásahy do pamiatok. Potom sa politicky vymenuje nový riaditeľ a devastácia pamiatok sa začne odznova? 

V súčasnosti vedú krajské pamiatkové úrady riaditelia, ktorí sú celý profesionálny život pamiatkarmi a rokmi osvedčili svoju nestrannosť. Funkcia riaditeľa KPÚ je veľmi zodpovedná, dôležitá a nie je finančne motivovaná. Majú nízke ohodnotenie, veľa práce, veľkú zodpovednosť, mnohé správne konania končia na súdoch. Musia to byť ľudia, ktorí sa rozhodujú odborne, zodpovedne a čestne. 

V kultúrnej obci vyvolalo značný nepokoj zrušenie odboru ochrany pamiatkového fondu na Pamiatkovom úrade, ktoré ste podpísali vy. Ako sa na to spätne pozeráte? Cítite hnev, že ste museli spraviť takýto nepopulárny krok a krátko nato ste skončili?

Organizačné zmeny, ktoré sme robili, technicky súviseli s požiadavkami desaťpercentnej konsolidácie a s viazaním zodpovedajúcej časti rozpočtu. No neboli sme na to pripravení.

V akom zmysle?

Konsolidáciu sme vykonávali už predtým. Snažili sme sa prepúšťať tam, kde to bolo možné – obslužný technický personál, šoféri, vrátnici. Ostalo tu už iba nevyhnutné jadro zamestnancov.

Naša filozofia bola taká, že musíme zabezpečiť chod úradu. Museli byť zabezpečené požiadavky, ktoré na nás kladie zákon, kde sme v konaniach spojení so stavebnými úradmi, kde robíme správne konania.

Personálna situácia bola už aj tak napätá. Nečakali sme, že príde ďalšia, desaťpercentná požiadavka ku koncu roka. Boli sme kvôli konsolidácii nútení prepúšťať odborných zamestnancov naprieč celým úradom, takže to pre nás bola veľká rana. Rozlúčili sme sa aj s niektorými kvalitnými zamestnancami, ktorí dobrovoľne uvoľnili svoje miesto.

Nebudeme mať prostriedky ani na vydávanie publikácií. Uvidíme, ako vystačíme s prostriedkami na prevádzku a energie.

Neznamená to, že by činnosti, ktoré sa na spomínanom odbore vykonávali, úplne zanikli. Pracovníkov, ktorí zostali, sme spojili s pracovníkmi z referátu základného výskumu. Z 13 pôvodných zamestnancov odboru bude obdobný typ agendy naďalej vykonávať osem.

Pracovná náplň bude menej zameraná na prípravu podkladov na vyhlasovanie pamiatok, aj z dôvodu veľkého množstva už pripravovaných návrhov, a viac sústredená na výskumné úlohy. Pokiaľ v budúcnosti dostaneme do rozpočtu viac na personálne výdavky, môžeme sa vrátiť k pôvodnému počtu.

Kritické pracoviská, o ktorých sa v médiách, bohužiaľ, hovorí oveľa menej, sú krajské pamiatkové úrady. Tam sa hromadí agenda, zamestnanci podávajú vysoký pracovný výkon, musia sa dodržiavať lehoty, najviac práve na KPÚ sa primárne vykonáva ochrana pamiatkového fondu.

Hnevá vás, že ste to museli spraviť, zniesla sa na vás kritika a o chvíľu ste aj tak museli skončiť?

Snažili sme sa to urobiť čo najracionálnejšie. Samozrejme, ak by to robil niekto iný, tak by to pre mňa bolo oveľa ľahšie.

Na druhej strane, ak by to robil niekto neznalý situácie na Pamiatkovom úrade, tak by to spravil náhodne, podľa seba, prípadne podľa objednávky zvonku. My sme sa to snažili realizovať v danom krátkom čase z hľadiska zabezpečenia budúcej funkčnosti úradu.

Lukáš Machala reaguje na protestyOtvorená kultúra Juraja Sereša organizuje, čo sa dá, aby nás zastavila

Miro Pastorek

Pamiatkový úrad je v súčasnosti podfinancovaný a nedostatočne personálne zabezpečený. Ako by mal podľa vás vyzerať v ideálnom stave?

V ideálnom stave by sme mali mať aspoň 400 pamiatkarov namiesto dnešných približne 309. Viem si predstaviť, že na každom krajskom pamiatkovom úrade by pribudlo tak päť ľudí.

Potrebujeme najmä právnikov, ktorí by robili priestupkové konania, a ideálne aj odborných pracovníkov, ktorí by neboli zaťažení administratívnou agendou a mohli by sa venovať terénnej dokumentácii a výskumu. Málokto dokáže byť univerzálne aj dobrý odborný metodik, aj dobrý úradník, takže by pomohlo prípadné rozdelenie činností medzi viacerých pracovníkov.

Teraz sa však pamiatkari skôr prepúšťajú, úrad bude mať menej peňazí. Čo to bude znamenať pre pamiatkovú ochranu?

Momentálny stav je na hrane. Napätá situácia je a ešte viac bude na krajských pamiatkových úradoch, kde to môže priniesť predlžovanie konaní, čo je aj v neprospech hospodárskeho rozvoja Slovenska.

Navyše pre pamiatkarov z KPÚ je dôležité čo najčastejšie cestovať po pamiatkach v priebehu ich obnovy, služobné cesty však máme redukované orientačne na polovicu. To bude veľká rana pre kvalitu pamiatkových obnov. Nebudeme mať prostriedky ani na vydávanie publikácií. Uvidíme, ako vystačíme s prostriedkami na prevádzku a energie.

Nový šéf Pamiatkového úradu Mário Comisso sa v prvých vyjadreniach po vymenovaní do funkcie vyslovil, že podľa neho treba zmeniť pamiatkový zákon. Súhlasíte s ním?

To je taký všeobecný výrok. Pamiatková legislatíva na Slovensku môže byť vzorová pre mnohé krajiny. Napríklad z Maďarska a zo Srbska sme nedávno dostali otázky, či by sme mohli poskytnúť podklady na našu legislatívu.

Každý zákon si vyžaduje zmeny na základe aplikačnej praxe, ale určite by som bol proti nejakej zásadnej legislatívnej zmene systému ochrany pamiatok. Podnety máme sústredené aj my na Pamiatkovom úrade a sme pripravení poskytnúť súčinnosť, pokiaľ by pamiatkový zákon mal byť predmetom novelizácie.

Dôležité je, aby všetky zámery prešli odbornou diskusiou, aby Pamiatkový úrad mal možnosť sa k nim vyjadrovať, prehodnocovať ich. Štandardne pri takejto situácii vzniká pracovná skupina na ministerstve kultúry za účasti Pamiatkového úradu, kde sa vyhodnocujú všetky podnety a pripravuje paragrafové znenie.

Pokiaľ by to mal byť opäť poslanecký návrh, tak si myslím, že by to mohlo byť veľmi nešťastné.

Mário Comisso spomenul aj to, že podľa neho treba zmeniť kategorizáciu kultúrnych pamiatok na základe dôležitosti. Súhlasíte?

To je na dlhšie rozprávanie.

Do roku 2002 sme mali systém národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok. Keď som pracoval na ministerstve kultúry, prišiel som s námetom, že by sme sa mali vrátiť k deklaratívnemu zoznamu najvýznamnejších pamiatok, ktoré by nemali iný status ochrany, ale malo by byť o ne viac postarané, čo sa týka financovania, prezentácie, zabezpečenia v krízových situáciách a podobne, možno aj ich zvýhodnenia napríklad pri podpore zo štrukturálnych fondov.

Takýto pracovný zoznam vtedy vznikol, aj sa v niektorých dotačných schémach používa. Časom sa však prejavili politické zmeny, dostali sa tam objekty, ktoré boli z nejakých dôvodov finančne priorizované, ale nemali charakter najvýznamnejších stavieb.

V rámci práce na pláne obnovy sme na Pamiatkovom úrade tému oživili a znova pripravili očistený zoznam, sústredili sme sa naozaj na tie najvýznamnejšie pamiatky. Ministerstvo kultúry nás oň v tomto roku aj požiadalo, my sme ho poskytli. Mali záujem rozšíriť ho o niektoré objekty, návrhy boli prijateľné a nebol problém ich zapracovať.

Čiže takýto zoznam momentálne existuje. V žiadnom prípade si nemyslím, že by mal byť zoznam pamiatok na Slovensku zúžený iba na zoznam tých najvýznamnejších a ochrana ostatných by mala byť zrušená alebo znížená, to určite nie.

Nie je ani jednoduché také niečo spraviť, pretože to sú právne záväzné akty. Nie všetci ľudia sú stotožnení s tým, že by ich objekt už nemal byť pamiatkou, takže to by bolo porušenie právnej istoty a tak ďalej. Nemyslím si, že takéto niečo sa môže jednoduchým spôsobom uskutočniť.

Ako ďalej so zoznamom najvýznamnejších pamiatok pracovať, v čom by mali byť tieto pamiatky zvýhodnené, to je, samozrejme, na diskusiu.

Rozhovor o príbehu našej hymnyNie je socialistická, je hymnou vzdoru. Rózsove slová sa nezakladajú na pravde

Miro Pastorek

Na čo z výsledkov svojho pôsobenia vo funkcii ste najviac hrdý?

Na to, že sa nám podarilo udržať a transformovať reštaurátorské ateliéry. Vznikol odbor konzervačnej vedy spojením s chemicko-technologickým oddelením, rozšírili sme portfólio služieb, ktoré poskytujeme reštaurátorom, konzervujeme archeologické nálezy.

To bol, myslím si, naozaj významný krok, lebo hrozilo, že ich práca sa skončí. Zachránili sme niekoľkodesaťročnú tradíciu, množstvo špecializovaných priestorov aj know-how.

Ďalej sme spustili systematické vzdelávanie zamestnancov, to sa na Pamiatkovom úrade nerobilo. Myslím si, že naši zamestnanci naozaj odborne rástli.

Moja osobná nová téma pre historické stavby na Slovensku bola energetická hospodárnosť. To neznamená kontaktné zatepľovanie fasád, ale množstvo úsporných opatrení, ktorými sa dá veľa energie ušetriť.

Postupne zavádzame aj Pamis, informačný systém s odbornými databázami, ktoré sa napĺňajú. Mali sme aj audit zameraný na implementáciu systému, dopadol veľmi dobre.

Projekt predpokladal navýšenie počtu pracovníkov o sedem až dvanásť, čo z dôvodov konsolidácie nebolo možné. S Pamisom sa postupne musíme učiť pracovať. Dúfam, že rozpočet umožní aj prípadné drobné zmeny a úpravy, aby systém čo najviac vyhovoval našim potrebám, podobné platí aj o webovej stránke.

V rekordnom čase sa podarilo dokončiť viac ako 40 odborných metodík v rámci plánu obnovy a odolnosti, viac ako 1000 štátnych objektov sa pasportizovalo, vyhodnocuje sa ich stavebno-technický stav. Táto databáza poskytuje veľký potenciál pre viaceré rezorty na to, aby postupne zlepšovali stav svojich pamiatok.

Oživila sa práca všetkých odborných sekcií na Pamiatkovom úrade, raz do roka sa stretávajú a rozbehli svoju činnosť. Naštartovali sme výmenu odborných poznatkov medzi viacerými organizáciami, riešia sa aj konkrétne problémy.

Aké napríklad?

Napríklad moderná a súčasná architektúra – požiadali sme SAV, aby vytvorili zoznam objektov, ktoré považujú za najdôležitejšie a mali by byť vyhlásené za pamiatky. Podľa tohto zoznamu postupujeme, pripravujeme a vyhlasujeme nové pamiatky.

Snažili sme sa o čo najväčšiu osvetu a spoluprácu v téme ochrany pamiatok pred požiarmi, najmä po ničivom požiari v Banskej Štiavnici, na našej stránke nájdete odbornú metodiku, zorganizovali sme spolu s Hasičským a záchranným zborom niekoľko odborných podujatí, prebiehali aj skúšobné zásahy na pamiatkach, napríklad v Hronseku.

Spolupracujeme aj s komorou architektov, s komorou stavebných inžinierov, veľmi sa rozbehla aj spolupráca s pamiatkarmi a organizáciami z Česka, Rumunska, Litvy, Rakúska a Nórska.