Nový veľvyslanec v Prahe Kto môže a kto nemôže zastupovať tento štát

V posledných dňoch sa stalo mediálnou témou fungovanie ministerstva zahraničných vecí pod vedením Juraja Blanára.

Pozornosť k fungovaniu rezortu pritiahol rozhovor Denníka N s diplomatom Ivanom Novotným, ktorý pôsobil priamo v kabinete ministra. Novotný upozornil na viacero vecí, ktoré ak sa zakladajú na pravde, tak naozaj vyvolávajú znepokojenie.

Napríklad opis toho, ako na ministerstvo prichádzajú na vplyvné pozície ľudia, ktorí ešte po roku 2014 študovali v Rusku na MGIMO alebo na Petrohradskej univerzite. Alebo Novotného tvrdenie, že čerstvo vymenovaný veľvyslanec v Moskve používa v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“.

Pozornosť si určite zasluhuje aj to, akým chaotickým a netransparentným spôsobom sa na ministerstve robia niektoré dôležité rozhodnutia.

Aj keď niektoré Novotného vyjadrenia vyvolávajú dojem, že sa pri hodnoteniach ministra niekedy necháva až príliš strhnúť emóciami, vo výsledku upozorňuje na viacero problémových miest rezortu, ktoré sú hodné verejného záujmu.

Ten istý denník však v téme pokračoval argumentačne problematickým článkom, ktorý sa týka menovania nového slovenského veľvyslanca v Prahe.

Aj keď komentovanie textov konkurencie je vždy nevďačný žáner, k tomuto textu sa naozaj žiada povedať niekoľko poznámok.

Článok s titulkom Do diskusií volá konšpirátorov a asistuje Ficovmu poradcovi, vláda ho posiela za veľvyslanca v Česku je o tom, že novým ambasádorom v Prahe sa má podľa informácií Denníka N stať Martin Muránsky.

Muránsky je ľavicový filozof, predseda správnej rady ľavicového inštitútu ASA (Analýzy, stratégie, alternatívy). Je to človek z prostredia Smeru, o čom svedčí aj fakt, že je asistentom poslanca Vladimíra Faiča.

Počas predchádzajúcej vlády Smeru bol Muránsky aj poradcom premiéra Roberta Fica pre zahraničnú politiku.

Zároveň je Martin Muránsky vo svojom odbore rešpektovaným akademikom, ktorý vždy dokázal kultivovane diskutovať aj s názorovými oponentmi.

Z článku Denníka N vyplývajú tri dôvody, pre ktoré Muránskeho nepovažujú za dobrého kandidáta. Má blízko k Smeru, nemá skúsenosti s diplomaciou a tretím problémom sú ľudia, ku ktorým inklinuje. To vraj podľa denníka prekáža aj „niektorým predstaviteľom Česka“, aj keď z článku nie je jasné, komu konkrétne.

Skúsme sa na tieto dôvody pozrieť čo najvecnejšie.

Muránsky naozaj nie je kariérnym diplomatom. Keď sa však pozrieme na históriu veľvyslancov v Prahe, tak čisto kariérnych diplomatov bola na tomto poste menšina. Menovanie „nediplomatov“, ktorí majú za sebou aj politickú kariéru alebo majú väzby na politické prostredie, nie je zároveň ničím výnimočným.

Zostaňme len pri veľvyslancoch v Prahe.

Politickú minulosť mal pri štarte svojej diplomatickej kariéry (veľvyslanec v Budapešti) Peter Weiss, ktorého do Prahy vyslala v roku 2013 Ficova vláda. Len mimochodom, strana Sociálnodemokratická alternatíva, ktorú Weiss spoluzakladal po odchode z SDĽ, sa v roku 2004 zlúčila so Smerom.

Niečo podobné platí aj o noblesnom intelektuálovi a spisovateľovi Ladislavovi Ballekovi, ktorý bol poslancom za SDĽ, niekdajšom ministrovi obrany Jozefovi Stankovi či Ivanovi Mjartanovi, ktorý mal väzby na HZDS.

To, že veľvyslanec nesie politickú pečať vlády, ktorá ho vysiela, takisto nie je ničím výnimočným.

To, že veľvyslanec nesie politickú pečať vlády, ktorá ho vysiela, takisto nie je ničím výnimočným. Je to pomerne bežná vec a nielen na Slovensku. Ak raz bude vládnuť Progresívne Slovensko, určite sa dočkáme aj veľvyslaneckých nominácií, ktoré budú mať politicky blízko k tej strane.

Pár slov k tým problematickým ľuďom, ku ktorým Muránsky údajne inklinuje. Táto výhrada sa zakladá na tom, že Muránsky sa zúčastnil na diskusii, kde boli Ján Čarnogurský, Eduard Chmelár a českí analytici, ktorí sú podľa Denníka N „blízki dezinfoscéne“ – Jan Keller a Petr Drulák.

Petr Drulák je politológ, bývalý námestník ministra zahraničných vecí a český veľvyslanec v Paríži, Jan Keller je zase známy ľavicový sociológ. S mnohými ich názormi na zahraničnú politiku autor tohto textu nesúhlasí.

Naozaj je však potrebné každého zástancu iného názoru označiť diskreditačnou a argumentačne vyprázdnenou nálepkou „blízky dezinfoscéne“? A následne prostredníctvom toho krkolomne spochybňovať niečiu kompetentnosť zastávať diplomatický post? Len preto, že s niekým diskutoval na nejakej konferencii?

Pretože ak odložíme bokom stranícku a politickú zaujatosť, tak vecne len ťažko nájsť niečo, čo by Muránskeho ako adepta na diplomatický post diskvalifikovalo.