Francúzska vláda padla Parlament vyslovil nedôveru kabinetu Michela Barniera, zapíše sa ako najkratšie slúžiaci premiér

Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili vláde Michela Barniera nedôveru. Ten sa tak stane vôbec najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Barniera do funkcie v septembri vymenoval prezident Emmanuel Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách.

Nová francúzska vládaKonzervatívni republikáni získali silné rezorty, no ich úspech závisí aj od Le Penovej

Ján Cipár 

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh o vyslovení nedôvery.

Návrh podporilo aj pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

Premiér Barnier s členmi vlády budú musieť podať svoju demisiu Macronovi. Stane sa tak v čase, keď je ďalšia z najväčších ekonomík Európskej únie – Nemecko – oslabená a čakajú ju predčasné parlamentné voľby. A tiež niekoľko týždňov pred opätovným nástupom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Macron môže teraz požiadať Barniera, aby zostal v úlohe dočasného predsedu vlády. Hľadanie nového premiéra by mohlo trvať až do budúceho roka.

Podľa informácií agentúry Reuters by však francúzsky prezident mohol vymenovať nového premiéra ešte pred sobotnou oficiálnou ceremóniou znovuotvorenia katedrály Notre-Dame v Paríži.

Na mene prípadného nového predsedu vlády krajiny sa však Macron ešte nedohodol. Na tomto zozname sú podľa zdrojov Reuters napríklad bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve, bývalý minister zdravotníctva či práce Xavier Bertrand a minister obrany Sébastien Lecornu.

Prezident Macron, ktorý v roku 2022 získal svoj druhý mandát, po neúspechu svojej strany v eurovoľbách vypísal predčasné parlamentné voľby, ktorých prvé a druhé kolo sa uskutočnilo v júni a júli. Jeho mandát trvá do polovice roka 2027 a parlament ho nemôže prinútiť odstúpiť.

RN a tvrdá ľavica ho však vyzývajú na demisiu, keďže vzdoruje najväčšej kríze od ľudových nepokojov „žltých viest“ v rokoch 2018 – 2019.