Pediatrička o svojich pacientoch S obezitou a vysokým krvným tlakom bojujú už malé deti a rodičia zatĺkajú, že nič nejedia

Je lekárkou a výživovou poradkyňou a hovorí, že deti ani rodičia sa nevedia stravovať.

Vo svojej ambulancii vidí vysoký krvný tlak, glykémiu či obezitu detí, ale aj zatĺkanie zo strany rodičov.

„Hovorí sa o tom, aká je obezita nebezpečná, že je to civilizačné ochorenie, ktoré spôsobuje ďalšie problémy, hlavne metabolický syndróm. Ale aj tak to na ľudí nijako neúčinkuje,“ hodnotí v rozhovore pre Postoj.

S Lenkou Ihnacíkovou sme hovorili o tom, prečo má obézne dieťa horšiu štartovaciu čiaru v živote ako štíhle, ako si môže veľkými porciami jedla uškodiť, a pýtali sme sa aj na to, ktoré dve otázky by mali v súčasnosti pediatri klásť rodičom.

Lenka Ihnacíková pôsobí ako detská pediatrička v Sečovciach.

Ste pediatrička a zároveň výživová poradkyňa. Prečo bolo pre vás dôležité po medicíne získať aj certifikát o zdravej výžive?

Vo svojej ambulancii som zistila, že rodičia a deti sa vôbec nevedia stravovať. A na deťoch to aj vidno. Nehovorím, že na všetkých, lebo sú aj uvedomelí rodičia.

Keď dospelým ľuďom napríklad spomeniem ovsené vločky, ktoré by mohli zaradiť do jedálnička, pre mnohých je to ešte stále nová informácia.

Zdravou výživou sa zaoberám aj z osobných dôvodov. Vždy som chcela vedieť, ako sa najesť, koľko toho zjesť, aby som nepribrala, pretože v puberte či v mladom veku som riešila svoju váhu podobne ako iné dievčatá.

Hovoríte, že na deťoch vidno, že sa nevedia stravovať. Ako to myslíte?

Vidím nadváhu, obezitu, metabolický syndróm u malých detí, vysoký krvný tlak, vysokú glykémiu. Samotný cukor spôsobuje hyperaktivitu, poruchy imunity. Je tu tiež psychická nespokojnosť s telom.

A spolu s tým aj zatĺkanie zo strany rodičov, že dieťa nič neje. Keď sa na to pýtam, tak naozaj neje nič – nič výživné a normálne. Jedáva čipsy a sladkosti.

Je normálne občas si dať aj maškrtu, niečo, čo je zakázané, ale nemá to byť pravidlo.

Mamky mi veľakrát spokojne povedia, že ich dieťa zeleninu vôbec neje.

Pečivo, ktoré sa toľko démonizuje a o ktorom počúvame, že ho nesmieme jesť, vôbec nestojí za obezitou dospelých a detí. Sú za tým sladkosti, priemyselne vyrábané jedlá, polotovary a fastfood.

Rodičia sa bežne nestretávajú s tým, že by sa pediater zaujímal o to, čo dieťa zvykne jesť. Maximálne, keď sa objaví nejaká potravinová alergia.

Áno, je to bežné. Ešte možno v dojčenskom veku, keď sa riešia príkrmy. Myslím si však, že by to malo byť trendom, že sa pediater pýta aj na to, čo dieťa jedáva.

Strava pritom úzko súvisí so zdravím. V črevách máme až 80 percent imunity, ani o tom sa u pediatra bežne nehovorí. Prečo táto téma viac nerezonuje, keď mamičky chodia opakovane k lekárovi s chorými deťmi a mohli by sa v rámci liečby pozrieť aj na stravu?

Ja sa na stravu pýtam, keď vidím, že dieťa sa nestravuje ukážkovo. Viem, že nie vždy sa to darí, a nechcem, aby to vyznelo, že dieťa musí mať nejaký výživový plán. Je normálne občas si dať aj maškrtu, niečo, čo je zakázané, ale nemá to byť pravidlo.

Pýtam sa rodičov, či podávajú deťom probiotiká nielen počas užívania antibiotík.

Existuje štúdia, ktorá hovorí, že spojenie probiotík s vitamínom C výrazne skrátilo rekonvalescenciu detí a bola u nich aj nižšia chorobnosť. Črevo a jeho osídlenie prospešnými baktériami veľmi úzko súvisia s imunitou.

Tuk spôsobuje zápalový proces v organizme. Čiže príliš veľa tuku spôsobuje uvoľňovanie a cirkuláciu zápalových látok v tele, ktoré takisto vyvolajú imunitnú reakciu.

Hovoríte, že pribúda detí s cukrovkou druhého typu. Predtým ich toľko nebolo?

Bolo to výnimočné, aby sa u nás vyskytovalo toľko prípadov detí s diabetom druhého typu, a teraz to stúpa aj celosvetovo.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Podľa výsledkov opakovaného prieskumu programu Viem, čo zjem, zverejneného v septembri, trpí na Slovensku nadváhou 19 percent detí. Kým v roku 2022 mali nadváhu najčastejšie žiaci vo veku 12 až 13 rokov, v súčasnosti prevládajú sedem- až osemročné deti. Ide o stúpajúci trend obezity. Vidíte to aj vy v ambulancii?

Keď niekto bojuje s obezitou, s vysokým tlakom alebo aj s cukrovkou už od jedenástich-dvanástich rokov, všetko je to len o strave.

V ambulancii vidím, že sú aj deti, ktoré športujú, ale je ich oveľa menej. Je to skôr raritou.

Aká je úloha pediatra pri detskej obezite? Má upozorňovať rodiča na možné problémy s váhou a zároveň ponúknuť nejaké riešenie?

Nemôžem hovoriť za svojich kolegov, ale ja na to upozorňujem každú mamičku. Spomeniem, že dieťa má nadváhu, a vidím, aká je reakcia rodiča – či to chce riešiť alebo nie.

Ako na to reagujú rodičia? Nedotkne sa ich to?

Neurazia sa, ale máloktorý rodič to naozaj chce riešiť.

Je potom lepšie, keď si to staršie deti samy uvedomia. Ten zlom príde, keď prejdú na strednú školu a tam už začnú žiť inak, aktívnejšie.

Začnú sa samy sebe viac venovať, venujú sa viac svojmu zdraviu, ale nie všetky.

Obezitologička PenesováSme kresťanská krajina, ale obžerstvo nevnímame ako hriech

Lukáš Kekelák

Sú rodičia vôbec ochotní diskutovať o stravovacích návykoch svojho dieťaťa?

Chce to riešiť len málo ľudí, ale na vine nie je nikdy dieťa. Správanie a stravovacie návyky nie sú nikdy o samotnom dieťati.

Menšie dieťa nevie, že fastfood mu bude chutiť, kým mu to sami neponúkneme. Adolescenti sú už iná kategória, tam taký dosah nemáme, ani na bufety v školách.

Ale v princípe rodičia stravu neriešia. Tí, ktorí ju riešia, nemajú obézne deti.

Telu trvá aj roky, kým sa dostane do štádia obezity. Rodičia potom prídu a chceli by výsledok za týždeň. Ale nie je to zdravé ani sa to nedá.

Hlavne keď čakajú, že im na to dáme nejakú tabletku – taká ani neexistuje.

Ak majú rodičia sami nadváhu alebo obezitu a chcú schudnúť, tak dieťa, ktoré má tiež problém s váhou, sa popri nich zvezie, začnú jesť inak a váha ide dole.

Čiže je to o rodičoch. Niektorí síce prídu s tým, že ich dieťa má nadváhu, ale chcú riešiť hlavne organickú príčinu.

Čo znamená, keď sa u dieťaťa skúma organická príčina?

To, že dôvodom obezity môže byť nejaká porucha alebo choroba v tele, ktorá ju vyvolá. Ako pediater to musím vylúčiť.

Hlavne u dievčat je bežné, že mamička chce veľmi riešiť váhu. Chcú, aby sme im na to dali liek, aby dieťa schudlo.

My aj urobíme odbery z dôvodu možnej organickej príčiny, ale keď je jasné, že energetický príjem je vysoký a výdaj nízky alebo až žiaden, tak už nie je ďalej ochota to riešiť.

Rodičia by chceli niečo úplne rýchle s okamžitým efektom, aby sa príliš netrápili a aby nemuseli rozmýšľať.

Čo im odporúčate?

Zmeniť stravovanie a trošku sa hýbať. Nemusia chodiť behať maratóny, stačia prechádzky. Potom už chýba ochota, aby prišli a aby sme sa o tom porozprávali.

Mala som až jednu mamičku v ambulancii, ktorá prišla a chcela riešiť stravovanie dieťaťa. Ale prišla len raz. Čiže...

Deti sa dopujú energetickými nápojmiPoškodzujú im srdce i mozog, ale prístup k nim deťom nijako neobmedzujeme

Alena Potocká

Prečo to podľa vás tak rýchlo vzdala?

K tomu sme sa ani nedostali. Za všetkým je pevná vôľa. V dnešnej dobe na nás z každej strany vyskakujú reklamy o zdravom jedle, o dobre vyzerajúcich ľuďoch, máme extrémne premeny.

Hovorí sa o tom, aká je obezita nebezpečná, že je to civilizačné ochorenie, ktoré spôsobuje ďalšie problémy, hlavne metabolický syndróm. Ale aj tak to na ľudí nijak neúčinkuje.

Čím to je?

Sme krajina, v ktorej v minulosti ľudia trpeli nedostatkom.

Čítala som veľmi dobrú knihu o tom, že mozog je nastavený ešte z obdobia zberačov a lovcov. Len čo nedostane jesť, tak sa bojí, že vyhladuje a zomrie.

Čiže základom je, aby nás chránil, aby sme nezomreli. Nemyslí to s nami zle, ale treba sa zamyslieť nad tým, čo jeme.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Aký vplyv má detská obezita na budúci život človeka?

Zhruba do adolescentného veku sa tvoria tukové bunky a potom sa už len zväčšujú alebo zmenšujú. Nie je pravidlom, že kto bol obézny v detstve, bude aj v dospelosti.

Keď však chce byť obézne dieťa v dospelosti štíhle, má horšiu štartovaciu čiaru ako dieťa, ktoré bolo štíhle stále.

V čom to má ťažšie? Udržať si váhu či schudnúť?

Aj udržať si váhu, aj samotné chudnutie je trošku ťažšie, lebo sa predpokladá, že životospráva dieťaťa, ktoré si vytvorí veľa tukových buniek do puberty, nebola stopercentná.

Po puberte sa tie bunky nezredukujú, buď sa zväčšia, alebo zmenšia, ale počet zostáva. Bohužiaľ, neodumierajú. (Úsmev.)

Mnoho rodičov zažíva, že dieťa má len pár obľúbených jedál a nič iné nechce. Čo odporúčate?

Sú deti, ktoré jedia dookola to isté. Ale to nie je cesta, nemôže jesť iba cestoviny s maslom.

Deti majú prechodné obdobia, niekedy jedia všetko, potom sa zaseknú a nejedia, mení sa to.

Je na rodičovi, aby svojmu dieťaťu ponúkol niečo nové a zdravšie. Existuje štúdia, že na vytvorenie návyku je potrebné ponúknuť jedlo 12-krát. Čiže jediná cesta je núkať.

V našej strave je priveľa cukru, je to zrejmé už len zo zloženia hocijakého výrobku. Aj v školských jedálňach sa bežne podávajú sladké múčne jedlá, niekedy aj klasické sladkosti.

Existuje už osveta o zdravej strave, jednoduché cukry sa dajú nahradiť komplexnými. Deťom treba núkať viac ovocia, cereálnych výrobkov, ktoré môžu byť sladené medom alebo aj kvalitným džemom.

Problém vidím už na stredných školách pri všeobecných sestrách, o stravovaní sa takmer nič nedozvedia, neexistuje poriadna osveta.

Možno sa dejú nejaké besedy na školách o zdravom stravovaní, ale je toho málo. Bolo by dobré začať už na základných školách.

Takéto školenia by mal mať aj personál školskej jedálne. Nikto od nich nechce, aby poznali fyziologické procesy v tele, aby z toho robili skúšky, ale treba sa rozprávať, aké sú možnosti. Ochota by možno aj bola, ale nevedia, čo by sa dalo pri varení zameniť, aký je zdravší variant.

Určite je to aj o rozpočte školy, ktorá pre deti varí.

Vedec Alojz Bomba o mikrobiómeV črevách sa začína aj dobrá nálada. Nestačí však len kyslá kapusta a bryndza

Jana Holubčíková

V jedení cukru na Slovensku sme podľa niektorých štatistík predbehli už aj Ameriku.

Konzumácia cukru je u nás veľmi vysoká. Či už v školských zariadeniach, ale aj preto, že sa k nám dostal fastfood a je čoraz dostupnejší. 

Deti siahajú primárne po sladených nápojoch a rodičia takisto nevedia – a ja im to nezazlievam –, že v tej malinovke je naozaj strašne veľa cukru.

Výrobca niekedy napíše bez cukru, ale nápoj obsahuje sladidlo. Čiže niekedy niečo jeme a ani nevieme, že tam ten cukor je. V inej forme, ale je.

Deti si okrem sladkých nápojov kupujú aj energetické drinky, o ktorých škodlivosti sa už nejaký ten čas diskutuje.

V tomto prípade je to už otázka pre kardiológa.

Človek predsa nedá svojmu 12-ročnému dieťaťu vypiť naraz tri kávy. Okrem kofeínu a cukru obsahujú veľa ďalších podporných látok, ktoré spôsobujú zrýchlený srdcový tep, predráždenosť či poruchy pozornosti.

Mali by byť vekovo obmedzené rovnako ako alkohol.

Veľká časť detí hlavne na základnej škole sa stravuje v školských jedálňach. Aká je ich úloha v rámci výživy?

Je veľmi dôležitá. Nemôžeme povedať, že je to všade rovnaké, lebo skutočne sú školy s jedálňami, ktoré sa snažia.

Je fajn, keď žiaci majú obedy, pretože nejde o polotovar, sú to varené čerstvé jedlá.

Nezatracujem školské jedálne, myslím si, že sú na dobrej ceste, aby našim deťom dávali kvalitné veci a aby to nebolo len o tom cukre a ako rýchlo navariť.

Skutočne niekde vidím snahu aj ochotu. Na Západe napríklad nemajú varené obedy, tam jedia deti sendviče.

U detí je dôležité ponúkať im zdravé jedlo a opakovať to.

Väčšinou je to však tak, že deťom sa ponúka každý deň mäso, aj keď by sa to dalo aj trochu inak.

Bezmäsité jedlo sa na Slovensku rovná múčne jedlo, ku ktorému ešte deti dostanú banán a sladkú vodu. Strava v školských jedálňach teda nie je to stopercentne zdravé stravovanie.

Myslím, že už skutočne existujú školy, ktoré si dajú na strave záležať.

Napríklad u nás na škole pracuje aj diétna sestra, ktorá deťom vyhovie podľa požiadaviek. Detí s alergiami, intoleranciami či histamínom pribúda, aj celiatikov.

Myslím si, že školské jedálne sa budú musieť časom prispôsobovať aj takým deťom, lebo variť doma každý deň je pre mamku náročné.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Mnoho detí si po obede alebo namiesto obeda ide kúpiť bagety, čipsy či iné nezdravé alternatívy.

Keď dáme deťom peniaze, naivne si myslíme, že si naše dieťa kúpi niečo zdravé. Verím, že je nejaký vek u dieťaťa, keď sa to zlomí a začne aj samo dbať na to, čo jedáva.

Keď im dáme peniaze, nevieme to ovplyvniť. Málokto je taký rebel, že si kamarát kúpi čokoládu a naše dieťa banán.

Je cesta nedať im peniaze, ale napríklad nabaliť viac jedla?

Môže sa stať, že zje sladkosti od spolužiaka.

U detí je dôležité ponúkať im zdravé jedlo a opakovať to. Prízvukovať deťom, že ak si niečo pôjdu kúpiť, nech je to niečo zdravšie, prebrať s nimi, čo vhodnejšie sa dá kúpiť.

Existuje aj skupina rodičov, ktorí dospeli k rozhodnutiu, že najlepšia strava pre dieťa je vegetariánska či vegánska.

Pre malé deti to nie je vhodná strava. Sú ohrozené nedostatkom kyseliny listovej, vitamínmi skupiny B a nedostatkom železa.

Živočíšnu bielkovinu vieme nahradiť, ale tie ostatné veci ako vitamíny a stopové prvky vo vegánskej strave chýbajú.

Staršie deti si to dokážu nahradiť z vegánskych potravín, ale malé deti potrebujú skutočne veľké zásoby dôležitých stavebných látok. U nich je taká strava skôr riziko ako benefit.

Mnohí ľudia aj influenceri prezentujú takú stravu ako životný štýl, ponúkajú recepty a všetko vyzerá dobre a zdravo.

Pre dospelého človeka prečo nie? Ale všetko s mierou.

Stále pribúda ľudí, ktorí sú vegetáriáni až vegáni, ale robia tak z presvedčenia, nie je za tým nič zdravotné.

Mäso nepotrebujeme jesť každý deň. Byť vegetariánom či vegánom nie je zlý nápad, ale myslím si, že by sa to malo týkať skôr dospelých ľudí.

Frederika Burzová o diétnej kultúreMyšlienky na jedlo napadli môj život už v detstve a okolie ma neochránilo

Zuzana Hanusová

Ak má dieťa normálnu postavu, ale začne zrazu priveľa jesť, nakladá si veľké porcie, treba to sledovať, prípadne s tým niečo urobiť?

Deti potrebujú energeticky bohatšie jedlo ako dospelí. Sú viac v pohybe, rastú, majú búrlivejšie procesy v tele, zažívajú hormonálne zmeny. Ich metabolizmus je trošku viac vybičovaný.

Môžu si to dovoliť, ak športujú, tancujú, majú náročnejšie pohybové aktivity.

Iné je, keď si dieťa dá po obede v škole ešte bagetu alebo čipsy, príde domov, sadne si za počítač, dá si k tomu sladký nápoj.

Môže si dieťa veľkými porciami či častým jedením roztiahnuť žalúdok?

Žalúdok je sval, takže áno. Podľa jednej štúdie u dievčat a žien nastupuje pocit sýtosti neskôr ako u chlapcov.

Keď som začínala s cvičením, môj tréner mi povedal, že si mám dávať menšie porcie jedál, a môj žalúdok sa vtedy skutočne stiahol.

Americkí pediatri už pred rokmi svojich kolegov vyzvali, aby sa pri návšteve zdravého dieťaťa v ambulancii rodičov pýtali, koľko času denne strávi ich dieťa alebo tínedžer pred obrazovkami a či je v detskej izbe televízor alebo zariadenie pripojené na internet. Mali by to byť bežné otázky aj u nás?

Tieto otázky nie sú vôbec mimo. Toto riešim aj u detí, ktoré majú problém s príjmom stravy, majú nadváhu, búšenie srdca, psychické problémy alebo sú unavené.

Bežne sa takých detí aj na preventívnych prehliadkach pýtam, či sa hýbu, či športujú.

Keď je dieťa štíhle a sedí dvakrát do týždňa dve hodiny pri telke, nič sa nestane.

Keď sedí a číta si, je to zase trošku iné, ako keď je celý deň na mobile či pred telkou. Zároveň na mobile je dlho hore, píše mu kamarát a zaspí až o druhej ráno.

Mamka sama povie, že večer bez mobilu nemôže byť a nevie, že ho má doma. Týka sa to aj dievčat aj chlapcov.

Je to všetko o rodičoch. Mám pocit, že niektorí sa boja byť prísni, a pritom je to naša úloha, dieťa potrebuje hranice, musí vedieť, čo môže a čo nemôže.

Nie som psychológ, len matka a pediater, ale vidím, ako dieťa vychováva rodičov. Som háklivá na vetu, že dieťa nechce. Napríklad predpíšem kvapky do nosa a mamka povie, že nechce. Nechce? Veď má pol roka, jasné, že nechce.

Sme ako rodičia pre deti vzorom – keď ich nenaučíme zdravo jesť a chodiť spať v normálnom čase, tak sa to nenaučia. Naučia sa prejedať, prídu choroby.

Deti vplyvom médií a nočného surfovania či hrania hier skutočne menej spia a učitelia sa sťažujú, že sa v škole nevedia sústrediť alebo sú unavené.

Deti chodia veľmi neskoro spať. U tínedžerov asi treba vypnúť wifi. (Úsmev.)

Keď počujem, že škôlkari chodia spať o polnoci a vstávajú ráno o pol siedmej, nerozumiem tomu.

Náš mozog sa počas spánku čistí a my ten spánok dieťaťu nedoprajeme, ešte mu k tomu pustíme nejaké pohyblivé obrázky a dáme cukor.

Dieťa má čo robiť, aby to všetko spracovalo, ale robí len to, čo mu dovolíme.