Skladanie novej eurokomisie Všetky nominácie na komisárov sú schválené, o týždeň o nich rozhodne europarlament

Ursula von der Leyen má prvú europarlamentnú fázu tvorby svojej novej Komisie úspešne za sebou.

V stredu večer dosiahli politické frakcie – najmä ľudovci a socialisti – konečnú dohodu a príslušné výbory odobrili nominácie šiestich výkonných podpredsedov – Kaje Kallasovej (Estónsko), Raffaeleho Fitta (Taliansko), Roxany Mînzatovej (Rumunsko), Stéphana Séjourného (Francúzsko), Teresy Riberovej (Španielsko) a Henny Virkkunenovej (Fínsko). Plus maďarského nominanta Olivéra Várhelyiho na post komisára pre zdravie a starostlivosť o zvieratá.

Na výsledky vypočúvania jednotlivých kandidátov na komisárov, ktoré sa začalo 4. novembra a skončilo 12., sa možno dívať rôzne.

Na jednej strane po prvýkrát od roku 2004 europoslanci vo výboroch neodmietli ani jedného z navrhovaných, v roku 2019 dokonca nepodporili až troch. Ak sa teda na to pozrieme štatisticky, vo výsledku išlo tentoraz o celkom hladký proces, čo dáva predsedníčke Európskej komisie nádej, že jej zostava začne fungovať už od 1. decembra.

Z druhej strany však bola kreácia novej Komisie predmetom naozaj drsných zákulisných vyjednávaní, až vydieraní.

Skladanie eurokomisieKým „obyčajní“ komisári prešli hladko, z navrhovaných podpredsedov Komisie si jednotlivé frakcie urobili rukojemníkov

Erik Potocký

Zrekapitulujme si to.

Malou predohrou k tomu, čo sa okolo schvaľovania výkonných podpredsedov Komisie, teda akýchsi superkomisárov, dialo za ostatný týždeň, bol už pri vypočúvaní tých obyčajných spor okolo švédskej nominantky Jesiky Roswallovej, ktorá na vypočúvaní europoslancov nepresvedčila, malo ju teda čakať druhé kolo otázok.

Európska ľudová strana (EPP), ktorej členská strana Jesiku Roswallovú nominovala, si však vzala za rukojemníčku belgickú kandidátku socialistov (S&D) Hadju Lahbibovú – tá bola pre konzervatívnu časť europoslancov takisto nepresvedčivá.

Od S&D si napokon vymohla, že dodatočné vypočutie a hlasovanie o Roswallovej sa udeje presne v čase, keď sa bude rozhodovať o Lahbibovej. Rošáda ľudovcom vyšla a obe kandidátky získali potrebnú dvojtretinovú väčšinu v príslušných výboroch.

Pokračovalo to maďarským kandidátom Olivérom Várhelyim. Vo všeobecnosti sa očakávalo, že práve on bude tým, ktorý v duchu tradície „nepustiť ďalej“ aspoň jedného z navrhovaných komisárov hlasovaním výboru neprejde.

Sprvoti tomu všetko naznačovalo. O jeho osude výbor na prvýkrát nerozhodol, dostal dodatočné písomné otázky a hlasovanie bolo presunuté na ďalší pondelok, teda deň pred vypočúvaním „superkomisárov“.

Skladanie eurokomisieZatiaľ ide všetko hladko, očakávané problémy má len maďarský nominant Várhelyi

Erik Potocký

V prípade jeho odmietnutia však hrozilo riziko, že maďarský premiér Viktor Orbán bude nomináciu Várhelyiho náhradníka naťahovať, čím by určite zmaril zámer Ursuly von der Leyenovej mať novú Komisiu hotovú do 1. decembra. Opäť sa tak diali veci v zákulisí a rozhodovanie o Várhelyim sa zas posunulo – do balíka s hlasovaním o nominovaných podpredsedoch.

Pat pri „superkomisároch“

V utorok minulý týždeň tak prišla na rad veľká šestka.

Už prvé vypočutie španielskej kandidátky Teresy Riberovej však udalo tón celému dňu. Španielski členovia príslušných výborov zmenili jej vypočúvanie na de facto španielsku vnútropolitickú debatu, keď socialistickú ministerku obvinili zo zodpovednosti za nedostatočnú reakciu na povodne, ktoré si nedávno v krajine vyžiadali viac ako dve stovky obetí.

EPP následne pohrozila, že ju v hlasovaní nepodporí, zástupcovia jednotlivých frakcií sa tak napokon zhodli na tom, že rozhodnutie o Riberovej odložia.

Postoj EPP následne spôsobil, že po vypočutí sa nehlasovalo o žiadnom z navrhovaných podpredsedov Komisie.

Spory EPP a S&D okolo španielskej socialistky Riberovej napokon spôsobili, že po vypočutí sa nehlasovalo o žiadnom z navrhovaných podpredsedov Komisie.

O osude veľkej šestky (plus Várhelyi) sa malo na úrovni šéfov frakcií rozhodnúť v stredu (13. 11.) podvečer. K dohode však nedošlo, keďže EPP preferovala, aby sa konečné hlasovanie odložilo až na tento týždeň.

Po všetkých týchto peripetiách sa napokon rozhodovalo až tento utorok. Všetci kandidáti boli schválení a Ursula von der Leyen sa teraz môže chystať na budúcotýždňové hlasovanie pléna Európskeho parlamentu ako celku.

Ani to však nevyzerá na bezproblémovú procedúru.

Tak ako sa pred samotným vypočúvaním očakával „pokoj zbraní“ a všetky dôležité frakcie aspoň v prvý týždeň napokon aj podľa toho hlasovali.

Počty totiž ukazovali, že žiadna z frakcií si nemôže dovoliť „odpáliť“ nominanta z inej strany bez toho, aby riskovala osud niektorého z vlastných. EPP tak niekedy so zaťatými zubami hlasovala za socialistických či liberálnych kandidátov, S&D a Renew zas podobne za ľudoveckých kandidátov.

Dôležitým hlasom boli aj Európski konzervatívci a reformisti (ECR), ktorí celý prvý týždeň hlasovali podľa tohto konsenzu v snahe nepopudiť si niektorú z dôležitých frakcií, až dôjde na hlasovanie o nominantovi talianskej premiérky Giorgie Meloniovej Raffaelem Fittovi.

Tento konsenzus vybuchol práve pri spomenutej Terese Riberovej a namiesto neho sa rýchlo zrodil nový – pre istotu nepodporiť hneď nikoho.

Hlasovanie v pléne je ešte neisté

Hlasovanie v pléne sa očakáva budúcu stredu 27. novembra, ako sme však videli pri schvaľovaní v uplynulých dvoch týždňoch, treba zatiaľ tento dátum považovať viac za orientačný ako definitívny.

Vyjadrenia niektorých europoslancov totiž dávajú tušiť, že žiadna dohoda v „koalícii“ (EPP, S&D, Renew) zatiaľ neexistuje, a kým k nej nedôjde, Ursula von der Leyen nebude chcieť riskovať neúspech a opakovanie celého procesu.

Otvorene sa už snažia priečiť socialisti, ktorí avizovali svoju nespokojnosť s tým, že Raffaele Fitto neprišiel v procese nominácií o časť kompetencií, teda že sa stal jedným z výkonných podpredsedov, snažili sa totiž dosiahnuť, aby dostal portfólio s menším vplyvom.

Fakt, že Meloniovej nominant získal v Komisii takúto silnú pozíciu, znamená podľa socialistov zrušenie cordon sanitaire, ktorý má od akejkoľvek moci a vplyvu odstaviť všetky pravicové subjekty, hoci samotný Fitto bol pred vstupom do Meloniovej vlády v Taliansku europoslancom vo frakcii EPP a je takmer typickým exemplárom bruselskej politiky.

Dnešná progresívna ľavica je totiž ešte ochotná ako-tak tolerovať pravičiarov v EPP (čo na druhej strane aj musí, ak chce mať prístup k moci, keďže ľudovci sú stabilne najsilnejšou frakciou v europarlamente), akýkoľvek iný pravicový či konzervatívny subjekt je však pre nich už neprijateľný partner, ktorému sa raz-dva ujde prívlastok tvrdej, krajnej či extrémnej pravice. Neprekáža napríklad ani to, že súčasťou ECR je aj česká ODS, momentálne u našich susedov premiérska strana, ktorá sa v základných rysoch nijako nelíši od klasickej politiky európskych ľudovcov.

„Rovnako ako členov francúzskej delegácie skupiny S&D, aj mňa teší potvrdenie dvoch socialistických výkonných podpredsedníčok Roxany Mînzatovej a Teresy Riberovej, ale môžem len odsúdiť potvrdenie krajne pravicového výkonného podpredsedu, čo ma povedie k tomu, že budúci týždeň budem hlasovať proti návrhu Komisie ako celku,“ povedal podľa magazínu Politico europoslanec za S&D Christophe Clereau.

Socialisti neobišli nasucho. Zo šiestich podpredsedov majú dve kreslá a jedno z nich Teresa Ribera, ktorá bude de facto dvojkou Ursuly von der Leyenovej.

Socialisti teda neobišli nasucho. Zo šiestich podpredsedov majú dve kreslá a jedno z nich Teresa Ribera, ktorá bude de facto dvojkou Ursuly von der Leyenovej.

EPP vníma konečnú dohodu pragmaticky. „Každý má silné slovo o budúcnosti Európy. Socialisti majú silné portfóliá, liberáli majú silné portfóliá, EPP vedie a má veľa komisárov. A Taliansko by malo byť súčasťou celého budúceho vedenia Komisie,“ zhodnotil uzavretie dohody líder EPP Manfred Weber. Narážal práve na Raffaeleho Fitta a Taliansko, ktoré ako jedna z veľkých krajín má mať zodpovedajúcu pozíciu aj v exekutíve.

Neočakáva sa však, že by proti Komisii ako celku hlasovala celá frakcia socialistov.

Budúci týždeň nám dá odpoveď na otázku, kedy začne fungovať Európska komisia v novom zložení. Hlasovanie o Komisii ako celku je plánované na 27. novembra a na to, aby mohla začať pracovať od 1. decembra, je posledný možný deň hlasovania štvrtok 28. novembra.

Ak europarlament Komisiu ako celok odmietne, celý kolotoč nominácií, vypočúvaní a hlasovaní sa rozbehne odznova a súčasná Komisia napriek tomu, že už nemá politickú legitimitu, si svoje funkčné obdobie natiahne minimálne o niekoľko ďalších týždňov.