Konzervativizmus Smeru Je to ornament, na ktorý sa nedá spoliehať

Pre tých konzervatívcov, ktorí verili, že Robert Fico im môže pomôcť s presadením agendy týkajúcej sa ochrany života či niektorých ďalších tém, musela byť nedávno skončená schôdza parlamentu celkom vytriezvením.

Poďme však po poriadku.

Poslanci na tejto schôdzi neschválili návrh Anny Záborskej a Richarda Vašečku o pochovávaní nenarodených detí. Išlo v ňom o to, aby každé potratené dieťa mohlo byť pochované. Dnes sa pochovávajú iba tie, ktorých telesné pozostatky si vyžiadajú rodičia, inak sú ich pozostatky spaľované ako biologický odpad.

Nejde o žiaden ultrakonzervatívny „úlet“, legislatívu umožňujúcu dôstojné pochovávanie takýchto ľudských pozostatkov majú už dnes napríklad vo Francúzsku, Švédsku, v Maďarsku či Česku.

Za tento návrh hlasovali poslanci KDH a hnutia Slovensko. Zo Smeru ho podporili traja poslanci Ján Podmanický, Marián Kéry a Jana Vaľová.

K tomu treba povedať, že v parlamente je bežné, že vládni poslanci za niektoré návrhy nehlasujú len preto, lebo ich predložila opozícia. Je celkom dobre možné, že to tak bolo aj v tomto prípade a väčšina poslancov Smeru s týmto zákonom žiaden ideový problém nemala.

Špeciálne pri takomto type zákona však takéto koalično-opozičné taktické tančeky vyznievajú cynicky a bezcitne.

Hlasovalo sa aj o ďalšom konzervatívnom evergreene, zákone o voľnej nedeli. Opäť s ním prišli opoziční poslanci z Kresťanskej únie a hlasovacie skóre bolo podobné ako pri pochovávaní nenarodených detí. Podporili ho poslanci KDH a Matovičovho hnutia a zo Smeru opäť iba dvojica Podmanický, Kéry.

Poslanci odmietli návrhy Kresťanskej únieZa voľnú nedeľu a pochovávanie nenarodených detí hlasovalo iba 20 poslancov

TASRPostoj

Zaujímavý príbeh sa odohral aj okolo uznesenia, ktoré reagovalo na iniciatívu Európskeho parlamentu začleniť právo na potrat do Charty základných práv EÚ.

S návrhom uznesenia, ktoré odmietalo takýto typ aktivizmu europarlamentu, najskôr prišiel poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Tento jeho návrh bol však parlamentom odmietnutý, pričom proti bola väčšina poslancov Smeru. S výnimkou Jána Podmanického, ku ktorému sa teraz pridal aj poslanec Vladimír Faič.

Následne si však túto ideu osvojila trojica poslancov Smeru Marián Kéry, Ján Podmanický a Richard Glück, ku ktorým sa pridal poslanec Roman Michelko z SNS. Na schválenie ich návrhu sa už potrebná väčšina našla. 

Dalo by sa to odbiť tým, že zase ide o klasické koalično-opozičné tančeky, ale počíta sa výsledok. 

Lenže návrh vládnych poslancov je oproti tomu, čo predkladal poslanec Krátky, výrazne oslabený. Vypadla z neho výzva pre vládu a premiéra, aby sa voči uzneseniu europarlamentu rázne ohradili a aby sa na zasadnutí Európskej rady vyslovili proti revízii Charty základných práv EÚ. 

Teraz krátko k tomu, čo z vyššie uvedeného vyplýva.

V Smere existuje dvojica či trojica poslancov, ktorí konzistentne podporujú konzervatívne návrhy. Robia to z presvedčenia a treba ich za to oceniť.

V politike Smeru je to však len taký konzervatívny ornament. V takejto obmedzenej miere Robertovi Ficovi neprekáža, lebo vie, že má aj voličov, ktorí to ocenia. Nikdy však nedopustí, aby v strane získal väčšiu váhu.

Smer preto nikdy nebude spojencom konzervatívcov v témach, ako je ochrana života, či v mnohých ďalších kultúrnych sporoch a jeho poslanci budú pri takýchto návrhoch väčšinovo hlasovať podobne ako liberálni zákonodarcovia z SaS či Progresívneho Slovenska.

Jedným z dôvodov je aj to, že napríklad v názore na sprísnenie interrupčnej legislatívy majú členovia a aj veľká časť voličov Smeru bližšie k progresívcom ako ku KDH.

Dobrou ilustráciou postoja Smeru k témam, ktoré sú pre konzervatívcov dôležité, je nakoniec aj to, ako Ficova vláda naložila s rodičovským dôchodkom.

Taktika s konzervatívnym ornamentom však Smeru celkom funguje a aj vďaka nej si niektorí konzervatívci vedia spoluprácu s Robertom Ficom predstaviť. Dokonca aj na úrovni spoločného vládnutia.

Je to však omyl. Antiprogresivizmus, na ktorý Fico stavil, sa s názormi a záujmami konzervatívcov môže v nejakých témach a situáciach preťať. Ale úzke politické spojenectvo s ním by bolo od konzervatívnych politikov naivným a sebadeštruktívnym krokom.

Konzervatívny ornament v Smere nikdy nebude mať taký výtlak, aby im zaručil, že sa na Roberta Fica budú môcť v kultúrnych témach spoľahnúť.

Možno sa s ním dajú vybojovať nejaké malé symbolické víťazstvá. Tie však zďaleka nevyvážia politické škody, ktoré by konzervatívny priestor utrpel, ak by sa k Ficovi tesnejšie pripútal.