Zápisky z dnešného podzemia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zápisky z dnešného podzemia

Fiodor Michajlovič Dostojevskij. Foto: wikipedia.org

Čo je tým, čo sa systematicky vytláča z verejného života? „Podzemím“ je dnes vysvetlenie bytia a života, ktoré spolitizovaná kultúra zvlášť odmieta.

Dostojevskij končí svoje Zápisky z podzemia týmito riadkami: „Nebudeme vedieť... podľa čoho sa správať, čo milovať a čo nenávidieť. Ťažko nám padne dokonca byť človekom – človekom naozajstným, z mäsa a krvi. Pokladáme to za hanebnosť a silou-mocou chceme byť akýmsi neskutočným všečlovekom. Sme mŕtvo narodení a aj sa rodíme z otcov, ktorí už dávno nežijú... Zanedlho si zmyslíme rodiť sa z akejsi idey.“ Tieto slová napísal v Sankt Peterburgu v roku 1864, v poslednom plnom roku občianskej vojny v Amerike.

V roku 1848 nás Marx vo svojom Komunistickom manifeste vyzval, aby sme „povstali“. Nemáme vraj čo stratiť, len svoje putá. Táto výzva však ukázala oveľa menej pochopenia pre budúcnosť, než to bolo v prípade Dostojevského. Ten nám povedal, že stratíme svojich otcov a spolu s nimi i samotné svoje bytie. Nietzsche koncom 19. storočia vyhlásil, že Boh je v našich dušiach už mŕtvy. Len sme si to nevšimli.

Väčšmi však nedá pokoja myšlienka, že „si zmyslíme rodiť sa z idey“. Bez otcovstva v Bohu, ktorý ukotvuje realitu, aká je, sa „oslobodzujeme“ pre to, aby sme sa stali všetkým iným, len nie tým, čím máme byť. Skutočnou sociologickou správou našej doby je postupný logický odklon od dobra, ktoré je prítomné v kozme a v človeku. Stále máme slobodu toto dobro poznať, no iba ak chceme.

Kuriózne na oficiálnom odklone od dobra je, že netoleruje opozíciu. Ani nemôže. Podobne ako islam tvrdí, že žiadne videnie skutočnosti, ktoré nie je plne pod kontrolou verejného poriadku, nie je legitímne. Zdieľať

Chesterton nám začiatkom 20. storočia povedal, že najstrašnejším z ľudských nápadov je ten, že by sa ľudia mohli rodiť nie zo žien, ale z mužov. Mužov nemôžu splodiť muži – ani ženy splodiť ženy, akokoľvek veľmi by „chceli“. Pozitívne „zákony“, ktoré ustanovujú „manželstvo“ v takýchto prípadoch, protirečia realite. Všetkých zúčastnených stavajú proti poriadku bytia.

Dostojevskij to jasne videl. Chceme „všečloveka,“ nie konkrétneho, ktorý sa narodil zo ženy a splodil ho identifikovateľný otec, zo skutočného mäsa a skutočnej krvi. Naše anonymné spermiové a vajíčkové banky, naše továrne na potraty, naše náhodné plodenie, klonovanie, naše rozvody, toto všetko dosvedčuje, že Dostojevskij mal pri svojom varovaní pravdu. Pripravujeme sa na to, že sa budeme rodiť v laboratóriu či z politickej „idey“, nie zo skutočných otcov a matiek.

Čítame úryvok z Jána, kde sa hovorí, že Slovo sa stalo „telom“ – mäsom a krvou –, aby prebývalo medzi nami. Toto Slovo sa nezjavilo ako „idea“, podobne ako ani nikto z nás na našom začiatku. Pár slávnych úryvkov zo Starého zákona hovorí o tom, že Boh nás poznal skôr, než sme boli v živote matky. V tomto zmysle sme v konečnom dôsledku boli na začiatku „ideou“ v tvorivej Božej mysli. No formulovať či vytvoriť to, „čo znamená byť človekom“, nepatrí nám. Božia myseľ nie je plná abstraktných „ideí“, ale obrazov jeho vlastného bytia.

Čo je dnes „podzemím“? Čo je tým, čo nemožno dovoliť, čo sa systematicky vytláča z nášho verejného života? „Podzemím“ je dnes vysvetlenie bytia a života, ktoré spolitizovaná kultúra zvlášť odmieta.

Kuriózne na oficiálnom odklone od dobra je, že netoleruje opozíciu. Ani nemôže. Podobne ako islam tvrdí, že žiadne videnie skutočnosti, ktoré nie je plne pod kontrolou verejného poriadku, nie je legitímne. Eliminácia náboženskej slobody a slobody prejavu obvineniami z „nenávistných“ prejavov alebo inými prostriedkami nie je žiadna náhoda. Je to kompliment, ktorý omyl vždy skladá pravde.

Pravdu o ľudskom bytí nevytvára človek, nachádza ju v ňom už ako prítomnú. Nemá sa stať niečím iným, ale samým sebou. Zdieľať

Musíme si uvedomiť, že dnes je skutočným podzemím výslovný, pravoverný katolicizmus. Kultúra si jasne uvedomuje, že ho musí systematicky eliminovať. A toto odmietnutie postupuje podľa jasného a logického poriadku. Jeho predpokladom je gnostická myšlienka, že zákony a zvyky ľudu sú len voľnými konštruktmi, ktoré nemajú žiadny základ v realite. V skutočnosti sa však práveže naše zákony postupne logicky odkláňajú od dobra, ktoré je v bytí, zvlášť v tom ľudskom. Toto dobro nachádzame už ako prítomné v realite.

Pravdu o ľudskom bytí nevytvára človek, nachádza ju v ňom už ako prítomnú. Nemá sa stať niečím iným, ale samým sebou. Musí sa rozhodnúť byť tým, čím je. Má slobodu byť tým, na čo bol stvorený. Takisto má slobodu odmietnuť, čím je. V tom spočíva jeho záhuba či sláva.

„Moderný projekt“, ako ho nazýval Leo Strauss, sa snaží, aby sa človek stal predmetom vlastnej vedy. Seba samého všemožne rekonfiguruje. Keď sa však napokon úplne odkloní od svojho dobra, konečne bude môcť vidieť (ak bude chcieť), že bol utvorený lepšie, než si myslel. Tieto pravdy môžeme v terajšom podzemí len šepkať. Poriadok zla sa poriadku dobra vysmieva. Nezmení však jeho pravdivosť.

James V. Schall SJ
Autor slúžil 35 rokov ako profesor na Georgetownskej univerzite a je jedným z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. Naposledy napísal knihy The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba), Najnovšie mu vychádza kniha v St. Augustine Press Docilitas: On Teaching and Being Taugh (Učenlivosť: O vyučovaní a učení sa).

 

Pôvodný text: Note from the Present Underground.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo