Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
28. júl 2021

Minimálna mzda

Jej zvyšovanie ničí pracovné miesta. To však nemusí byť problém

Slovensko v posledných rokoch zažilo veľký rast minimálnej mzdy. Ako sa to odrazilo na podnikateľskom prostredí?

Jej zvyšovanie ničí pracovné miesta. To však nemusí byť problém

FOTO TASR – Milan Kapusta

Ak práve nezúri politická kríza a netreba riešiť pandemické opatrenia, letá zvyknú byť z politického hľadiska najpokojnejším obdobím roka. Každý rok je však jedna udalosť, ktorá zvýši adrenalín zamestnávateľom, odborom, no a nakoniec aj ministrovi práce.

Ide o určenie minimálnej mzdy na nasledujúci rok. Vec, ktorá sa síce na prvý pohľad týka iba zopár tisícok ľudí, no v skutočnosti nepriamo ovplyvňuje príjmy státisícov ľudí. S jej výškou sú totiž zviazané iné veci, ktoré sa už dotýkajú príjmov mnohých.

Nastavenie hranice najnižšieho zárobku je teoreticky ideálny proces. Zástupcovia zamestnancov, čiže odborári, prídu so svojím návrhom a to isté spravia aj zástupcovia zamestnávateľov. Následne sa stretnú, porozprávajú a dohodnú na kompromise.

Takto to, samozrejme, nikdy nefunguje, ku kompromisu totiž nikdy nepríde. Nakoniec tak predstaví svoj návrh ministerstvo práce a tým je vec vybavená.

Prečo sa odborári so zamestnancami nikdy nevedia dohodnúť? U susedov v Rakúsku niečo ako minimálna mzda ani neexistuje a funguje sa iba na základne dohôd odborárskych predstaviteľov jednotlivých sektorov so zamestnávateľmi.

Argumenty našich slovenských odborárov aj zamestnávateľov v podstate kopírujú väčšiu celosvetovú debatu, ktorá sa v súvislosti s minimálnou mzdou vedie už desiatky rokov. Ide v nej o samotný zmysel tohto inštitútu.

Pomáha ľuďom dostať sa z chudoby a zabezpečiť im spravodlivý príjem alebo, naopak, vedie k rušeniu pracovných miest a spomaleniu ekonomického rastu?

Čo ukazuje slovenská skúsenosť?

Faktom je, že slovenská minimálna mzda v posledných rokoch rástla doslova raketovo. Ako radi upozorňujú zamestnávatelia, produktivita však nerástla rovnakou rýchlosťou, práve naopak. Najnižší plat tak rástol aj napriek tomu, že zamestnanci nevyrobili väčšiu hodnotu.

Treba však povedať, že platy nerastú iba na základe produktivity a vstupuje do nich množstvo ďalších faktorov. Vidno to aj na raste priemernej mzdy. Aj tá rástla rýchlejšie ako produktivita. Ťahal ju napríklad nedostatok pracovnej sily či celkový ekonomický rast.

Aký vplyv mal rast minimálnej mzdy na tvorbu pracovných miest? Miera nezamestnanosti ukazuje, že minimálny, a Slovensko malo v posledných rokoch problémy skôr s nedostatkom pracovnej sily ako s rastúcim počtom nezamestnaných.

Vyžiadal si rast minimálnej mzdy život slovenských firiem? Určite áno. Týka sa to hlavne spoločností v oblastiach známych tým, že platia málo a náklady na prácu sú hlavným výdajom v rámci firmy. Ide najmä o odevné firmy či pekárne, ktoré posledné roky naozaj trpia. Ak sa však pozrieme na celkový obraz, neboli zaznamenané extrémne výkyvy.

Faktom však je, že cena práce za posledné roky výrazne vzrástla, no to nemusí byť automaticky brané ako negatívum.

Najnovšie štúdie o minimálnej mzde a jej vplyve na spoločnosť a ekonomiku zároveň popierajú dlho zaužívané argumenty proti zvyšovaniu minimálnej mzdy.

Skupina výskumníkov z Londýnskej univerzity sa v štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Quarterly Journal of Economics pozrela na efekt viac ako 130 zvýšení minimálnej mzdy v rôznych štátoch USA.

Prišli k záveru, že strata pracovných pozícií vyvolaná zvýšením minimálneho platu bola nižšia ako počet novovzniknutých pracovných pozícií, ktoré platili o trochu viac.

Pomýlený vzorec

Odborári prichádzajú každý rok v podstate s rovnakým návrhom. Minimálna mzda má podľa nich dosahovať 60 percent tej priemernej z predchádzajúceho roka. Aj tento rok preto navrhli, aby na budúci rok dosiahla 680 eur, dnes je pritom na úrovni 623 eur.

Už tradične argumentujú tým, že podľa odporúčaní Európskej komisie by minimálna mzda mala dosahovať 60 percent priemernej mzdy.

To je pravda iba sčasti. Únia nehovorí o priemernej, ale o mediánovej mzde a to je rozdiel. Kým priemer môže byť skreslený pár jedincami, ktorí zarábajú veľmi vysoké čiastky, medián je úroveň v strede – polovica zamestnancov zarába viac, polovica menej.

Kým 60 percent z priemernej mzdy za rok 2019, z ktorej by sa mala počítať minimálna mzda na rok 2022, je naozaj 680 eur, 60 percent z mediánovej mzdy je už iba 648,6 eura. Aj to je však stále viac ako aktuálna úroveň najnižšieho platu garantovaného zákonom.

Okrem toho Európska únia síce o tejto hladine zvykne hovoriť ako o ideálnej hodnote, za rok 2019 ju však dosiahli iba štyri členské krajiny: Francúzsko, Bulharsko, Portugalsko a Slovinsko.

Ak by sme sa však pozreli, v akej krajine funguje to, čo požadujú naše odbory – teda 60 percent priemernej mzdy, takúto hodnotu nedosahuje minimálna mzda v žiadnej členskej krajine.

Inzercia

Odborári zároveň na tomto výpočte trvajú kríza-nekríza, čo v konečnom dôsledku podkopáva ich dôveryhodnosť vo vyjednávaní. Aby totiž mohlo vôbec vyjednávanie a dialóg reálne prebiehať, obe strany si musia byť vedomé toho, aká je reálna situácia ekonomiky.

To, že odborári na tento faktor veľmi nedbajú, dokazuje aj ich prístup z minulého roka, keď bola ekonomika vážne zasiahnutá dôsledkami pandémie. Časť hospodárstva musela zostať niekoľko mesiacov zatvorená, prepadla sa spotreba, ako aj exporty.

Mnohé podniky ako-tak prežívali iba vďaka pomoci od štátu.

Aj napriek tomu však odborári žiadali zvýšenie minimálnej mzdy z 580 na 655 eur.

V tom čase platil ešte zákon o minimálnej mzde z dielne strany Smer, ktorý narýchlo pred voľbami schválila bývala vláda a parlament.

Týmto zákonom sa ustanovilo, že v prípade nedohody medzi sociálnymi partnermi sa minimálna mzda bude počítať ako 60 percent z priemernej mzdy z minulého roka, čo je vzorec, po ktorom odborári vždy túžili.

Nakoniec sa však tento zákon v praxi nikdy neuplatnil, minister práce Milan Krajniak ho totiž zmenil, zo 60 percent spravil 57 percent a najnižší možný plat sa zvýšil na 623 eur.

Ak by sa postupovalo podľa vzorca, ktorý odporúča Európska únia, a minimálna mzda by sa počítala podľa mediánu, minimálna mzda by v tomto roku bola v skutočnosti ešte nižšia a dosiahla by iba 608 eur.

Ak sa bude podľa Krajniakovho automatu postupovať aj tento rok, minimálna mzda by na budúci rok mala dosiahnuť 646 eur.

Vyvedie nás vyššia minimálka z chudoby?

Hlavným argumentom za minimálnu mzdu je zaručiť, aby ľudia dostávali plat postačujúci na dôstojný život. Podľa toho by sa mala určovať aj jej výška.

Ako však určiť, čo je dôstojný život? Jednou možnosťou je životné minimum, čo je, ako ho definuje ministerstvo práce, spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Aktualizuje sa každý rok v júli a po aktualizácii je momentálne na úrovni 218 eur na jednu plnoletú fyzickú osobu. Sám čitateľ môže rozhodnúť o tom, či táto úroveň zodpovedá skutočným životným nákladom na Slovensku v roku 2021.

Môžeme sa však pozrieť na inú metriku. Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia podľa Európskej únie hrozí tým, ktorých príjmy sú nižšie ako 60 percent mediánového príjmu a trpia materiálnym nedostatkom. Odtiaľ vychádza aj mechanizmus určovania minimálnej mzdy, po ktorom volajú odborári.

Podľa tohto ukazovateľa sa hrozba chudoby týkala v roku 2019 16,3 percenta obyvateľov našej krajiny. Ak však chudobu meriame týmto spôsobom, Slovensko paradoxne patrí v rámci Európy ku krajinám s najmenšou mierou chudoby.

Situácia je naoko horšia aj v krajinách ako Švajčiarsko, Luxembursko či Nemecko.

Na Slovensku sa tak v tejto skupine nachádza okolo 900-tisíc ľudí. Najohrozenejšie sú mnohodetné rodiny a osamelí rodičia. V prípade prvých sa príjem rozkladá na príliš veľa členov, v prípade druhých je k dispozícii iba jeden príjem, ktorý často ani neplynie zo zamestnania.

Je však otázne, či by túto situáciu vyriešilo zvýšenie minimálnej mzdy, zo zamestnaných totiž čelí riziku chudoby iba deväť percent ľudí. Problém je skôr v nezamestnaných.

No a tí sa aspoň na začiatku najľahšie uchytia na nízkoplatených pracovných pozíciách. Práve tie však zvyšovanie minimálnej mzdy ničí najrýchlejšie. Vzniknú síce namiesto nich iné s vyššími platmi, ale aj s vyššou požiadavkou na kvalifikáciu či skúsenosti.

Ak teda chcú odbory a vo všeobecnosti Slovensko, aby bolo zvyšovanie minimálnej mzdy úspešným projektom, treba rovnako intenzívne tlačiť aj na zvýšenie kvality kvalifikácie, a teda školstva.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva