Hlas chce zmeniť volebný systém Každý región má mať svojho poslanca, tvrdí Šutaj Eštok. SNS je proti

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v sobotu na programovej konferencii strany avizoval, že Hlas na budúci rok príde s návrhom na zmenu volebného systému.

„Hlas na budúci rok predstaví nový a oveľa spravodlivejší volebný systém. Predstavíme ho bez ohľadu na to, akých politických reakcií sa dočkáme, pretože to urobíme kvôli ľuďom,“ povedal Šutaj Eštok s tým, že technikálie sú podľa neho nateraz nepodstatné.

„Dôležitý je, aby každý jeden slovenský región mal priamo zastúpeného svojho poslanca v Národnej rade,“ doplnil.

Na konferencii prezentovali ministri Hlasu prácu vo svojich rezortoch počas ročného pôsobenia vo vláde. Hovorili o prijatých opatreniach a predstavili aj budúcu stratégiu.

Bratislava verzus regióny

Podľa Šutaja Eštoka nemôže o osude Slovenska rozhodovať iba Bratislava. „Musia sa skončiť časy, keď viac ako tretina poslancov Národnej rady žije iba v hlavnom meste, hoci celá Bratislava netvorí ani desatinu slovenského obyvateľstva.“

Podľa analýzy politickej reprezentácie v Národnej rade vyplynulo, že Bratislavský región je výrazne nadhodnotený, keďže v percentuálnom vyjadrení je v parlamente takmer trikrát viac poslancov z tohto regiónu, ako je jeho podiel na celkovom obyvateľstve.

Kto nám bude vládnuťBratislavčanov je v parlamente najviac, v koalícii sú však v menšine

Kristína Votrubová

Ostatné regióny sú, naopak, podhodnotené, a to najviac Košický kraj, ktorého obyvatelia tvoria 14,4 percenta zo všetkých slovenských občanov, no v parlamente evidujú z tohto regiónu iba 10 poslancov zo 150, čo predstavuje 6,7 percenta z celej Národnej rady.

Hoci má viac ako tretinové zastúpenie v Národnej rade Bratislavský kraj, vplyv na rozhodovanie to nemá. Väčšina bratislavských poslancov je totiž v opozícii.

Šéf skupiny SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič pre denník Postoj uviedol, že by radi privítali „pomerné zastúpenie poslancov, aby sme nemali bratislavskocentristickú Národnú radu“.

Zmenu volebných obvodov chcel aj Pellegrini

O prípadných zmenách volebného systému sa diskutovalo aj vlani, keď tému otvoril vtedajší líder strany Peter Pellegrini. Tvrdil vtedy, že úspechom by bola už aj zmena na osem volebných obvodov, on si však predstavoval stav, pri ktorom by mal každý jeden okres svojho zástupcu v parlamente.

Väčšie prepojenie s regiónmi avizoval aj šéf Smeru Robert Fico. Šéfovi poslaneckého klubu Jánovi Richterovi povedal, aby pripravil návrh, „ako ešte intenzívnejšie prepojiť 42 poslancov Smeru v Národnej rade s jednotlivými okresmi“. Smeru by zmena volebného systému vyhovovala.

Aký je Hlas bez PellegrinihoS odchodom lídra sa strácajú aj voliči, berie ich Ficov Smer. Zachráni to Šutyho tím?

Juraj Brezáni

Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že je pripravená „zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady s cieľom zmeny počtu volebných obvodov“.

Slovenskí voliči od roku 1998 odovzdávajú svoje hlasy v parlamentných voľbách v rámci jedného volebného obvodu.

Treba ústavnú väčšinu

Zmeniť volebný systém však nebude jednoduché. Po tom, čo hnutie Igora Matoviča v januári 2023 zakotvilo do ústavy jeden volebný obvod, bude treba na zmenu volebného systému ústavnú väčšinu. Koalícia so 79 poslancami by tak potrebovala aj opozičné hlasy.

Navyše, ani koaličná SNS nie je k zmene volebného systému naklonená. Andrej Danko pred pár mesiacmi uviedol, že so zmenou počtu volebných obvodov nebude súhlasiť.

„Toto sú len také výkriky do tmy a zrušenie volebných obvodov je likvidácia malých strán,“ vravel vtedy Danko.

Do debát sa ešte vlani zapojilo KDH, ktoré vo svojom volebnom programe zakaždým prezentovalo model viacerých volebných obvodov.

KDH chce s koalíciou meniť volebné obvodyOpozícia Majerského kritizuje. Ten im odkazuje, že ho v tejto chvíli nezaujímajú

Juraj Brezáni

Spravodlivý by bol podľa šéfa kresťanských demokratov Milana Majerského systém ôsmich volebných obvodov, ktorý by kopíroval počet obyvateľov v jednotlivých samosprávnych krajoch, ktoré by zároveň určovali volebné obvody.

Ostatné opozičné strany pokladali výroky politikov KDH o zmenách volebného systému za „paktovanie so Smerom“.

Aké dôsledky bude mať zmena volebného systému

Podľa českého politológa Petra Justa z pražskej Metropolitnej univerzity je jeden volebný obvod výhodný pre jednotlivé politické strany, keďže im uľahčuje prípravu kandidátky. „Nemusia hľadať toľko lídrov, stačí im jeden,“ uviedol Just pre denník Postoj.

„V niekoľkých štúdiách bolo dokázané, že jeden volebný obvod na Slovensku výrazne oslabuje regionálnu pestrosť zastúpenia danej strany v parlamente,“ povedal Just, ktorý sa špecializuje aj na slovenskú politiku.

Pripomenul tiež, že viac volebných obvodov by teoreticky mohlo viesť k zatraktívneniu volieb, keďže „ľudia by dostali na výber kandidačné listiny zložené z ľudí spojených s ich regiónom“. Dodal však, že to nemusí byť prípad Slovenska. Argumentuje tým, že počas vlády Vladimíra Mečiara (HZDS), ktorý zaviedol jeden volebný obvod, sa časť vtedajšej opozície síce vymedzovala voči jednému obvodu, no po voľbách 1998 k zmene neprišlo. „Evidentne vyhovoval aj iným stranám,“ dodal Just.

Ešte počas prvej republiky si Slováci volili v siedmich volebných krajoch. Podobne sa pokračovalo aj po Nežnej revolúcii, keď malo Slovensko štyri volebné obvody – západoslovenský, stredoslovenský, východoslovenský a vlastný obvod mala Bratislava.

V roku 1998 potom vláda Vladimíra Mečiara ustanovila, že slovenský parlament sa bude voliť v jednom celoštátnom volebnom obvode. Jeho zavedenie bolo kompromisom vtedajších vládnych strán HZDS, SNS a ZRS.

Podľa Justa by z rozdelenia jedného volebného obvodu na viacero profitovali veľké strany s celoštátne rovnomerne rozloženou podporou. „Otázkou je, v akej miere by to pomohlo PS, pretože tí sú silní hlavne vo veľkých mestách,“ pýta sa.

Ak by došlo len k navýšeniu počtu volebných obvodov, tak výsledky zo septembrových volieb by sa príliš nemenili. Smer by namiesto súčasných 42 poslancov získal 43 mandátov, Progresívne Slovensko by namiesto 32 malo 31 poslancov, Hlas by mal namiesto 27 o jedného viac. Hnutiam OĽaNO a KDH by sa počty poslancov nemenili, SaS by mala 10 namiesto 11 a SNS by získala rovnaký počet poslancov.

Chcú doriešiť post predsedu parlamentu

Šutaj Eštok na pracovnej konferencii v Liptovskom Mikuláši zopakoval, že naďalej v Hlase očakávajú vyriešenie otázky o obsadení postu predsedu parlamentu, a to do konca roka.

„Nie kvôli výkonu riadenia parlamentu, lebo ten naozaj spoľahlivo zabezpečuje jeho poverený podpredseda Peter Žiga, ale preto, že táto otázka úplne zbytočne traumatizuje verejnosť a ukazuje nás ako spolok, ktorý sa háda kvôli stoličkám a nedokáže sa dohodnúť,“ narážal Šutaj Eštok na stranu Andreja Danka.

Podľa šéfa Hlasu musí pribudnúť tretí prút k svätoplukových prútom. „Potom bude najvyššie riadenia krajiny kompetentné a kompletné a môže naplno konať, pracovať a reprezentovať Slovensko dovnútra i navonok,“ povedal.

Debata o šéfovi parlamentu ožilaŠutaj Eštok nevylučuje, že môže byť kandidátom. Rozhodujúce bude dianie v SNS

Juraj Brezáni

Šutaj Eštok nechcel počas týždňa povedať kandidatúre na post predsedu parlamentu jasné nie. „Pozrite sa, v politike nikdy nemôžete povedať nikdy,“ hovoril minulý víkend. Podobne reagoval aj v utorok po vláde, keď neodpovedal na otázku, či bude nominantom Hlasu na tento post.

Na programovej konferencii v rámci odpočtu, ktorý robili ministri Hlasu, sa šéf rezortu práce Erik Tomáš pochválil, že sa im podarilo presadiť „skutočný 13. dôchodok“, ktorý vyplatia pred Vianocami.

„Pevne verím, že na nastávajúcej schôdzi parlamentu sa definitívne schváli novela zákona o minimálnej mzde, ktorá už v prvom kole získala 108 hlasov. Ak sa tak stane, minimálna mzda na Slovensku začne v nasledujúcich rokoch stúpať rýchlejšie a vyšplhá sa k hranici 1000 eur,“ oznámil Tomáš.

Plánujú zvýšiť aj opatrovateľské príspevky, špeciálne pri starostlivosti o zdravotne ťažko postihnuté deti.