Politické fórum Sexuálna výchova a zmeny pohlavia. Vláda robí opak toho, čo sľubovala

Koncom augusta minister Drucker na spoločnej tlačovke s premiérom Ficom ohlásil novelu školského zákona. Jednou zo zmien mal byť aj informovaný súhlas rodičov, ktorý by podpisovali v prípade, ak by školy chceli vyučovať „nad rámec“ vzdelávacích osnov. 

„Toto je spôsob a odpoveď na všetky obavy, čo by sa mohlo v škole diať odľava doprava, z juhu do severu. A zároveň aby sme školy otvorili inováciám,“ vyhlásil Drucker. „Zavádzame aj takzvaný informatívny súhlas rodičov, aby sme istým spôsobom obmedzili, aby sa nám do škôl dostávali dezinformácie, informácie, ktoré v školách nemajú byť,“ podotkol minister. Návrh medzitým už v parlamente prešiel prvým čítaním.

Mohlo by sa zdať, že ide o pozitívnu a veľmi podobnú zmenu, akú sme navrhovali v Kresťanskej únii. Na konci minulého volebného obdobia v parlamente tesne neprešla (poslanci Smeru ju nepodržali pri úplne poslednom hlasovaní v 3. čítaní). 

Skutočnosť je však úplne iná. Druckerova novela sa na tú našu možno ponáša jazykom, ale jej legislatívny význam je jej na míle vzdialený. Jej prijatie v aktuálnom znení môže znamenať nie väčšie, ale, práve naopak, menšie právo rodičov na informácie a rozhodovanie o hodnotovom vzdelávaní ich detí. 

Nič na tom nemení ani fakt, že niektoré medzery, ktoré sa v nej objavili, budú pravdepodobne zaplátané pozmeňujúcimi návrhmi koaličných poslancov. Informovaný súhlas tak, ako ho vláda navrhuje, je „deravý ako gate“. A to v 2 konkrétnych bodoch:

Po prvé: vládny návrh počíta s informovaným súhlasom len v prípadoch, ktoré budú súvisieť s výučbou nad rámec školských vzdelávacích programov. Sexuálna výchova a iné, hodnotovo citlivé témy však boli a aj naďalej môžu byť ich súčasťou! V takom prípade nebude potrebné ani prerokovanie v pedagogickej rade školy a rade školy, ani informovaný súhlas zákonného zástupcu. 

V Štátnom vzdelávacom programe sú už teraz prítomné pomerne široké pojmy, ako napríklad „tolerancia, rešpektovanie odlišností“, „spoznávanie či rozvíjanie svojej sexuálnej identity“ či „vnímanie a stotožňovanie sa so svoju sexuálnou identitou“. 

Sexuálnu výchovu tak nebude problém do týchto pojmov zahrnúť. A podľa aktuálnej novely takáto sexuálna výchova nebude dôvodom, aby školy informovali rodičov o jej konaní, lektoroch, obsahu a pomôckach, ktoré budú prezentované. 

Mnohí aktivisti, ktorí (ako sami priznávajú) nie sú žiadni odborníci, ale chodia po školách a vyučujú tzv. sexuálnu výchovu (skôr jej najperverznejšiu podobu), vždy tvrdia, že deti majú na túto výchovu právo, a Štátnym vzdelávacím programom sa aj doteraz zaštiťovali. Veselo tak budú robiť i naďalej a ešte aj s novým paragrafom, ktorý im to vyslovene umožňuje robiť bez súhlasu rodičov. Naozaj „komplexné“ riešenie...

Po druhé: škola nebude mať povinnosť riešiť informovaný súhlas rodičov ani v prípadoch, ak pôjde o tzv. „inovácie“. Tie sú ďalšími zadnými vrátkami, ktoré táto novela prináša. Patria totiž medzi ne i „inovatívne preventívne a rozvojové programy“ či inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania a návrh na zápis do nich po novom budú môcť podať aj „iné právnické osoby“. 

Pre pochybné ozetká tak nebude problém navrhnúť svoje „preventívne a rozvojové programy“ do katalógu „inovácií“ a bez akéhokoľvek súhlasu rodičov naďalej chodiť po školách. Ešte komplexnejšie riešenie, však?

Novela školského zákonaDrucker posilňuje práva rodičov, obísť ich však budú môcť takzvané inovácie

Jakub Lipták

Ďalšie diery

Vládny návrh zákona o informovanom súhlase obsahuje i ďalšie diery, ako napríklad postačujúce prerokovanie v školských radách, nie „schvaľovanie“. Tie však pravdepodobne budú zaplátané na najbližšom školskom výbore, ako to avizovali koaliční poslanci. Ich návrhy, ako i návrh z dielne KDH sú však nedostatočné a neriešia dva vyššie spomenuté hlavné problémy.

A vlastne ani nemôžu. Na konci dňa tu totiž ide o spor filozofických prístupov k vzdelávaniu a úlohe rodičov v ňom: prečo by o spôsobe vzdelávania v takej citlivej a intímnej oblasti, akou je napríklad sexuálna výchova, vôbec mali rozhodovať nejaké inštitúcie či štát a nie rodič, ktorý je aj podľa iných vnútroštátnych aj medzinárodnoprávnych legislatív primárnym vzdelávateľom svojich detí?

Náš návrh zákona bol s týmito legislatívami v súlade a naozaj uvádzal do života právo rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Naďalej sme presvedčení, že informovaný súhlas rodičov má byť podmienkou akéhokoľvek vzdelávania a výchovy detí v oblasti sexuálneho správania. Nechceme nikomu nič zakazovať ani nikomu nič predpisovať. Rešpektujeme ministerstvo školstva i školy a ich orgány.

Len tvrdíme, že rodič by mal vopred vedieť, keď sa jeho vlastné dieťa vzdeláva v takej citlivej oblasti. A aby v prípade, že by takéto vzdelávanie a výchova boli v rozpore s presvedčením rodičov, mohol vyjadriť svoj nesúhlas a svoje dieťa pred takýmto nežiaducim vplyvom ochrániť. Návrh Kresťanskej únie je navyše oveľa jednoduchší, priamočiarejší a aj menej náročný než komplikované návrhy ministerstva či návrhy koaličných poslancov.

V prípade jeho prijatia by sa predišlo nielen nevhodnej výučbe v oblasti sexuálneho správania. Nestali by sa ani také prípady ako nedávno v Nitre, kde na školu prišli robiť besiedku o SNP externisti s plagátmi velebiacimi Rusko a Sovietsky zväz. Mestský úrad vtedy konštatoval, že škole chýbal mechanizmus na schvaľovanie takýchto podujatí.

Zmeny pohlavia

Novela školského zákona má v sebe ďalšiu skrytú hrozbu: zánik vysvedčení ako posledného dokladu, z ktorého sa dá zistiť, či niekto absolvoval zmenu pohlavia. Keď si dnes totiž niekto dá zmeniť pohlavie, táto zmena sa premietne aj do všetkých možných dokladov a listín, a to bez toho, aby bolo zaznamenané, že k nej došlo. Jednoducho sa zmení rodný list, občiansky preukaz, pas, dokonca sa dá požiadať o vystavenie diplomu s novým menom a rodným číslom aj na vysokej škole.

Posledným dokladom, o ktorého zmenu sa nedá žiadať, boli vysvedčenia zo základnej a strednej školy. Na nich je zaznamenané biologické pohlavie, ktoré mal človek v čase, keď ich navštevoval – teda s najväčšou pravdepodobnosťou to reálne, s ktorým sa narodil. Praktické je to napríklad pre kňazské semináre, ktoré vďaka predloženým vysvedčeniam zo základnej a strednej školy vedia zaručiť, že študovať za kňaza budú naozaj len biologickí muži.

To sa však po novom má zmeniť. Dohľadanie reálneho pohlavia jednotlivcov po prijatí tohto zákona už nebude možné. Vláda sa tak chystá absolútne rezignovať na realitu a urobiť ďalší krok k úradnému uznávaniu transrodových osôb. 

Tento návrh sme tu už raz mali – za ministra školstva Gröhlinga (SaS). Podarilo sa nám ho vtedy zastaviť. Terajšia vláda, žiaľ, pokračuje v šľapajach a predkladá identický progresívny návrh zákona. Komplexnejšie to už byť nemôže.

Ako ďalej?

Po dôkladnej analýze vládnej novely školského zákona môžeme povedať, že naozaj problém excesov pri výučbe v oblasti sexuálneho správania a ani iných citlivých oblastí nevyrieši. Čo je horšie, tento zákon cez svoje diery otvorí cestu ďalšej ideologizácii škôl. Bude sa tak diať pod rúškom zákona či s pečiatkou škôl samotných.

Zároveň prijatím tohto zákona zaniknú školské vysvedčenia ako posledná kotva reality v rozbúrenom mori progresívnych výmyslov. Už nikdy nebudeme môcť s istotou povedať, či je niekto biologický muž alebo žena. Táto zmena je príkladom podpory gender ideológie a otváraniu našich zákonov smerom k uznávaniu tranzícií, ktoré sú v rozpore s biologickou realitou.

A to vôbec nie sú dobré správy.

Neviem, v čom spočíva tá komplexnosť, ktorú sľubovala SNS, keď odmietli náš návrh zákona o informovanom súhlase. Neviem, v čom spočíva tá hrádza proti progresivizmu, ktorú sa hotoval stavať premiér Fico. Viem len, že v tomto návrhu zákona určite nie. Ako môžeme vidieť, je „deravý ako gate“.

V druhom čítaní ho bude treba buď prepracovať, alebo odmietnuť. Ak sa tak nestane, v Kresťanskej únii sme pripravení opäť podať vlastné návrhy. A budeme tak robiť dovtedy, kým naše deti v školách nebudú v bezpečí.