Vojna medzi Izraelom a Hizballáhom Libanon zažil najkrvavejší deň od konca občianskej vojny

Po tom, čo Hizballáh vypálil na Izrael viac než dvesto rakiet, Tel Aviv spustil odvetné nálety, pri ktorých prišlo o život asi 500 ľudí.

Izrael tvrdí, že zasiahol 1600 cieľov Hizballáhu, najmä odpaľovacie rampy, odkiaľ teroristi vystreľovali rakety na Izrael, ale aj veliteľské stanovištia, muničné sklady a ďalšie vojenské budovy. O život údajne prišiel aj veliteľ južného frontu Hizballáhu Ali Karaki.

Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva sú medzi 492 mŕtvymi aj civilisti, z toho 35 detí a 58 žien. Ide o najväčší počet strát na životoch v jediný deň od konca libanonskej občianskej vojny v roku 1990 a prevyšuje dokonca počet obetí (218) pri výbuchu v bejrútskom prístave pred štyrmi rokmi.

Jednou z príčin je, že Hizballáh skladuje zbrane a dokonca rakety v obytných domoch, argumentujú izraelské zdroje. To dokazujú aj videá, ktoré zobrazujú výbuchy sekundárnej munície po zásahu budov.

Počet civilných obetí môže aj v dôsledku toho narásť. Izrael preto vyzval civilné obyvateľstvo Libanonu, aby sa nezdržiavalo v blízkosti muničných skladov.

Izrael cielene likviduje veliteľov Hizballáhu

Nová vlna násilia prichádza po tom, ako v Libanone vybuchlo množstvo pejdžerov a vysielačiek, ktoré používalo hnutie Hizballáh. Pri útokoch bolo zranených viac než 3500 osôb, zabitých bolo prinajmenšom zhruba 40 osôb, prevažne vysokopostavených členov teroristickej organizácie, ale aj 12 civilistov.

Tisícky ranených militantov v LibanoneHizballáh zasiahla druhá vlna výbuchov

Christian Heitmann

Hoci sa Izrael doposiaľ k týmto výbuchom nevyjadril, Hizballáh z útoku obvinil židovský štát a aj väčšina analytikov sa nazdáva, že za útokom stoja práve izraelské tajné služby.

Hizballáh na výbuchy reagoval raketovými útokmi na Izrael, ten zas pri nálete v piatok zabil veliteľov elitnej jednotky Hizballáhu, regimentu al-hadž redwan. Táto jednotka má byť špeciálne cvičená na infiltráciu izraelského územia. Pri nálete prišlo o život 45 osôb, z toho bolo identifikovaných 16 teroristov a 10 civilných obetí.

Medzi zabitými je aj veliteľ regimentu redwan Ibrahim Akil, ktorý bol známy aj ako jeden z organizátorov teroristických útokov na americké veľvyslanectvo v Bejrúte v roku 1983 a americké a francúzske mierové sily v rovnakom roku, pri ktorých bolo zabitých najprv 63 a potom dokonca 305 ľudí.

Dvojka v organizácii Naim Kassim neskôr vyhlásil, že Hizballáh je „pripravený na všetky vojenské možnosti“. Na Akilovom pohrebe deklaroval: „Vstúpili sme do novej fázy, konkrétne do otvoreného zúčtovania s Izraelom.“

Pozemná ofenzíva?

Deklarovaným cieľom Izraela je umožniť návrat 60-tisíc Izraelčanov zo severu krajiny do svojich domovov, ktoré museli pred necelým rokom z bezpečnostných dôvodov opustiť.

V konflikte s Hizballáhom prišlo o život za posledný rok na izraelskej strane 22 vojakov a 26 civilistov, straty Hizballáhu po posledných úderoch prudko vzrástli na prinajmenšom 506 militantov v Libanone a Sýrii.

Pozorovatelia sa teraz obávajú, že Izrael by mohol spustiť pozemnú ofenzívu do Libanonu, ktorá by si mohla vyžiadať na oboch stranách ešte výrazne väčší počet obetí.

Izrael doposiaľ dementuje, že by pozemnú ofenzívu pripravoval, a hovorí, že sa „sústreďuje iba na vzdušnú kampaň“. Tá by sa mohla ešte rozšíriť. „Každý dom alebo miesto, ktoré je napadnuté, je také, kde sú prítomné zbrane,“ povedali pre izraelský Ynet zdroje z izraelských ozbrojených síl, podľa ktorých sa Izrael na tento úder pripravoval „roky“.

To by aj vysvetľovalo, prečo sa odpoveď Hizballáhu doposiaľ zdá taká chaotická. Hnutie za posledné mesiace stratilo veľkú časť svojich špičkových kádrov, ľudí, ako bol najvyššie postavený vojenský veliteľ Fuád Šukr, alebo velitelia jednotiek Aziz a Nasser – Mohammed Nasser a Taleb Sami Abdullah. Séria výbuchov pejdžerov a vysielačiek navyše vyradila tisícky nižších veliteľov a nálety teraz zničili desaťtisíce rakiet, ktoré Hizballáh skladoval po celej krajine.

Ako ďalej?

Libanončania sa medzitým sporia o tom, ako sa zachovať. Zatiaľ čo prívrženci Hizballáhu volajú po jednote a spoločnom boji proti Izraelu, mnohí Libanončania majú pocit, že Hizballáh ich znovu raz vedie do vojny za iránske záujmy, v ktorej budú slúžiť militantom ako ľudské štíty.

„Znovu raz Hizballáh ničí našu krajinu vedením vojny, ktorá nie je naša,“ sťažujú sa Libanončania na pochmúrne vyhliadky svojho štátu.

Postoj k Hizballáhu je v nábožensky pestrom Libanone výrazne závislý od náboženskej identity. Zatiaľ čo drvivá väčšina kresťanov, drúzov a sunnitských moslimov považuje Hizballáh za iránskych agentov, medzi šiítmi, ktorých Hizballáh zastupuje, je jeho podpora takmer automatická.

Česká odborníčka Irena Kalhousová z Karlovej univerzity pripomína, že podľa rezolúcie OSN z roku 2006 by v libanonskom pohraničí nemali byť umiestnené žiadne vojenské sily okrem libanonskej armády a mierových síl.

„Dokonca aj Libanon túto rezolúciu odsúhlasil, že medzi riekou Litani a izraelskou hranicou nebude žiadna ozbrojená sila okrem OSN a libanonskej armády, a predsa od roku 2006 Hizballáh v tejto oblasti vytvoril veľmi silnú vlastnú infraštruktúru,“ hovorí Kalhousová.

V realite Hizballáh tieto podmienky ignoruje a Libanon doposiaľ nemal silu ani odvahu, aby ich vynucoval. V štichu ich nechala aj OSN: „Je pravda, že modré prilby sa prechádzali po južnom Libanone a mali dohliadnuť na dodržanie tej rezolúcie. Napriek tomu sa Hizballáhu bez akýchkoľvek zábran podarilo vybudovať hustú infraštruktúru. Poukazuje to na obmedzenia medzinárodného spoločenstva dodržiavať spomínané rezolúcie,“ myslí si česká odborníčka.

Pre obnovenie mieru by bol najlepší návrat k pôvodnej dohode, v ideálnom prípade bez ďalšej vojny medzi Izraelom a Hizballáhom. Ako sa to však má udiať, nik nevie – maličký Libanon si totiž s mocnou organizáciou nevie rady.