Reprodukčné centrá bez limitov Rezort zdravotníctva neplánuje obmedziť darovanie spermií a vajíčok, problém nerieši

Právna úprava pre umelé oplodnenie a asistovanú reprodukciu nie je na Slovensku stanovená zákonom, ako je tomu v mnohých európskych i ďalších krajinách.

Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien, pričom nové aspekty vyplývajúce z tak rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti stoja len na vykonávacích predpisoch ministerstva zdravotníctva.

Pýtali sme sa preto, či konečne nenastal čas legislatívne aktualizovať základnú normu, keďže vznikla ešte v časoch hlbokého socializmu. Vyzerá to však tak, že tento stav je z pohľadu štátu úplne v poriadku.

„V súčasnosti neplánujeme meniť platnú právnu úpravu v danej oblasti,“ znela odpoveď pre Postoj z komunikačného oddelenia ministerstva pod vedením podpredsedníčky Hlasu Zuzany Dolinkovej.

Podľa rezortu je však dôležité otvoriť na túto tému odbornú diskusiu, a to hlavne s odborníkmi so skúsenosťami a znalosťami v oblasti reprodukčnej medicíny.

V súčasnosti neplánujeme meniť platnú právnu úpravu v danej oblasti.

„Títo odborníci najlepšie rozumejú aktuálnemu stavu a výzvam, ktoré sa týkajú nielen samotnej legislatívy, ale aj praktického uplatňovania a rozvoja tejto medicínskej oblasti. Veríme, že iba na základe takejto komplexnej diskusie bude možné zvážiť prípadné úpravy, ktoré by reflektovali súčasné potreby a možnosti reprodukčnej medicíny, pričom budú zároveň zohľadnené aj etické, sociálne a právne aspekty tejto problematiky,“ doplnilo ministerstvo.

Okrem toho si rezort zdravotníctva myslí, že je potrebné hľadať „vhodné a finančne efektívnejšie metódy hradenia IVF“. Rezort sa okrem potreby odbornej diskusie nezmienil o ničom konkrétnom, čo by naznačovalo, že sa k organizácii takejto odbornej diskusie v dohľadnom čase schyľuje, a skôr ide o predstavy patriace do vzdialenejšej budúcnosti.

Centrá asistovanej reprodukcie na SlovenskuNevieme, koľko zmrazených embryí skladujú. Štát sa už desaťročia nezaujíma, čo vlastne robia

Alena Potocká

Slovensko zostáva teda pri dnešných pravidlách. Aký je náš status quo? V oblasti asistovanej reprodukcie máme jednu z najvoľnejších legislatív, v dôsledku čoho sa stávame cieľom „reprodukčnej turistiky“. Aj keď sa totiž ako spoločnosť charakterizujeme skôr ako konzervatívna, povoľujeme metódy, ktoré sú v liberálnejších krajinách zakázané.

Napríklad až dvanásť európskych krajín zakazuje darcovstvo embryí, v prípade darovania vajíčok a spermií sú stanovené prísne pravidlá, napríklad koľkokrát môže jeden muž darovať spermie.

Na Slovensku nie sú v tomto smere stanovené žiadne limity. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, ten sa môže presunúť do druhého. Podľa medializovaných informácií túto situáciu využívajú najmú vysokoškolskí študenti, ktorí tak robia pre ľahký zárobok. Rovnako nie je limitované ani to, koľkokrát môže jedna žena darovať vajíčka.

Legislatívne vákuum na Slovensku

Na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by upravoval oblasť reprodukčnej medicíny, riadi sa len podzákonným predpisom.

Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je úprava o podmienkach pre umelé oplodnenie zverejnená vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR z 26. novembra 1983 v čiastke 23 – 24 pod číslom 24 (záväzné opatrenie).

Toto záväzné opatrenie je vykonávacím predpisom k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Tento zákon je však už dlhé roky zrušený. Čiastkové zmienky o asistovanej reprodukcii sa postupne začali objavovať až v ďalších neskorších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ.

Naša legislatíva takej závažnej problematiky je upravovaná podzákonným predpisom, ktorý je už zastaraný a neodpovedá potrebám súčasnej praxe.

Tento stav nenapravila žiadna vláda, pričom za posledných tridsať rokov sa vo funkcii ministra zdravotníctva vystriedali zástupcovia strán z celého politického spektra.

Farmaceutka a právnička Hana Vrabcová, ktorá sa ako jedna z mála odborníkov v minulosti hlbšie venovala právnym aspektom v oblasti umelého oplodnenia a asistovanej reprodukcie, spochybnila platnosť tejto právnej úpravy vo svojej rigoróznej práci z roku 2008 Niektoré právne aspekty reprodukčnej medicíny v Slovenskej republike.

„Právna úprava takejto závažnej problematiky podzákonným predpisom, ktorý je už zastaraný a neodpovedá potrebám súčasnej praxe, je nevyhovujúca a jeho súčasná platnosť je otázna, pretože vykonáva zrušený zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu,“ upozornila Hana Vrabcová vo svojej rigoróznej práci z roku 2008, ktorú Postoju poskytla.

Legislatívna podoba činnosti reprodukčných centier je dlhodobo na pokraji záujmu aj odborníkov z oblasti práva a spomínaná práca je jedna z mála dostupných analýz k tejto téme.

Je pritom zarážajúce, že napriek roku, v ktorom táto práca vznikla, opisuje stále aktuálny právny stav a neudiali sa odvtedy žiadne zmeny. Pribudli akurát podzákonné predpisy z roku 2013 a 2014 týkajúce sa výkonov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a úhrad nákladov poistencom, ktorí podstúpia liečbu v zahraničí.

Hana Vrabcová vo svojej práci uvádza, že právna úprava oblasti umelého oplodnenia na Slovensku je „absolútne na nedostatočnej úrovni“, a zdôrazňuje potrebu samostatného zákona.

„Keďže umelé oplodnenie a asistovaná reprodukcia je problematika celospoločensky veľmi závažná, je potrebné, aby táto právna úprava bola stanovená zákonom. V právnom štáte nie je možné, aby orgány výkonnej moci stanovili vo vykonávacích predpisoch celkom nové inštitúty, ktoré ani samotný zákon nepozná,“ vyjadruje sa autorka práce. 

Súčasne upozornila, že demokratický právny štát nemôže akceptovať dnešné legislatívne vákuum, ktoré u nás vzniklo v oblasti reprodukčnej medicíny.

Možno sa domnievať, že niektorým skupinám vyhovuje súčasný právny stav a riadia sa podľa hesla čo nie je zakázané, je dovolené.

Viacerí odborníci z právneho, ale i lekárskeho prostredia, napríklad predseda sekcie asistovanej reprodukcie Českej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Štěpán Macháč, upozorňujú, že je dôležité, aby štáty zaviedli register darcov spermií a vajíčok, vďaka ktorému by sa dal regulovať počet opakovaní darovania pohlavných buniek.

Viaceré európske krajiny tento register majú a plánujú ho zaviesť do praxe aj v Českej republike. Na Slovensku taký register chýba a reprodukčné kliniky nemajú povinnosť informácie si navzájom poskytovať.

„Je to nevyhnutné, pretože deti musia mať možnosť z nejakej databázy sa dozvedieť, kto je ich rodič, aby sa nestalo, že sa napríklad zosobášia súrodenci,“ uvádza Hana Vrabcová vo svojej práci ďalší z dôvodov, prečo by sme mali tento register vytvoriť.

Upozornila tiež, že vzhľadom na to, že sa medicínske postupy a výkony značne odlišujú od opory v zákone, ktorý vôbec nereflektuje súčasný medicínsky vývoj, to môže viesť k nepredvídateľným situáciám. Autorka je presvedčená, že sa táto oblasť musí zákonne upraviť aj preto, že ide o otázky zásadného etického a morálneho významu.

„Na druhej strane sa možno domnievať, že niektorým skupinám vyhovuje súčasný právny stav a riadia sa podľa hesla čo nie je zakázané, je dovolené,“ uvádza v práci Hana Vrabcová.

Veľmi citlivou oblasťou v rámci reprodukčnej medicíny je darcovstvo spermií, vajíčok a embryí. Podobne ako Slovensko, aj Česká republika je cieľom zahraničných párov, ktoré využívajú najmä neobmedzený darcovský program. České médiá tento stav dokonca opisujú ako „bezbrehé darovanie spermií a vajíčok“.

Česká režisérka Kateřina Hrochová vo svojom filme Reprodukcia 2.0 odhalila, ako darcovstvo pohlavných buniek bez limitov vyzerá v praxi. Predstavila príbeh muža, ktorý daroval spermie každý týždeň počas vysokoškolského štúdia a spočítal, že ich daroval približne dvestokrát. 

Český film odhalil biznis s umelým oplodnenímMuž daroval spermie dvestokrát a kliniky ponúkajú drahé metódy, hoci vedia, že sú neúčinné

Alena Potocká

Filmárka predstavila tiež ženu darkyňu vajíčok, ktorej hormonálna stimulácia naštartovala v tele proces, ktorý spôsobil jej neplodnosť, ale aj mladú ženu, ktorá po odbere vajíčok bojovala o život.

Keďže bolo v Česku medializovaných aj niekoľko prípadov úmrtí darkýň, tamojšie ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo predložiť novelu, podľa ktorej by sa malo darcovstvo vajíčok regulovať. Žena preto po novom bude môcť darovať maximálne šesťkrát za život, pričom ako dôvod limitu ministerstvo uvádza ochranu zdravia darkýň, ale aj dosah darovania pohlavných buniek na spoločnosť. Rezort vyjadril obavy z existencie možných neúmyselných incestných vzťahov.

Tento zámer podporuje aj česká gynekologická spoločnosť, pričom upozorňuje, že všeobecne sa odporúča darovať vajíčka tri- až päťkrát za život, obmedzenie odberov na šesť odporučila aj Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu.

Opakované darovanie vajíčok ohrozuje zdravie darkýň

Nám sa podarilo skontaktovať s niekoľkými ženami, ktoré darovali vajíčka v slovenských centrách, nechceli však vystúpiť z anonymity. Všetky však priznali, že ich motívom bola finančná kompenzácia, a jedna z nich dokonca darovala vajíčka desaťkrát, čím podľa vyjadrení spomenutých medzinárodných organizácií v centre, v ktorom to prebehlo, do výraznej miery ohrozili jej zdravie.

Aj preto sme sa na ministerstve zdravotníctva pýtali, či aj Slovensko neplánuje zaviesť podobné obmedzenia darcovského programu, ako sa to deje napríklad v Česku. Vyjadrenie o neexistencii plánov na zmenu súčasného legislatívneho stavu, ktoré sme citovali v úvode textu, platilo ako odpoveď aj na túto otázku. 

Slovensko neplánuje žiadnu legislatívnu úpravu a stáva sa tak krajinou, ktorá má ešte voľnejší darcovský program ako susedná Česká republika, ktorá doteraz patrila k najvyhľadávanejším cieľom „reprodukčnej turistiky“.