Aký bol pochod v Košiciach Téma, ktorá stále dokáže do ulíc vyhnať desaťtisíce

Dve hodiny pred pochodom to na košickej Hlavnej ulici vôbec nevyzerá na veľkú akciu. V detskej zóne na malom pódiu zabávajú hŕstku okolostojacich dvaja klauni a prezlečená myška a pýtajú sa detí, kto si musel privstať a kto bol spachtoš.

Po Hlavnej sa rozlieha veselý detský program, pripravené sú stánky s občerstvením. Na väčšiu akciu upozorňujú len početní dobrovoľníci, policajti, zábrany a balóny.

Pri budove Národného divadla Košice je rozložených niekoľko stánkov občianskych združení, ktoré ponúkajú informačné materiály, časopisy, tričká a rôzne iné predmety. Zatiaľ to na masovú účasť veru nevyzerá.

Z Dómu svätej Alžbety sa po omši ponáhľa košický pro-life líder a spoluorganizátor, kňaz Dušan Škurla. Aký má pocit tesne pred akciou?

„Stále čakáme väčšinu účastníkov, niektorí sú už v meste, ale sú rozptýlení kade-tade, lebo sú sväté omše. Mám dobrý pocit z toho, že sme dobre pripravení. Samozrejme, bolo okolo toho aj napätie, je normálne, že sa vyskytnú problémy. Ale vyzerá, že to máme dobre rozložené, a čakáme,“ povie a beží sa pripraviť na vystúpenie na hlavnom pódiu.

Presúvame sa do centra diania, ktoré bude pri košickej Immaculate. Pri divadle stretávame 66-ročnú Máriu z Lendaku v okrese Kežmarok v typickom kroji.

Mária z Lendaku. Foto: Postoj/Jakub Lipták

„Ctím a vážim si život od počatia až po prirodzenú smrť, prišla som sem podporiť veľkolepú akciu. Zlepšuje sa to, ale treba to viac povzbudiť,“ povie pre Postoj s úsmevom. Je vdova, vychovala deväť detí. Do Košíc prišla z Lendaku autobusom aj so starostom.

Stretávame aj Igora zo Žiliny, ktorý v dave púta pozornosť oblečením. Na palici má kríž s mušľou. Predstaví sa nám ako pútnik, ktorý má prejdených peši asi 18-tisíc kilometrov.

„Nikto nemá právo brať ľudský život, Boh ho dáva a Boh ho môže vziať, nikto iný,“ odpovedá na otázku, prečo prišiel. Pochváli sa, že putoval do Compostely, Ríma, Lúrd či Fatimy. Svoje putovanie zúročil tak, že s kolegami založil Dom pokoja Sedembolestnej Panny Márie pre chudobných dôchodcov v Žiline.

Pútnik Igor. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Cukrová vata, obrovská nafukovacia futbalová lopta či aktivity so skautmi lákajú hlavne rodiny s malými deťmi. Pýtame sa, či to malo vplyv na ich účasť.

„Myslím, že to nie je kvôli atrakciám. Vážime si život, to je jeden z motívov. Núti nás to rozmýšľať o živote, aj to je dôvod, že sme si tu prišli sformulovať otázku,“ zhodnotí Košičan Dano.

Na trávniku pri dóme čakajú na pochod manželia s dcérou s Downovým syndrómom. Pre Žilinčanov tento pochod nie je prvý. Prečo prišli aj tentoraz?

„Pre nás je to jasné. Rozprávali sme sa s manželkou, že je divné, že vôbec musíme prísť na pochod,“ zamýšľa sa Ivan. „Kam to speje, tá doba, keď ľudia musia manifestovať za takú normálnu vec, ako je život?“ kladie si otázku aj manželka Katka.

Zhodnotia, že z ich farnosti prišlo výrazne menej ľudí ako minule. „Keď sme išli prvýkrát do Košíc, tak sa mi zdá, že sme boli v dvoch vagónoch, teraz                                sme boli v polovičke jedného a bolo nás 30 z celej farnosti,“ ráta Katka.

Katka a Ivan s dcérou. Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Zamýšľa sa, či sa ľudom nechce alebo sa im to zdá zbytočné. Ako budúcu mamu ju lekári pri prvých podozreniach posielali na odber plodovej vody a hovorili o možnosti voľby. „Ja som sa rozhodla, že nech by bolo, ako bolo, ja si dieťa nechám, takže som ďalšie testy nepodstupovala. Keď sa dcéra narodila, v nemocnici mi rozprávali o ústave, že sa za to nemusím hanbiť, lebo celá rodina a zvyšok našich zdravých detí budú trpieť.“

Tento prístup podľa nej svedčí o tom, že spoločnosť sa nechce trápiť, nechce mať starosť, chce si uľahčiť život na maximum. „Otázka je, či si ten život ľudia uľahčujú. Neuľahčujú.“

Ako mama priznáva, že ak by mala voľbu, vybrala by si, samozrejme, zdravé, nie postihnuté dieťa. „Vnímam, že ťažké veci, ktoré nás stretajú, sú kvôli niečomu a čosi máme cez ne pochopiť. Rozhodne nie je cesta sa tomu vyhnúť alebo odstrániť zo svojho života,“ konštatuje.

Pravoslávny kňaz Martin Halík, s ktorým sme začiatkom leta priniesli rozhovor v našom denníku, prichádza z farnosti Markovce z okresu Michalovce so svojimi a rómskymi deťmi. Smeje sa, že im sľúbil cukrovú vatu a skákací hrad.

„Môj otec protestoval proti potratom a zachránil minimálne päť ľudí. Keď som slúžil v rómskej osade, tak takisto minimálne päť mamičiek sa rozhodlo, že si nechajú deti. A nakoniec boli rady a šťastné,“ vysvetľuje pri pódiu.

Pravoslávny kňaz Martin Halík. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Po Hlavnej ulici prechádza rodinka so štyrmi malými deťmi. Mesto, odkiaľ pochádzajú, prezrádza slovenská vlajka s nápisom „Poltár“.

„Sme presvedčení o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť,“ hovoria Žofia a Ján. „Cestou sme sa v autobuse aj s ostatnými zhodli, že z roka na rok je situácia horšia a horšia,“ pokračuje.

„Majú to náročné aj matky. Je dôležité, že sem dnes prídu ľudia spoločne, povzbudíme sa v tom, že treba ochraňovať ľudský život. Toto je jedna z ciest,“ dodáva.

Žofia a Ján s deťmi. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Na hlavnom pódiu sa onedlho hovorcovia pochodu za život Rebeka Lukáčová a Patrik Daniška prihovárajú len pár stovkám ľudí, medzi nimi aj trom Poľkám Monike, Magdaléne a Paulíne, ktoré do Košíc prišli z Varšavy.

„Chceme byť hlasom tých, ktorí nemajú právo čokoľvek povedať, ale sú najviac ohrození – teda nenarodených,“ prezrádza Magdaléna.

„Spoločnosť v Poľsku je rozdelená,“ hovorí o situácii v ich domovine. „Niektorí sa pozerajú na emocionálny aspekt ochraňovania žien a zabúdajú na dieťa, ktoré má tiež právo žiť.“

Monika, Magdaléna a Paulína z Varšavy. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Na začiatok pochodu čaká aj saleziánka známa zo sociálnych sietí, sestra Lamiya Jalilová. „Som vďačná za svoj život aj svojim rodičom, za život aj za možnosť žiť. Som tu z vďačnosti,“ povie nám. Na otázku, či sú pochody dôležité pre veriacich, ktorí majú v otázke za život jasno, odpovedá, že ide o vzájomné povzbudenie. „Keď vidíme tento počet ľudí, že v tom nie sme sami, je to super.“

Košický arcibiskup Bernard Bober stíha pred pochodom krátky brífing. Pýtame sa ho, ako sa dá na takéto podujatie, na ktoré prichádzajú najmä kresťania, pritiahnuť aj neveriaci človek.  

„Ide o život. Nie je dôvod, aby sme mu to prednášali z náboženského hľadiska. Ide o ochranu života. V prírode ideme stavať búdky pre vtákov, chránime zver, chrobáčiky a nebudeme chrániť život, ktorý je počatý?“ pýta sa. Dodáva, že o tom treba hovoriť ľudsky, a kto chce, si to vypočuje.

Sestra Lamiya. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

O hodinu, keď sa oficiálne začína pochod, je už účasť výrazne vyššia. Hlavná ulica sa zapĺňa a priestor pri Dóme svätej Alžbety je už celkom plný ľudí. Čelo pochodu je aj s transparentom pripravené na Alžbetinej ulici a čaká na pokyn organizátorov.

Z obrazoviek a reproduktorov sa ešte ozývajú požiadavky pochodu za život ako ochrana života každého dieťaťa, zrušenie nespravodlivého potratového zákona a zlepšovanie situácie pre rodiny v núdzi a tehotné matky.

Pokyn prichádza a dav sa dáva do pohybu. Prechádza okolo množstva fotografov, novinárov, členov organizačného tímu, štátnych a mestských policajtov. Každá križovatka, po ktorej účastníci prechádzajú, je strážená.

Ľudia onedlho zapĺňajú Kuzmányho ulicu, no chvost davu je v tom čase ešte kdesi v centre mesta. Poslední ľudia napokon miestom, kde sa pochod začal, prejdú až po hodine od začiatku pochodu.

Mnohí účastníci držia vlajky či transparenty s heslami ako „Láska je život“, „Každý je vzácny“, „Sme hlasom tých, čo hlas nemajú“ a mnohými inými.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Foto: Postoj/Jakub Lipták

V jednom hlúčiku držia okrem slovenskej vlajky aj zástavu, ktorá vyzerá ako obecná. Terézia prezrádza, že je to zástava Fričkoviec v okrese Bardejov. „Na pochode za život sme už štvrtýkrát,“ hovorí. „Sprevádza nás náš duchovný otec a sme aktívni v oblasti pro-life. Aj takýmto spôsobom chceme vyjadriť svoj postoj.“

Do Košíc ich prišlo autobusom asi štyridsaťpäť.

V dave kráča aj gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Po fotení s účastníkmi ho pristavíme aj my. Pri ochrane živote nejde podľa neho o náboženskú, ale o základnú ľudskú pravdu, ktorú treba obhájiť a o ktorú sa treba deliť s ľuďmi dobrej vôle, pričom je potrebné presvedčiť aj tých, ktorí sú sebaklamaní alebo iným spôsobom uvedení do omylu.

Podľa neho sa v spoločnosti vytvoril akoby falošný naratív, že ide o slobodu ženy. „Hovoríme o dvoch osobách, ktoré sú pre nás rovnocenné,“ zdôrazňuje s tým, že jedna z nich však nemá svoj hlas.

Obyvatelia Fričkoviec. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Držiac sa za ruky, kráčajú europoslankyňa Miriam Lexmann s manželom, prešovským županom a predsedom KDH Milanom Majerským.

„Absolvoval som všetky národné pochody za život, celý život som bol pro-lifer,“ hovorí Majerský pre Postoj. „Nie je to náboženská téma, je to hlboko ľudská téma, ľudský život treba chrániť,“ pokračuje.

Ako by však mala vyzerať ochrana života podľa Kresťanskodemokratického hnutia?

„My v programe píšeme o tlkote srdca. Ak by sme sa dostali z dvanásteho týždňa, ako je to teraz, na ôsmy týždeň, už by sme urobili veľký krok dopredu v ochrane života,“ odpovedá.

Predseda kresťanských demokratov si pochvaľuje nielen to, že na pochode boli prítomní slovenskí katolícki biskupi a mnohí katolíci, ale aj to, že prišli veriaci iných denominácií. „Dokonca sme tu stretli aj neveriacich ľudí. Je to hlboko ľudská téma. Treba poďakovať organizátorom pochodu, že nestrácajú úsilie, a my ich v tom podporujeme,“ uzatvára.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Z politikov je na pochode aj predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská.

„Nie je fráza, že život je najdôležitejší,“ hovorí pre Postoj. „Je to právo, ktoré predchádza všetky ostatné práva.“ Pochod je aj vzájomným povzbudením. Mnohí ľudia sa podľa nej cítia pri ochrane života osamotení.

„Myslia si, že sú sami a široko ďaleko nie je nikto, kto by mal rovnaký názor, a často ich to vedie k tomu, že to nepovedia nahlas. Ale tu uvidia známych, rodinu, kamarátov a uvidia, že nás je veľa a že to svedectvo treba očakávať.“

Myslí si, že sa medzi politikmi v rôznych politických stranách nehľadá zjednotenie.

A čo právo ženy? „Žena má právo sa rozhodnúť, ale predtým, ako otehotnie. Vtedy nech sa rozhodne, či pôjde do toho rizika a bude musieť za to zobrať zodpovednosť. Ale hneď ako je tehotná a nosí v maternici dieťa, rozhoduje aj o druhom živote, nielen o svojej budúcnosti,“ uzatvára.

Michal, Sofia a Adriana z mládežníckej organizácie Ukrajinská mládež Kristovi. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Politikov však v dave bolo vidieť viacero, medzi nimi aj expremiérov Eduarda Hegera a Igora Matoviča, ale aj Branislava Škripeka či Richarda Vašečku.

V dave zbadáme s rodinou aj Vladimíra Stanovčáka, ktorý v rozhovore pre Postoj hovoril, aké je to starať sa o 19-ročné dvojičky na vozíku.

Stanovčákovci prišli do Košíc z okresu Humenné. Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Aká bola napokon účasť? Pôvodne organizátori hovorili o troch desiatkach tisíc, napokon po príchode ďalších davov ľudí z bočných ulíc číslo korigovali na štyridsaťtisíc. Čo je o desaťtisíc menej ako minule, ale napriek tomu to prekonalo očakávania tých skeptikov, ktorí sa obávali, že v období po pandémii, ktoré prinieslo úbytok účastníkov na rôznych typoch masových akcií, príde omnoho menej ľudí než naposledy v roku 2019.

No faktom ostáva, že v porovnaní s prvými dvomi ročníkmi prišla iba približne polovica ľudí.

Medzi účastníkmi bolo vidieť ľudí všetkých vekových kategórií od batoliat až po starčekov a starenky na vozíkoch, a to zo všetkých kútov Slovenska. Pochod sa skončil pokojne bez incidentov, a to aj vďaka pomoci polície a viac ako 750 dobrovoľníkov.