Situácia je vážna, bez šetrenia sa nezaobídeme. To bol odkaz ministra financií Ladislava Kamenického po včerajšom rokovaní vlády. „Taká veľká konsolidácia, aká sa robí teraz, je bezprecedentná. O to je ťažšia,“ povedal.
Slovenské verejné financie sú totiž v najhoršom stave v Európskej únii a na potrebu šetrenia už nepoukazujú len slovenské inštitúcie, ale aj Európska komisia, ktorá od Slovenska požaduje predloženie konsolidačného plánu.
Vyjadrenia ministra financií, ale aj iných vládnych predstaviteľov ukazujú, že rozdávanie z prvých mesiacov, keď boli prijaté opatrenia ako 13. dôchodky či podpora so splácaním hypoték, sa skončilo.
Ak by totiž vláda nič neurobila a deficit by naďalej dosahoval vysoké úrovne, dlh by onedlho začal rýchlo rásť a dosiahol by nebezpečné úrovne.
Ešte pred letom Kamenický hovoril o tom, že opatrenia sú pripravené, no chýba koaličná dohoda. Pôvodne chcel mať dohodu pripravenú začiatkom leta, to sa však nepodarilo. Aj teraz na začiatku septembra totiž vládni predstavitelia hovoria o tom, že sa na dohode iba pracuje.
„Momentálne sme dali na stôl, čo všetko je možné urobiť, aby sme mohli skonsolidovať verejné financie a Slovensko neskrachovalo… Tie opatrenia budú razantné,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák v Sobotných dialógoch.
„Pripravili sme menu opatrení, ktoré by sme chceli, teraz je otázka, ako to skombinovať a vyskladať,“ uviedol zasa minister financií.
Najväčší problém predstavuje zrejme postoj SNS na čele s Andrejom Dankom. Ten sa nedávno vyjadril, že deficit verejných financií pre neho nie je prioritou. „Keby som bol premiérom, presadím, aby sme si požičali oveľa viac peňazí, kašlem na nejaké dlhy, pretože tie dlhy majú všetci na Západe, ale majú nemocnice, diaľnice, starajú sa o prisťahovalcov,“ uviedol v relácii O päť minút 12.
Najnovšie správy hovoria o tom, že zostavením „konsolidačného rozpočtu“ boli poverení minister financií Ladislav Kamenický, minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister školstva Tomáš Drucker. Teraz majú dva týždne, aby rozpočet pripravili a dosiahli dohodu.
Podľa informácií Denníka N by mali dve tretiny konsolidačného balíčka priniesť vyššie dane a asi tretinu nižšie výdavky.
.jpg)
Oficiálne však vláda ohlásila iba daň zo sladených nápojov a rozšírenie dane z tabaku aj na tabakové výrobky. Daň sa bude týkať nealkoholických nápojov s obsahom cukru, ale aj umelých sladidiel. Platiť ju bude výrobca, prípadne dovozca, no je jasné, že sa z veľkej časti prenesie do konečnej ceny pre spotrebiteľa.
Čo sa týka tabakových výrobkov, budú sa zdaňovať najmä vaporizéry a náplne do nich. Tieto dve opatrenia však prinesú iba asi sto miliónov eur.
Ostatné dane sú v rovine dohadov. V lete sa objavili informácie o tom, že vláda pripravuje zdanenie finančných transakcií, ktoré funguje napríklad v susednom Maďarsku. SaS uviedla, že zdaneniu by mali podliehať bezhotovostné platby, výbery z bankomatu aj bankové prevody.
Ministerstvo financií však tieto informácie poprelo. Podľa zdrojov Denníka N sa opatrenie do konsolidačného balíčka predsa len dostalo, malo by sa však týkať iba firiem a nemalo by platiť na výbery z bankomatov. Toto opatrenie by malo priniesť štátnej kase asi pol miliardy eur ročne.
Firiem by sa malo dotknúť aj ďalšie opatrenie týkajúce sa daní. Spoločnosti s veľkým obratom by totiž mali mať 22-percentnú daň namiesto aktuálnych 21 percent.
Zvýšenie sa možno dotkne aj sociálnych odvodov, a to v prípade živnostníkov a viac zarábajúcich zamestnancov.
Ďalším opatrením, ktoré by mohlo priniesť veľký balíček do štátnej kasy, je zníženie daňového bonusu na dieťa, ktoré je tiež v hre. Jeho výrazné okresanie spomínal Tomáš Taraba ešte v apríli v rozhovore pre Postoj. Skresanie tejto daňovej výhody pre rodičov s deťmi si koalícia dala aj do programového vyhlásenia vlády, kde sa píše, že ho vláda nastaví „spravodlivejšie“.
Vláda by ani nemusela nič urobiť. Samotný zákon o daňovom bonuse vo výške 140 eur má totiž platnosť iba do konca tohto roka. Ak ho vláda nepredĺži, bonus klesne na úroveň sto eur. Takéto zníženie by podľa odhadov mohlo priniesť okolo 250 miliónov eur.
Vláda ďalej ráta s ukončením pomoci s cenami energií, čo takisto prinesie veľkú úsporu. Ceny na trhoch medzičasom klesli a podľa prvých vyjadrení šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka by teda koncové ceny nemali na budúci rok výraznejšie rásť.
Skloňujú sa aj úpravy druhého piliera, konkrétne zníženie percent, ktoré doň putujú, zo štyroch na tri. Taktiež sa hovorí o jeho opätovnom otvorení. Z vlády však túto možnosť zatiaľ nik nepotvrdil.
Ako prvé opatrenie spomínal premiér Robert Fico prepúšťanie vo verejnej správe, podľa jeho predstáv by malo ísť o 30-percentný rez. Tento krok však so sebou prináša viaceré komplikácie, napríklad vo forme odstupného, ktoré by štát vyšlo veľmi draho. Je teda otázne, aký prínos ku konsolidácii by tento krok aspoň v prvom roku priniesol.
.jpg)
Presné znenie konsolidačného balíčka budeme poznať už onedlho, na konci septembra totiž vláda musí mať pripravený rozpočet na nasledujúci rok. Akú presnú sumu bude chcieť vláda ušetriť, ešte Kamenický nechcel povedať.
Dosiahnutie konečnej dohody však nebude jednoduché. SNS má totiž problém s niektorými opatreniami a nielen to. Do parlamentu zároveň v čase, keď Kamenický hľadá, kde by ušetril, predložili poslanci SNS viaceré návrhy, ktoré by priniesli výrazné navýšenie výdavkov.
Patrí medzi ne napríklad oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov, vyšší minimálny dôchodok či príspevky na šport pre deti alebo oslobodenie prepitného od daní. To, ako by štát tieto opatrenia zafinancoval, už strana nerieši.
Strana Andreja Danka zároveň stále bojuje o post predsedu parlamentu, čo môže mať vplyv na to, ako sa postaví k navrhovaným opatreniam konsolidačného balíčka.
Vládnu koalíciu tak čakajú náročné dva týždne, počas ktorých bude musieť nájsť kompromis a zostaviť rozpočet, v ktorom ušetrí viac ako miliardu eur. Či sa jej to podarí, uvidíme už onedlho.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.