Platiť daň za to, že niekomu zaplatím? Áno, aj to môže byť už onedlho realitou.
Objavili sa totiž informácie, že bezhotovostné platby by už v blízkej budúcnosti mohli podliehať zdaneniu, rovnako tak výbery z bankomatu a bankové prevody. O pláne informovala SaS na tlačovej konferencii.
Podľa odhadov, ktoré má k dispozícii opozičná SaS, by mala táto nová daň priniesť štátu nemalý balík. Štátne inštitúcie by zaplatili 46 miliónov eur, domácnosti 43 miliónov a podniky 566 miliónov.
Spolu by teda išlo o 655 miliónov, časť by však zaplatil sám štát. V čistom by teda výnos pre štát mohol dosiahnuť 550 miliónov eur.
Zdá sa tak, že minister financií Ladislav Kamenický predsa len našiel cestu, ako konsolidovať. Táto daň spolu s daňou zo sladených nápojov a z tabakových výrobkov a koniec energopomoci by totiž zrejme stačili na dosiahnutie konsolidačného cieľa.
Ministerstvo financií však už reagovalo a informácie o zavedení zdanenia bezhotovostných platieb a prevodov bežných občanov označilo za klamstvo. Bezhotovostné platby a bankové prevody podnikov však nespomína.
Ako ukazujú aj predpokladané výnosy, daň má byť navrhnutá tak, aby väčšina zdanenia padla na podniky.
Podľa informácií, ktoré má k dispozícii Denník N, by tak napríklad daň za výber z bankomatu do 360 eur znášala banka, ale iba dvakrát do mesiaca.
Taktiež sa uvažuje o tom, že daň z platby kartou bude minimálna a prvých 50 eur z bankového prevodu by dani nepodliehalo.
Viac informácií však nie je známych. Denník N sa na novú daň pýtal aj samotného ministerstva, to však odpovedalo, že „aktuálne by nerado podporovalo akékoľvek špekulácie o tejto téme“.
Kamenický sa zrejme inšpiroval Maďarskom, tam podobná daň funguje už od roku 2013.
Dnes teda bankové prevody zdaňujú vo výške 0,3 percenta z transakcie, maximálne však môže dosiahnuť v prepočte 25 eur. Platia ju banky a vzťahuje sa aj na platby kartou. Od augusta sa však táto sadzba zvyšuje na 0,45 percenta a maximálne dosiahne 50 eur.
Pri výberoch z bankomatu bola sadzba 0,6 percenta z transakcie, už od budúceho mesiaca sa však takisto zvyšuje, a to na 0,9 percenta.
O chystanej dani informovala na tlačovej konferencii opozičná SaS. Ako upozorňujú jej predstavitelia, daň majú síce znášať najmä podniky, v konečnom dôsledku ju však pocítime všetci.
„V konečnom dôsledku každú daň zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Navyše po ďalších prekážkach zo strany Ficovej vlády budú podnikatelia opäť šikanovaní a zdaňovaní za úspech a za to, že dávajú ľuďom prácu,“ uviedol Marián Viskupič.
Vláda by sa podľa SaS mala pri konsolidácii zamerať hlavne na znižovanie výdavkov. Viskupič pripomenul slová Roberta Fica o prepúšťaní v štátnej správe a upozornil, že realita je taká, že v tomto roku sa počet zamestnancov navýšil o 15-tisíc.
K plánu sa na Facebooku vyjadril aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Pán premiér, vráťte sa z kratšej cesty a ani neuvažujte o tom, že by ste takto ľuďom zdanili každú výplatu, faktúru, prevod či výber,“ vyzval Roberta Fica.
Ako ďalej dodal, „už dnes platia ľudia na Slovensku mnohé nezmyselné poplatky. Áno, musíte šetriť, robte to však systémovo a začnite u seba. Nie nezmyselným siahaním na úspory ľudí, ktoré chcete okopírovať od Orbána“.
Ministerstvo financií sa voči vyjadreniam SaS ohradilo a označilo ich za šírenie nepodložených, zavádzajúcich a nepravdivých informácii. „Niektorí politici totiž účelovo narábajú s neoverenými faktami a svoje domnienky prezentujú na tlačových konferenciách ako fakty,“ uviedol rezort v stanovisku.
To, že by rezort plánoval zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov, označilo ministerstvo za klamstvo a šírenie poplašných správ. „Rovnako to platí aj pri téme údajného rušenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov,“ dodalo.
Rezort však potvrdil, že pracuje na balíčku konsolidačných opatrení, ktorý však bude predstavený až po rokovaní koaličnej rady.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.