Balansovanie medzi ideológiou a popularitou Radikálna genderová politika oslabila škótskych národovcov. Premiérka rezignuje

Škótska národná strana (SNP) svojej krajine vládne od roku 2007 a až doteraz vyzerala takmer nezastaviteľne. Po britských konzervatívcoch a labouristoch ide podľa počtu členov o tretiu najväčšiu stranu v Spojenom kráľovstve a v jej agende sa sociálne demokratické témy snúbia s myšlienkami nezávislosti Škótska a jeho členstva v EÚ.

Napriek tomu sa teraz zdá, že mágia tejto strany pomaly vyprcháva, uviedol napríklad Henry Hill z UnHerd. A deje sa tak práve uprostred snahy doterajšej premiérky Nicoly Sturgeonovej, ktorá svoj post zastávala od roku 2014, o presadenie reformy legislatívneho pohľadu na pohlavie.

Téma vyvolala v škótskej aj anglickej verejnosti búrlivú diskusiu a podľa BBC Sturgeonová dnes napokon oznámila, že na svoj post rezignuje. BBC cituje jej blízkeho spolupracovníka, že „má toho dosť“. Zatiaľ nie je jasné, kedy presne svoju funkciu odovzdá. Čo tomuto rozhodnutiu predchádzalo?

Bezprecedentné veto

Škótsky parlament v decembri minulého roka schválil návrh zákona, ktorý by občanom výrazne uľahčil úradnú zmenu pohlavia. Mohli by o ňu bez súhlasu rodičov požiadať občania od 16 rokov (namiesto súčasnej hranice 18 rokov) a na zmenu pohlavia by už nebolo potrebné trpieť pohlavnou dysfóriou, stačilo by osobné vyhlásenie.

Značne by sa skrátilo aj obdobie, počas ktorého by osoba musela žiť ako opačné pohlavie pred požiadaním o zmenu – namiesto súčasných dvoch rokov by stačili tri mesiace, u neplnoletých pol roka.

Po schválení návrhu však došlo k bezprecedentnému kroku – britský minister pre Škótsko Alister Jack oznámil, že britská vláda bude tento škótsky návrh blokovať. Londýn vtedy argumentoval tým, že zákon by mal „výrazný vplyv“ na záležitosti v oblasti rovnosti pohlaví v Británii.

Premiérka Sturgeonová vtedy vyhlásila, že návrh hodlá aj naďalej obhajovať. „Toto je priamy útok na náš demokraticky zvolený škótsky parlament a jeho schopnosť prijímať svoje vlastné rozhodnutia týkajúce sa záležitostí v oblasti prenesených právomocí,“ uviedla.

Škóti nehoria revolučným zápalom

SNP žije presne pre takéto konflikty s britskými konzervatívcami, no tentoraz spor nevyvolal vlnu verejného pobúrenia, ktoré by Škótov viedlo k tomu, aby sa pridali ku svojej premiérke. A dôvodom je najskôr obsah samotného zákona, ktorý spor vyvolal.

Aj keď prieskumy verejnej mienky minulý rok ukazovali, že väčšina Škótov bola stotožnená so zmenou legislatívy v tejto oblasti, vo vládnych nápadoch boli aj myšlienky, s ktorými nesúhlasili, napríklad už spomínané zníženie vekovej hranice na zmenu pohlavia bez súhlasu rodičov.

Proti zníženiu hranice je 62 percent Škótov, pričom 19 percent je za. Skrátenie čakacej lehoty podporuje štvrtina Škótov, proti je polovica. Štvrtina populácie takisto podporuje zmenu pohlavia aj bez diagnózy dysfórie, 39 percent je proti a zvyšok na problematiku nemá názor.

Patrí muž v parochni do ženskej väznice?

Zlepšeniu imidžu vládnych návrhov nepomohla ani kauza súvisiaca s osobou menom Isla Bryson. Ide o muža, pôvodne sa volajúceho Adam Graham, ktorý sa v roku 2019 za dvojité znásilnenie ocitol pred súdom ešte ako muž, no v roku 2020 sa vyhlásil za ženu a bol umiestnený do ženskej väznice. Po silnom verejnom tlaku bol Bryson presunutý do mužskej väznice.

Podobne dopadla aj osoba menom Tiffany Scott, ktorá ešte ako muž Andrew Burns obťažovala 13-ročné dievča a vo väzení fyzicky napadla spoluväzňov, dozorcov či ošetrovateľky. Hoci mu najprv bolo povolené presunúť sa do ženskej väznice, napokon k tomu nedošlo.

Pred pár dňami BBC informovala, že došlo aj k zmene väzenských predpisov, podľa ktorých budú transrodoví odsúdenci umiestnení do väznice prislúchajúcej ich biologickému pohlaviu.

Ako však pripomína Ondřej Šmigol z českého Echa, škótska vláda týmito krokmi odporuje svojim vlastným návrhom, podľa ktorých by malo byť s deklarovanou ženou zaobchádzané ako so ženou.

Rozpačito pôsobili aj Sturgeonovej rozhovory na túto tému. Zatiaľ čo obhajovala tézu, že transrodové ženy (teda biologickí muži) sú ženy, zároveň zastávala aj názor, že sa môžu vyskytnúť prípady, v ktorých musia byť väznené vo väzniciach pre mužov.

Na otázku, či sa za predpokladu, že žiadna biologická žena nie je ani za špeciálnych okolností väznená v mužskej väznici, teda transrodové ženy nejako líšia od biologických žien, premiérka nedokázala jednoznačne odpovedať.

Pri tejto otázke sa totiž ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi, ktorými sú ideológia a verejná mienka. Pokiaľ by Sturgeonová povedala, že sa transrodové ženy vo svojej podstate od žien líšia, zradila by vlastný názorový tábor a pôsobila by nekonzistentne. Nie je však ťažké predstaviť si verejnú nevôľu, ktorú by vyvolalo tvrdenie, že biologickí muži patria do ženských väzníc.

Sturgeonovej sila v SNP

Členovia SNP, ktorí nejakým spôsobom nesúhlasili so smerovaním strany v týchto otázkach, napríklad Joanna Cherryová (bývalá hovorkyňa SNP pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, lesba a feministka), boli v rámci strany ostrakizovaní a Sturgeonová mala až doteraz v strane veľmi silnú pozíciu.

V dobrých časoch môže byť silná disciplína v rámci strany výhodou, no v ťažkých časoch sa zmení na skostnatenosť a tá sa premení na problémy. A pri pohľade na dáta o škótskej verejnej mienke vo veci transgenderizmu sa zdá, že si strana SNP vybrala v ťažkých časoch veľmi riskantné bojisko.